fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Volebná neistota v USA potrvá do 14. decembra. Výsledok krajinu nevyhnutne rozdelí (Dmitrij Minin)

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár  Dmitrija Minina  (Fond strategickej kultúry)

Obe strany majú v úmysle bojovať o víťazstvo až do konca

Zo všetkých možných scenárov prešli voľby z 3. novembra v USA najničivejšie. Ak by aj jeden z kandidátov zvíťazil s veľkým náskokom, aj vtedy by v nadmieru  rozpálenej politickej atmosfére  v Amerike iskrili záblesky nespokojnosti zo strany porazených.  Ale pri rovnosti hlasov medzi Joe Bidenom a Donaldom Trumpom, ktorá je pre mnohých v regulárnom hlasovaní  neočakávaná, sa sociálna kataklizma stáva absolútne nevyhnutnou.

Kto má pravdu?

Situáciu zhoršila strata výhody, ktorú získal Trump a to že sa lídrom stal Biden pri ( vo všetkých ohľadoch zvláštnom) počítaní hlasov, ktoré prichádzali poštou (celkom prišlo až 95 miliónov). Konfrontácia uchádzačov môže vyvrcholiť 14. decembra. V tento deň sa má uskutočniť záverečné hlasovanie Kolégia zloženého z 538 voličov delegovaných štátmi podľa toho, ktorý kandidát strany v nich zvíťazil, a podľa noriem mimoriadne neprehľadného a úplne archaického volebného systému USA.  Ani jedna zo strán nechce pripustiť, že ide o porazeného, ​​a je odhodlaná bojovať o víťazstvo až do konca. Bumerang „farebných revolúcií“ sa vracia do východiskového bodu.

Pri tom sa očakávané víťazstvo Bidena, ktorý si údajne takmer zaistil podporu najmenej 270 potrebných voličov, môže javiť ako Pyrrhovo. Vždy sa ozývali sťažnosti na nezrovnalosti v postupe, požiadavky na prepočítanie a zrušenie výsledkov v jednotlivých krajoch a štátoch, ako aj apelácie k súdnym orgánom zo strany tých, ktorí prehrali americké voľby. Avšak nikdy neboli také početné a oprávnené. To samo o sebe naznačuje vážnu krízu v politickom systéme Spojených štátov.

Demokrati, ktorí sa zapálili pre „križiacku výpravu“ proti Trumpovi, to prehnali s „poštovými“ a inými manipulatívnymi technológiami ovplyvňovania volebných výsledkov. Poskytli tak oponentom tučné sústo na presadzovanie plne legálne podložených nárokov. Počnúc požadovaním prepočítania iba v niekoľkých „kontroverzných“ štátoch, ako sú Wisconsin, Michigan, Nevada, Arizona, Georgia, Pensylvánia, posúva Trump  latku na národnú úroveň.

Trump nechal údajne Bidena podvádzať, aby ho usvedčil z volebného podvodu, tvrdí ruský ekonóm Chazin

Najvyšší súd USA

Odborníci sa domnievajú, že postup revízie výsledkov hlasovania v jednotlivých štátoch, kde politickú moc a volebné komisie kontroluje Demokratická strana, neprinesie oproti oznámeným údajom výrazné zmeny. Napriek mohutným vyhláseniam o „najslobodnejších a najčestnejších“ voľbách na planéte sú aparáty oboch hlavných strán v USA schopné ignorovať akékoľvek výčitky a obvinenia, ktoré sú v rozpore s ich záujmami. Stále však zostáva Najvyšší súd, ktorému chce Trumpov tím predložiť všetky materiály na zneplatnenie aspoň niektorých hlasovacích lístkov, ktoré boli neskoro odoslané poštou a obrátili situáciu v jeho neprospech. O zasahovaní tohto súdneho orgánu do zápasu o Biely dom už existovali precedensy. V roku 2000 Najvyšší súd napríklad tým, že pozastavil prepočítavania hlasov na Floride, fakticky urobil prezidentom USA Georga W. Busha jr. v jeho konfrontácii s A. Goreom.

Donedávna bola táto inštitúcia, ktorá má 9 formálne nestraníckych sudcov, známa svojimi liberálnymi sympatiami a všeobecnou orientáciou na demokratov. Trumpovi sa však podarilo urobiť na Najvyššom súde „revolúciu“. Pod jeho vedením boli vymenovaní traja noví členovia verní republikánom, posledná Amy Connie Barrettová – doslova pred voľbami.

Sudkyňa najvyššieho súdu USA Amy Barrett, „oddaná„ Donaldovi Trumpovi

Republikánska strana má teraz 6 „vlastných“ členov Najvyššieho súdu. Je pravda, že predseda tohto orgánu John Roberts, aj keď sa tiež považuje za podporovateľa republikánov, je osobne voči Trumpovi dosť nepriateľský. Najvyšší súd napriek tomu už v Pensylvánii „zmrazil“ časť hlasovacích lístkov a federálny sudca Sullivan zaslal Poštovej službe otázku v súvislosti s tým, že tam zmizlo najmenej 300-tisíc hlasovacích lístkov. Pre mnoho štátov by tento počet stačil na zmenu výsledku volieb. A tento demarš zjavne nie je posledný.

A ak Biden  prejde „ohňom“ Najvyššieho súdu, potom ho čaká „studená voda“ volebného Kolégia. Dostane sa fyzicky až k „medeným rúrkam“ inaugurácie? Mnohí si všimli, že Biden, ktorý sa blíži k svojmu 80. jubileu, bol v posledných dňoch pred voľbami zjavne pod vplyvom akýchsi stimulantov a zdá sa, že v tejto chvíli stratil všetku energiu. Povolebné ťažkosti mu len ťažko pridajú na sile a zdraví.

Biden by sa nemal „neoprávnene uchádzať o“ prezidentskú funkciu, tvrdí Trump

Joe Biden

Pri pohľade na neho môžu byť niektorí demokratickí voliči zvedaví, koho volia do prezidentského úradu – Bidena, alebo uchádzačku o post viceprezidenta Kamallu Harrisovú, ktorá ho sprevádza. Postoj k nej medzi straníckym establišmentom je napokon veľmi nejednoznačný. Kamala Harris je dcérou prisťahovalcov. Matka – Shamal Gopalan je výskumná pracovníčka, rodáčka z Indie. Otec – Donald Harris je profesor ekonómie, pôvodom  z Jamajky. Rodičia sa rozviedli, keď mala Kamala päť rokov. Je vôbec prvou černoškou v histórii, ktorá kandiduje na post viceprezidenta USA. V mnohých otázkach má blízko k myšlienkam straníckeho „ľaváka“ Bernieho Sandersa, ktorý je medzi vzdelanou triedou populárny. Niet divu, že prezident Trump, keď sa vyjadril k novinke o Harrisovej nominácii,  ju opísal  ako podporovateľku zvyšovania daní, znižovania vojenských výdavkov a zastavenia ťažby bridlicovej ropy, ako aj „toho najliberálnejšieho senátora“. Takéto názory sú však neprijateľné pre mnohých „vážených voličov“, ktorých spomedzi demokratických voličov bude väčšina. Či by boli ochotní jednomyseľne hlasovať za Harrisovú ako možného budúceho prezidenta, nie je jasné.

Kalifornská generálna prokurátorka Kamala Harrisová na  Gay Pride v San Franciscu

V Amerike v zásade neexistujú nijaké prísne právne ustanovenia, ktoré by voličov nútili hlasovať podľa výsledkov štátov. Formálne majú voliči slobodnú vôľu. Ich lojalita sa dosahuje hlavne vďaka tomu, že voličov v každom štáte určuje strana, ktorej kandidát tam zvíťazil. Väčšinou sa jej zodpovedajú, ale nie vždy sa toho boja. V histórii USA je známych celkovo 164 takýchto prípadov „zradného“ alebo „nečestného“ hlasovania. Ani jeden z týchto voličov ešte nebol stíhaný, niektorí vyviazli s  ľahkými pokutami. V pretekoch v roku 2016 bolo takýchto „zradných“ voličov sedem. Dvaja „odskočili“ od Trumpa a piati – od H. Clintonovej.

Takí disidenti však málokedy hlasujú za zástupcu inej strany. Iba znižujú šance svojho kandidáta a najčastejšie poukazujú na nejakého iného člena strany. Alebo konajú ešte prefíkanejšie, vymenia si prezidenta a viceprezidenta a v skutočnosti zneplatnia svoje hlasy. A potom sa odvolávajú na skutočnosť, že boli jednoducho zmätení, ale „stranu nezradili“. Je nepravdepodobné, že by potenciálni „nepoctiví“ voliči medzi demokratmi pridali Trumpovi hlasy, ale môžu Bidenovi skomplikovať život. To je dôvod, prečo sa Demokratická strana  pri počítaní hlasov dostáva do problémov,  len aby sa dostala čo najďalej  od minima  270 voličov. Koniec koncov ak ich napokon nikto nenaverbuje, postup sa ešte skomplikuje a do hry vstúpi dolná komora Kongresu.

Trump prešiel do útoku, pasca na Bidena sklapla

V politických dejinách USA už existovali precedensy, keď si Snemovňa reprezentantov musela po pozastavenom výsledku volieb zvoliť hlavu štátu. Takto boli v skutočnosti zvolení „otcovia zakladatelia“ Ameriky Thomas Jefferson a John Adams. Ten navyše  získal  menej hlasov a menej  voličov ako jeho rival Andrew Jackson. Na takýto scenár sú pripravení aj demokrati, ktorí majú väčšinu kresiel v dolnej komore. V akom stave však do tej doby predstavia spoločnosti svojho uchádzača?

Pozornosť sa upriamuje aj na pomerne pasívne správanie sa establišmentu Republikánskej strany, ktorá sa príliš nenamáha pri podpore  Trumpa, ktorý  sa v boji spolieha hlavne na svoj najbližší kruh. Človek má dojem, že pre republikánsku elitu v súčasných voľbách nie je maximálnou úlohou ani tak zvíťaziť, ako „dobre  potrápiť demokratov“. Všeobecná kríza v krajine je taká hlboká, že nebolo by jednoduchšie nechať súperov biedne zlyhať pri ich beznádejných pokusoch o riešenie? A potom využiť ľudovú nespokojnosť a vrátiť sa k moci, ktorá má za sebou nielen Biely dom, ale aj Kongres. Jedna vec je jasná: bez ohľadu na to, kto zvíťazí v amerických škriepkach, k rozdeleniu spoločnosti v Spojených štátoch už došlo a v budúcnosti sa bude len prehlbovať.

Harabin sa zastal porazeného „víťaza“ amerických volieb Trumpa a tvrdí: Biden nebude prezidentom!

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info