fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Za prvý víkend mohlo uniknúť aj dvadsaťpäťtisíc nakazených

Ilustračné foto: TASR - Ján Krošlák

Slovensko má za sebou prvý víkend celoplošného testovania na COVID-19, s ktorým je premiér Igor Matovič veľmi spokojný. Matematici ale jeho radosť nezdieľajú. Hovoril s nimi Denník N.

Sobotné výsledky plošného testovania ukázali, že prišlo viac ako 2,5 milióna ľudí, z ktorých bolo takmer 26-tusíc pozitívnych, čo je približne jedno percento. O výsledku, a tiež čo znamená, hovoril Denník N s matematikmi, ktorí sa dlhodobo venujú matematickému modelovaniu.

Špecificita použitých testov je vysoká

Za sobotu získané dáta z Biomedicínskeho centra SAV a aj od súkromného laboratória Alpha Medical zo všetkých PCR testov prepočítavali matematici Radoslav Harman a Richard Kollár z Katedry aplikovanej matematiky a štatistiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Harman spravil modely, z ktorých vychádza, aká mohla byť senzitivita testov, teda aký podiel ľudí nakazených koronavírusom antigénové testy odhalili a aký podiel nie.

Matematici sa zhodli, že špecificita použitých antigénových testov (schopnosť rozoznať nenakazených) bude vysoká a bude sa pohybovať na úrovni okolo 99,5 %. Najviac antigénových testov, až 10 miliónov, Slovensko nakúpilo od firmy SD Biosensor, ktorej príbalový leták testu uvádza, že má špecificitu 99,68 %. Hypoteticky to znamená, že pri štyroch miliónoch otestovaných za dva dni (ide o približný odhad, ešte sa testuje, celkový počet testovaných bude známy až neskôr) bude 20-tisíc ľudí s falošne pozitívnym výsledkom. Ak bude špecificita 99,6 %, falošne pozitívny výsledok dostane 16-tisíc otestovaných. Takí ľudia nebudú skutočne pozitívni, ale falošne. To znamená, že vírus nemajú, no test chybne povie, že ho majú. V karanténe tak skončí 16 až 20-tisíc ľudí, hoci by nemali ak by bol test dokonale presný.

Aktualita: Konzílium odborníkov neodporúča druhé kolo, navrhuje však cielené testovanie

Dôležitým údajom je aj senzitivita

No a keďže do karantény ide celá domácnosť pozitívne testovaného, pri priemernej veľkosti domácnosti, ktorú na Slovensku tvoria niečo cez traja ľudia, sa falošný výsledok dotkne zhruba 50 až 60-tisíc ľudí. „Jednotlivec má pomerne malú šancu, že bude falošne pozitívny, ale vzhľadom na celú populáciu ide o pomerne veľké číslo,“ hovorí matematik Kollár.

Ďalší dôležitý údaj, ktorý sa pri antigénových a iných testoch sleduje, je senzitivita, teda počet pozitívnych, ktoré testy neodhalili. Vyjadruje percento správne rozpoznaných nakazených. Napríklad: Ak je senzitivita testu 75 %, potom pri teste z počtu ľudí, ktorých označíme ako pozitívnych, ujde jeden zo štyroch (25 %). Taký človek bude falošne negatívny. Čo to znamená? Hoci je v skutočnosti pozitívny, test to neodhalí a chybne ho označí za negatívneho. Antigénový test od SD Biosensor deklaruje na príbalovom letáku senzitivitu 96,52 percenta.

Minister obrany pripustil možnosť, že v regiónoch s nízkym zamorením obyvateľstva sa nebude opakovať celoplošné testovanie

Čo znamená falošná pozitivita?

falošná pozitivita testu: výsledok testovania je pozitívny, pričom v skutočnosti by mal byť negatívny, lebo človek v sebe nový koronavírus nemá

falošná negativita testu: výsledok testovania je negatívny, no ide o falošný výsledok, lebo v skutočnosti je človek pozitívny

senzitivita testu: percento správne rozpoznaných nakazených

špecificita testu: percento správne rozpoznaných nenakazených

PCR test: deteguje genetickú informáciu vírusu vo vzorke. Test na prítomnosť genetickej informácie vírusu metódou RT-PCR je vhodné robiť v priebehu zhruba troch týždňov od nástupu symptómov (časové intervaly závisia od infekčnej dávky vírusu a celkovej zdravotnej kondície infikovaného). Test zistí, či v danej chvíli máte vírus v tele

antigénový test: test deteguje antigén vo vzorke. Antigénom je bielkovina vírusu, ktorú možno v odobratej vzorke identifikovať pomocou protilátok

Vynaložili sme sto miliónov eur na pretestovanie obyvateľov naozaj efektívne?

Stiahnutie nakazených spomalí šírenie

Keby napríklad antigénové testy celkovo za pozitívnych označili 45-tisíc ľudí, falošne negatívnych by bolo zhruba 20 až 25-tisíc, test ich označil za negatívnych, hoci negatívni nie sú. „Ľudia s falošne negatívnym výsledkom môže nadobudnúť pocit, že môžu robiť, čo chcú. Môže sa zvýšiť neopatrné správanie, čo s ohľadom na šírenie nákazy môže mať závažné následky,“ hovorí matematik Harman.

Podľa neho stiahnutie časti skutočne nakazených spomalí šírenie nákazy, no nevie sa, o koľko. „Je to skôr otázka sociológie a psychológie ako sa budú ľudia správať,“ vraví Harman. Navyše, prípadné spomalenie nemusí byť spôsobené iba testovaním, ale aj ďalšími opatreniami, ako je zníženie mobility, rúška, odstupy či trasovanie. „Efekt testovania a ďalších opatrení nevieme odlíšiť,“ prízvukuje Harman.

Celoplošné testovanie: Nevhodné testy, nepripravenosť, neodbornosť, ale aj nátlak na ľudí

Možno „ušla“ až polovica pozitívnych

Ak by bola celková senzitivita antigénových testov hoci aj 50 %, potom by nám zo všetkých pozitívnych prípadov za oba dni ušla zhruba polovica ľudí. Keby napríklad antigénové testy za pozitívnych označili celkovo 45-tisíc ľudí, falošne negatívnych by bolo zhruba 20 až 25-tisíc, test ich označil za negatívnych, hoci negatívni nie sú. „Ľudia s falošne negatívnym výsledkom môžu nadobudnúť pocit, že môžu robiť, čo chcú. Môže sa zvýšiť neopatrné správanie, čo s ohľadom na šírenie nákazy môže mať závažné následky,“ hovorí matematik Harman. Podľa neho stiahnutie časti skutočne nakazených spomalí šírenie nákazy, no nevie sa, o koľko.

Navyše, prípadné spomalenie nemusí byť spôsobené iba testovaním, ale aj ďalšími opatreniami, ako je zníženie mobility, rúška, odstupy či trasovanie. „Efekt testovania a ďalších opatrení nevieme odlíšiť,“ konštatuje Harman. Celkovo budú za oba dni testovania desaťtisíce falošných výsledkov. Vedci navrhujú, aby sa antigénové testy použili aj niekoľkokrát za týždeň. Iba tak sa dá určiť, v akom štádiu nákazy sa jedinec nachádza, či ho test zachytil na začiatku, vrchole alebo ústupe nákazy, keď už nepredstavuje riziko pre seba a svoje okolie. Jednokolové plošné testovanie, prípadne dvojkolové s odstupom týždňa, toto nespĺňa. „Dostupné čísla ukázali, že celoplošné testovanie nie je efektívnym využitím zdrojov,“ hovorí Kollár.

Treba viackrát pretestovať niektoré okresy

Celoplošné testovanie vyčerpalo obmedzené zdroje (ľudské aj finančné), ktoré sa chybne zamerali na okresy s nízkou premorenosťou, ktoré sa testovať vôbec nemuseli. Namiesto toho sa malo niekoľkokrát za týždeň pretestovať zopár okresov s najvyššou premorenosťou, čo by sa doplnilo o trasovanie kontaktov. Bolo by menej falošných výsledkov, mali by sme presnejší obraz o šírení nákazy v ohnisku, efektívne by sme zachytili nakazených a dohľadali by sme ich kontakty. Bola by oveľa menšia záťaž na zdravotníkov, štát a samosprávy, myslia si podľa Denníka N obaja matematici.

Šéf lekárskej komory končí v krízovom štábe a vyzýva vládu, aby testovanie ešte zvážila

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info