Európa potrebuje závan čerstvého vzduchu, tvrdí nemecký politik (Zelení) Daniel Cohn-Bendit a profesor politológie Claus Leggewie z Essenu. Francúzsko a Nemecko by podľa nich mali urobiť veľký skok - a spojiť sa do federácie.
Hrozí, že sa Európa rozpadne na rôzne záujmové frakcie - lovci výhodných dotácií inak tiež „Frugal Five“ (Dánsko, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Fínsko), nacionalisti z „Visegrádskej štvorky“ (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) či dlhmi prekypujúci „Club Med“(spoločenstvo štátov Stredomoria). Spoločným vektorom týchto odstredivých síl je domnelá nadradenosť Nemecka a Francúzska, na čo sa v Haagu pozerá rovnako kriticky ako v Ríme a Varšave. Téme
sa venuje portál faz.net.
Kde sa v týchto blokoch nachádza Paríž a Berlín? Nikde? A nemal by byť náhodou samostatným blokom - federáciou? Bolo by katastrofálne zdôrazňovať rozdiely medzi francúzskymi a nemeckými záujmami. Namiesto prehlbovania európskej depresie by sa preto mal urobiť veľký skok a vypracovať pokročilé plány a využiť skutočný pokrok, ktorý sa dosiahol v rokoch 2019 a 2020 v súvislosti s Aachenskou zmluvou a krízovým balíkom EÚ, zostaveným pod vedením Angely Merkelovej a Emmanuela Macrona . Cieľom je postupná francúzsko-nemecká federácia.
„Nemožné“- kričia realisti, „vylúčené“- tvrdia fundamentalisti zvrchovanosti národných štátov. Ak však oživíme myšlienku nového druhu konfederácie, potom nie ako vyjadrenie ušľachtilých ideálov, ale ako logický dôsledok inštitucionálnej, občianskej spoločnosti a kultúrnej konvergencie, ktorou obe spoločnosti prešli vo vzájomnej spolupráci od roku 1945. Dnes sa Francúzi a Nemci priblížili k sebe bez straty identít. Skutočnosť, že národy hovoria rôznymi jazykmi, nie je prekážkou, ale iba zaujímavým sémantickým faktom.
Mnoho prvkov požadovaných od štátnej federácie už v podstate medzi Francúzskom a Nemeckom existuje. Popri iniciatívach v oblasti vzdelávania a kultúrnej politiky, ako sú výmeny mládeže, sa už dávno zbližovali „tvrdé“ programy bezpečnostnej a hospodárskej politiky. Jedným zo základov je intenzita interakcií a transakcií medzi Francúzmi a Nemcami vo svete práce, vo voľnom čase a v kultúrnych témach.
Zatiaľ čo sa francúzsky centralistický etatizmus uvoľňuje, v Nemecku rastú federálne kompetencie, ale vážnosť regiónov a obcí je rešpektovaná na oboch stranách a fungujú princípy subsidiarity, vlády zákona a sociálneho štátu. Každý deň sa dozvedáme, že rozdiely medzi štátmi sú sotva väčšie ako rozdiely v spoločnosti. Sú charakterizované ekologickými a zdravotnými rizikami.
Je samozrejme jasné, že ešte zostáva dlhá cesta, kým dôjde k skutočnej federácii, v ktorej sa musia zmenšiť štrukturálne rozdiely medzi oboma krajinami a obe strany musia ísť na doraz - na nemeckej strane v otázke civilného a vojenského využitia jadrovej energie, na francúzskej strane v postkoloniálnych vzťahoch s Afrikou.
Prvými krokmi sú spoločné iniciatívy pre spoluprácu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, skorý odchod z uhlia a francúzsko-nemecké kreslo v Rade bezpečnosti OSN - ako hlas Európy! V otázkach bezpečnosti, daňovej politiky, digitálnej autonómie a predovšetkým politiky v oblasti životného prostredia je možné vychádzať z návrhov Emmanuela Macrona. Toto nesmie zostať rétorikou samitových stretávok, podrobné cestovné mapy môže pripraviť francúzsko-nemecké parlamentné zhromaždenie a predovšetkým občianske rady, ktoré vznikajú na oboch stranách Rýna.
V súčasnosti vnímame kontúry francúzsko-nemeckej federácie ako základný kameň priateľstva, ktoré sa rozvíjalo od roku 1945, ale tiež ako liek pre Európsku úniu, ktorá nevyhnutne potrebuje závan čerstvého vzduchu. Odstredivé sily budú týmto spojenectvom pribrzdené a eliminované. Napokon, realisti sú vždy tí, ktorí požadovali zdanlivo nemožné, končí úvahu o prípadnej Nemecko - Francúzskej federácii portál faz.net
