fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Remišová chce peniaze z EÚ použiť na reformy a investície s vyššou pridanou hodnotou

Veronika Remišová. Foto: TASR

Verejné financie, vzdelávanie, veda, výskum, zdravotníctvo, trh práce, kvalita verejnej správy a boj proti korupcii, zelená ekonomika a digitalizácia. To sú oblasti, na ktoré sa budú podľa ministerstva financií zameriavať reformy financované z európskych peňazí.

Podľa ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a šéfky strany Za ľudí Veroniky Remišovej, by sa peniaze z Európskej únie (EÚ) mali použiť na vyrovnanie sa s dlhmi z minulosti, na reformy a na investície s vyššou pridanou hodnotou. Slovensko by malo získať z európskeho fondu obnovy 7,5 miliárd eur.

Vláda má plán reforiem Bruselu predložiť do 15. októbra, verejná diskusia k nim sa však ešte nezačala. Minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík považuje za správne s debatou počkať, kým nie je pripravený prvotný návrh.

„Navrhované reformy musia vychádzať zo Špecifických odporúčaní pre krajiny, ktoré každoročne vydáva Európska komisia. Navrhované oblasti pre financovanie zohľadňujú priority Slovenska identifikované tiež v Národnom programe reforiem a opatrenia z programového vyhlásenia vlády,“ uviedol tlačový odbor rezortu financií.

Radačovský z rozsudku v kauze Kuciak šokovaný nie je. Pustil sa do Lipšica

Ministerka Remišová povedala, že o reformnom balíku intenzívne komunikuje s ministrom financií Eduardom Hegerom (OĽaNO). Priblížila, že jej rezort vstupuje do prípravy koordináciou reformného fondu (mechanizmus obnovy – RRF) s čerpaním eurofondov na roky 2021-2027.

„Peniaze z EÚ musíme použiť na tri oblasti – vyrovnanie sa s dlhmi z minulosti, ako sú napríklad environmentálne záťaže, na investície do reforiem, ktoré potrebujeme dnes ako napríklad daňová reforma. Potom na investície, ktoré nám pomôžu zvážiť výkon ekonomiky v budúcnosti a prinesú vyššiu pridanú hodnotu, aby sme už neboli len montážnou dielňou, ale predávali prácu aj našich mozgov,“ povedala pre agentúru SITA Remišová.

Na reformách pracujú reformné tímy pod gesciou ministerstva financií bez verejnej diskusie. Minister Sulík sa vyjadril, že takáto debata bude čoskoro, avšak zatiaľ je súbor opatrení v prípravnom štádiu. „Z toho dôvodu si myslím, že by verejná diskusia mohla byť na škodu veci, keby sa začala skôr, ako by bol na stole prvotný ucelený návrh,“ uviedol pre agentúru SITA Sulík.

Fico túto vládu považuje len za epizódu v politickom živote Smeru-SD

Europoslanec Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska kritizuje vládu za prístup, aký zvolila pri príprave reforiem. „Fond obnovy je šancou, ktorá príde raz za generáciu, ale v príprave reformného plánu vládne žiaľ na Slovensku dosť veľký chaos. Úprimne nerozumiem, prečo vláda zvolila pri tak vážnej téme práve takto netransparentný, priam tajný proces,“ povedal agentúre SITA Šimečka.

Podľa neho viaceré krajiny zvolili oveľa viac otvorený prístup. Ako príklad spomenul Belgicko, kde sa konajú od začiatku júla tzv. národné konzultácie, do ktorých sa môže zapojiť široká verejnosť. Zdôraznil, že otvorený a transparentný proces, ktorému budú občania dôverovať, je pre zmysluplné využitie európskych miliárd kľúčový. „Vláda už doteraz veľa času premrhala. Teraz musí čo najskôr zverejniť, o akých reformných prioritách a konkrétnych projektoch uvažuje, prečo ich vybrala, do čoho presne chce európske miliardy investovať a čo to prinesie pre ľudí,“ priblížil Šimečka.

Premiér Igor Matovič 21. júla po prílete zo summitu EÚ, kde sa schválil rozpočet a fond obnovy po koronakríze povedal, že Slovensko bude mať zo zdrojov EÚ v najbližších siedmich rokoch k dispozícii 34,1 miliárd eur. Premiér vtedy konštatoval, že z rozpočtu na roky 2014 – 2020 má Slovensko nevyčerpaných osem miliárd eur a pre nasledujúcich sedem rokov má v rámci rozpočtu EÚ k dispozícii 18,6 miliardy eur, pričom v rokoch 2021 až 2023 môže čerpať ďalšie európske fondy v sume 7,5 miliardy eur.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info