fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
PORADŇA SLOVENSKO

COVID-19: Pri zanedbanej starostlivosti liečby porúch spánku hrozí cukrovka a mŕtvica

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Lekári počas koronakrízy prakticky denne varujú, že okrem liečby tejto pandémie sa je treba zamerať sa aj na iné choroby, ktoré s ňou majú priamy či nepriamy súvis.

Množstvo ľudí už pri jarnom nástupe COVID-19 vynechali z obavy nakazenia pravidelné návštevy u lekára, poprípade nechali svoju chorobu zájsť až tak ďaleko, že na liečbu už bolo neskoro. Koronavírus tiež obmedzil činnosť mnohých lekárskych pracovísk, medzi ktoré patria tie skúmajúce a liečiace  rôzne poruchy spánku, píše český bulvárny denník Blesk.

Následky obmedzenia štúdie sa prejavia neskôr

Problémy so spánkom sa niekedy zdajú ako ľahko riešiteľné, niektoré poruchy ale môžu neskôr viesť k infarktu, cukrovke, alebo aj k rýchlejšiemu nástupu demencie. Štúdia s názvom Vplyv pandémie covid-19 na spánkovú medicínu v Českej republike a na Slovensku preukázala, že sa na jar kvôli koronavírusu neuskutočnilo 1 900 nočných monitorovaní spánku, pri ktorých lekári hľadajú, či a akú poruchou spánku pacient trpí. A naviac, až 1 000 liečebných procesov neprebehlo takých, pri ktorých lekári pacientom nastavujú vhodný režim, aby odstránili dychové zástavy (tzv. Apnoe) a udržali dýchacie cesty priechodné (titráciou terapia pretlakovým dýchaním).

„Obmedzením činnosti týchto pracovísk kvôli COVID-19 vypadlo asi 20% starostlivosti, ktorá už nebude nahradená, teda nemožno ju dobehnúť, čoho následky sa, bohužiaľ, prejavia až neskôr,“ povedal vedúci lekár Laboratória spánkovej medicíny FN Olomouc Milan Sova s tým, že obvyklá doba čakania na týchto pracoviskách sa aj v „čase mieru“ pohybuje v rozmedzí od 4 do 9 mesiacov.

Lekári v Komárne čelili ťažkej skúške. Prvýkrát operovali pacienta s COVID-19

Z neliečeného spánku cukrovka, depresie aj mŕtvica

„Ľudia, ktorým sa nedostane náležitej liečby sa neskôr stretávajú s vysokým tlakom, cukrovkou, depresiami, arytmiou, alebo aj s mŕtvicami a infarktmi či s rýchlejším nástupom demencie, pričom týmto chorobám by sa pritom dalo predísť,“ vysvetlil doktor Samuel Genzor z Fakultnej nemocnice v Olomouci. „Apelujeme, aby k obmedzovaniu nedochádzalo, lebo pacientov môžeme pred začatím liečby otestovať, no nemali by sme na starostlivosť o nich rezignovať,“ pridáva Genzor.

Do nášho laboratória sa ľudia najčastejšie dostávajú preto, že ich problémy s dýchaním spozoruje partner, ale veľká časť prichádza na odporúčanie praktických lekárov. V čase korony, žiaľ, došlo k útlmu všetkých odložiteľných činností, čo sme si overili ako štúdiu, ale aj z praxe. Napríklad obmedzenie preventívnych prehliadok u praktických lekárov znamená úbytok pacientov, u ktorých sa na tento problém príde,“ vysvetlil ešte v závere Genzor.

Belgickí lekári požadujú koniec nezmyselného „boja“ s koronavírusom

Výraznejšie zlepšenie lekári tak skoro neočakávajú

Najčastejšou poruchou je podľa Genzora spánková apnoe, a tá sa týka približne 20 % mužov a 10 % žien. Medzi ďalšie poruchy patrí napríklad námesačnosť, u obéznych pacientov hypoventilácia (plytké a spomalené dýchanie) alebo škrípanie zubov. V rámci štúdie oslovili pneumológovia v prvej polovici mája tohto roku 23 spánkových pracovísk v Čechách a na Slovensku, pričom prevádzku úplne prerušilo 43,5 % z nich, ostatné ďalšiu činnosť výrazne obmedzili a takmer 40 % nemocničných laboratórií sa premenili na covidové oddelenia. „V najbližšej dobe nečakáme výrazné zlepšenie, pretože počet diagnostikovaných a liečených pacientov v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesne. Niet pochýb o tom, že spánková medicína v Česku a na Slovensku bola ťažko zasiahnutá chorobou COVID-19 a výrazné zníženie počtu diagnostických a terapeutických výkonov môže byť považované za jednu z vedľajších škôd,“ dopĺňa doktor Sova.

Ak ste prekonali COVID-19 doma, choďte k pľúcnemu

Skúsenosti s doterajším priebehom choroby viedli pneumológov k odporúčaniam pre liečbu COVID-19 a pre následné ambulantné prehliadky „postcovidových“ pacientov. „Pacienta, ktorý prekonal koronavírus, by mal pneumológ vidieť 4-6 týždňov po prepustení z nemocnice, a potom o ďalšie približne tri mesiace. Ľudia, ktorí prekonali COVID-19, a zvládli ho doma, by mali k pľúcnemu lekárovi zájsť, ak sa stretávajú s respiračnými ťažkosťami,“  vysvetľuje lekár Vladimír Koblížek, prednosta pľúcnej kliniky Fakultnej nemocnice v Hradci Králové.

Vplyvy koronavírusu na pľúca lekári stále skúmajú. Kým štúdia z hradeckej nemocnice preukázala až u polovice sledovaných „covidových“ pacientov ľahko poškodené pľúcne funkcie, skúmanie pľúcnych lekárov vo FN Olomouc ukázalo pozápalové zmeny len u asi ôsmich percent z 80 sledovaných pacientov (a tieto zmeny boli vo väčšine prípadov nevýznamné) a tiež zníženie pľúcnych funkcií u približne štyroch percent, uvádza v závere český bulvárny denník  Blesk.

Českí lekári vyzývajú vládu: „Prestaňte strašiť občanov“

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info