Arménsky premiér požiadal USA, aby prestali predávať Turecku stíhačky
06 | 10 | 2020 I Diana Zaťková

Arménsky premiér požiadal USA, aby sa zaoberali údajnou účasťou stíhačiek F-16 vyrobených v Amerike, v bojoch o Náhorný Karabach. Tie sa údajne využívajú na podporu Azerbajdžanu v jeho konflikte s Arménskom, uvádza portál Breitbart.


Arménsky premiér Nikol Pashinyan hovoril 1. októbra telefonicky s americkým poradcom pre národnú bezpečnosť Robertom O'Brienom, informoval v nedeľu denník New York Times. Počas hovoru Pashinyan uviedol, že nastolil otázku Turecka, ktoré údajne používa americké stíhačky na podporu Azerbajdžanu:

„USA," uviedol v rozhovore Pashinyan, „musia vysvetliť, či poskytli tieto lietadlá F-16, aby bombardovali pokojné dediny a mierové obyvateľstvo." Povedal, že O'Brien „si ho vypočul a uznal“ jeho obavy a prisľúbil, že uskutoční telefonický rozhovor medzi arménskym vodcom a prezidentom Trumpom.


Arménsko na oficiálnej vládnej platforme 30. septembra zverejnilo fotografie, ktoré údajne zobrazujú trosky arménskeho vojenského lietadla SU-25 zostreleného tureckou F-16 dňa 29. septembra. Turecko a Azerbajdžan popreli obvinenie Arménska, že arménske prúdové lietadlo zostrelila turecká F-16.

Azerbajdžan nepotrebuje sýrskych žoldnierov ani vojenskú pomoc od Turecka
Správy o získaní vojenskej pomoci od Turecka a použití militantov zo Sýrie v konflikte o Náhorný Karabach sú „arménskou propagandou“ a „falošnými správami“, uviedol pre portál RT Hikmet Hadžijev, hlavný poradca prezidenta. Čítať ďalej
06 | 10 | 2020 | Marek Molnár


Okrem leteckej podpory Arménsko minulý týždeň obvinilo Turecko z vysielania sýrskych žoldnierov, aby posilnili pozemné sily Azerbajdžanu.

Strety  vypukli  medzi Arménskom a Azerbajdžanom 27. septembra v spornom regióne Náhorného Karabachu. Hneď nato obe krajiny obvinili druhú z iniciovania útokov a vyhlásili stanné právo. Odvtedy sa boje medzi oboma stranami naďalej stupňovali.

Tento špirálovitý konflikt hrozí ďalším angažovaním regionálnych mocností Turecka a Ruska, hoci sa Moskva doteraz snažila zostať v spore neutrálna, pričom oficiálne vyzýva obe strany, aby súhlasili s prímerím. Rusko udržiava vojenskú základňu v kresťanskom Arménsku a považuje ho za strategického spojenca, zostáva však v dobrom vzťahu s Baku.

“Nová zmluva Start nebude”, tvrdí Sergej Lavrov a poukazuje na USA
Nový START nebude kvôli jednostranným postojom USA, tvrdí predstaviteľ ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Čítať ďalej
06 | 10 | 2020 | Ivan Brožík


Turecko považuje moslimský Azerbajdžan za bratský štát kvôli etnicky tureckému obyvateľstvu a zaviazalo sa, že krajine poskytne úplnú podporu v jej boji o opätovné získanie Náhorného Karabachu.

Sporné územie legálne patrí Azerbajdžanu, ale obýva ho väčšina etnických Arménov. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa arménski separatisti zmocnili Náhorný Karabach v Azerbajdžane. Tento akt vyvolal vojnu, ktorá zabila najmenej 30 000 ľudí. Nepokojné prímerie v roku 1994 ukončilo vojnu, obe strany však odvtedy v regióne  sporadicky bojujú.

Minulotýždňové boje znamenali najvýznamnejšiu eskaláciu konfliktu od prímeria v roku 1994. Obe strany nasadili do Náhorného Karabachu ťažké delostrelectvo a druhú obvinili zo streľby priamo na ich územie, za hranice sporného regiónu. Ak by sa z prebiehajúcich nepokojov vyvinula totálna vojna, narušilo by to nielen mier na južnom Kaukaze, ale aj tok energie cez región, ktorého plynovody prepravujú zemný plyn a ropu na globálne trhy.

Takmer dva mesiace po sporných voľbách v Bielorusku pokračujú protesty (VIDEO)
Takmer dva mesiace po sporných prezidentských voľbách stále pokračujú protesty v Bielorusku. V nedeľu policajti pomocou vodného dela rozohnali veľký dav, ktorý opäť vyšiel do ulíc Minsku, aby vyjadril svoj hnev a nesúhlas, informuje portál... Čítať ďalej
06 | 10 | 2020 | Marek Molnár