fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Za prepadom OĽaNO by mohol byť jeho nestabilný elektorát či nízka mediálna prítomnosť

Premiér SR Igor Matovič (OĽaNO) počas. FOTO TASR - Martin Baumann

Prepad Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) v prieskume voličských preferencií vidia politológovia v jeho nestabilnom elektoráte, jeho úlohou vo vláde či nízkou prítomnosťou v médiach.

V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov a politológ z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. Mesežnikov vidí pokles vládnej strany OĽaNO v tom, že nemá stabilný elektorát a že je vládnou stranou, ktorá prijíma aj nepopulárne opatrenia. Podľa neho veľký voličský zástup vznikol aj silným príklonom voličov iných strán, nevoličov a nerozhodnutých voličov k protikorupčnej téme.

Potvrdzuje to aj Štefančík, keď tvrdí, že vládnej strane sa podarilo pozbierať sklamaných a prelietavých voličov, ktorí v straníckom systéme hľadajú novú alternatívu. Dodáva však, že jedným z dôvodov môže byť aj leto, keď sa strany nedostávajú do politických a názorových konfliktov, a ich prítomnosť v médiach je nízka.

V prípade vzrastu vládnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) zo 7,1 percenta na takmer desať percent sa mohlo podľa Mesežnikova stať, že oslovila niektorých voličov OĽaNO. No s týmto tvrdením je opatrný, keďže nemá informáciu, ktoré strany si voliči vybrali predtým. Aj Štefančík hovorí, že pri vzraste SaS chýba údaj, koho volili opýtaní predtým. Vysvetľuje však, že dôvodom môže byť šéf SaS Richard Sulík, ktorý v čase koronakrízy vedel lepšie a racionálnejšie odprezentovať svoje rozhodnutia či rozhodnutia svojich ministrov.

Dvom vodičom pre jazdu pod vplyvom alkoholu zadržali vodičské preukazy

Vznikajúca strana Hlas-sociálna demokracia (Hlas-SD) získala v poslednom prieskume agentúry Focus 16,2 percenta hlasov, čo je podľa Mesežnikova na Slovensko veľká podpora. Ohrozovať ho však môže Smer-sociálna demokracia, ktorému namerali 10,9 percentnú podporu, v minulom to bolo 9,6 percenta.

Líder vznikajúcej strany Hlas-SD expremiér Peter Pellegrini podľa Mesežnikova trafil do očakávaní určitej časti voličov, ktorí sú na inej vlnovej dĺžke ako stredopraví voliči. Podľa Štefančíka Hlas-SD však môže a nemusí rásť, keďže má nižšie preferencie ako skôr avizovaný potenciál, ktorý v májovom prieskume dosahoval 21,4 percenta hlasov. Dodal, že táto strana má možnosť uspieť, ak sa jasne vymedzi voči strane Smer-SD, z ktorej vzišli.

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý pre televíziu Markíza urobila od 26. augusta do 2. septembra agentúra Focus na vzorke 1 022 respondentov, by v auguste vyhralo voľby OĽaNO so ziskom 18,4 percenta. Na druhom mieste by sa umiestnila vznikajúca strana Hlas-SD, ktorej by svoj hlas odovzdalo 16,2 percenta voličov. Prvú trojicu by uzatvorila opozičná strana Smer-SD s 10,9 percentami. Do parlamentu by sa celkovo dostalo sedem politických subjektov.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info