fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
KOMENTÁRE

Amerika nedokáže zastaviť narastajúcu nadradenosť Číny (Elena Pustovojtová)

USA Čína technológia
Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár Eleny Pustovojtovej (Fond strategickej kultúry)

O úspechoch vedy a techniky v Číne

Čína ako prvá začala vytvárať nový trh – tentokrát vesmírny, keď urobila prielom vo vývoji laserovej komunikácie s orbitálnou skupinou satelitov, vytvorených na obsluhu vesmírneho internetu vecí.

Spojenie medzi satelitmi zabezpečuje laserový zväzok lúčov, ktorý prenáša obrazové, zvukové a ďalšie informačné údaje vo vesmíre. Laserové zariadenie sa vyznačuje vysokou rýchlosťou prenosu dát, odolnosťou proti poruchám, relatívne malými systémovými terminálmi, nízkou hmotnosťou a nízkou spotrebou energie. 

Tlačová agentúra Sin-chua píše„Satelity Xinyun 2 01 a Xinyun 2 02 otestovali kľúčové technológie v medzidružicovej laserovej komunikácii. Informovalla o tom čínska vesmírna spoločnosť Sanjiang (China Space Sanjiang Group Co. Ltd). Tieto dva satelity, určené k realizácii čínskeho projektu týkajúceho sa vývoja vesmírneho internetu vecí, nadviazali obojsmernú telekomunikáciu, ktorá sa vyznačuje bezproblémovým spojením a stabilitou telemetrie“.

Čisto technologicky laserová komunikácia medzi satelitmi môže výrazne znížiť závislosť skupiny satelitov od pozemnej siete, znížiť potrebný počet pozemných staníc a náklady na ich výstavbu a prakticky bezhranične rozšíriť oblasť pokrytia signálom (t.j. vykonávať globálnu kontrolu).

Ruské jadrové ľadoborce sú v arktickej oblasti neporaziteľné na celé desaťročia

Lepšie oceníme tento úspech čínskych vedcov a inžinierov, ak si uvedomíme, že pred 40 rokmi bol HDP Číny 190 miliárd dolárov a o 20 rokov neskôr sa zvýšil na 2 bilióny. Za rovnaké obdobie sa počet vedeckých výskumov v Číne zvýšil 18-krát. A o dva roky neskôr ČĽR predbehla USA a stala sa najväčšou ekonomikou sveta v objeme HDP, v prepočte na kúpnu silu juanu. Od tej doby, kalifornská Quora píše„táto kinetická energia poháňa Čínu dopredu, hoc sa USA zúfalo snaží využívať najrôznejšie triky, aby spomalili vzostup Číny a jej prevahu’’.

Čína pozdvihla z chudoby a biedy viac ako pol miliardy svojich občanov, vytvorila najväčšiu strednú triedu na svete a najväčší domáci trh, ktorý sa rovná 20 percentám svetového. V oblasti školstva predbehla USA desaťkrát. Každoročne v krajine ukončí vysokoškolské štúdium viac ako 8 miliónov absolventov, viac ako 100 miliónov ľudí pracuje v oblasti vedy a techniky. Dokonca Japonci, verní spojenci Washingtonu vo východnej Ázii, zvažujú: či nenastal čas preorientovať sa na čínsky výskum a vývoj namiesto amerického?

Údaje získané z agentúry Nikkei Asian Review ukazujú, že 19,9 percenta všetkých publikovaných vedecko-technických prác na svete patrí čínskym vedcom a technológom. Americkým len 18,3 percenta. Za dva roky (2016 – 2018) bolo v Číne publikovaných 305 927 vedeckých prác, v USA 281 487 prác. V Nemecku (tretie miesto) – 64 041 prác (4,4 percenta). Štvrtý – Japonci (64 874 vedeckých prác). 

V japonskom Národnom inštitúte pre vedecko-technologickú politiku (National Institute of Science and Technology Policy) poznamenávajú, že príprava vedecko-výskumných prác bola vždy hlavným barometrom rozvoja „a Čína v tejto oblasti predbehla Ameriku“. „Objem výskumných prác, zrealizovaných v Číne, bude mať významný vplyv na jej vojenskú a obchodnú aktivitu’’.

Slogan Siliconovej mafie: „všetko je biznis“ (Valentín Katasonov)

Kvalita čínskych vedeckých výskumov sa priblížila k americkým. Z 10% najviac citovaných štúdií na svete je takmer štvrtina amerických – 24,7%. Čínskych je 22 percent. Z jedného percenta najcitovanejších prác je amerických 29,3 percenta, čínskych 21,9. Rozdiel nie je veľký a naďalej sa zmenšuje. Sféry záujmu v USA a Číne sú pritom odlišné. Čína dominuje v prírodných vedách, chémii, strojárstve, informatike a matematike. Američania sa zamerali na klinickú medicínu a základné vedy.

Motorom vedy v ktorejkoľvek krajine sú investície do vedecko-vyskumných a skúšobno-konštrukčných prác (R&D) a vysoký počet výskumných pracovníkov. V roku 2019 Peking zvýšil financovanie výskumu a vývoja o 10 percent na 554 miliárd dolárov. USA na tieto účely vynaložili 581 miliárd dolárov, ale investície do vedy v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli len o 5 percent. 

Od roku 2000 vzrástli výdavky Číny na vysokoškolské vzdelávanie viac ako 10-násobne, USA ich v tomto období zvýšili iba 1,8-násobne. Čínska zásoba rozpracovaných vedecko-výskumných prác do budúcna niekoľkonásobne presahuje tú americkú. Peking je odhodlaný v roku 2020 zvýšiť výdavky na vedu z 1,5 percenta HDP na 2,5 percenta, čo bude mať priamy vplyv na počet vedeckých pracovníkov v krajine – v  súčasnosti ich je 1,87 milióna (v USA – 1,43 milióna).

Amerika v očakávaní dokonalej búrky (Vladimír Prochvatilov)

Britský Financial Times navrhuje spolupracovať s Číňanmi a neprerušovať s nimi väzby. Momentálne sú dve hlavné technologické mocnosti, Amerika a Čína, sú navzájom úzko prepojené a rozkol spôsobí ťažký ekonomický úder stovkám amerických technologických spoločností. Ten isty Apple, ktorý sa blíži k trhovému stropu 2 bilióny dolárov, sa spolieha na Čínu ako na svoju výrobnú základňu; pätina ročných tržieb spoločnosti Apple pripadá na Čínu. Päť amerických spoločností vyrábajúcich čipy – Nvidia, Texas Instruments, Qualcomm, Intel a Broadcom  – každá z nich má trhovú hodnotu vyše 100 miliárd dolárov a štvrtinu až polovicu čipov predáva do Číny.

Project Syndicate píše : „Čína je už plnohodnotným účastníkom súperenia v dvoch programoch – komerčnej a národnej bezpečnosti a vytvorení umelej inteligencie“. Kedže Čína štyrikrát väčší počet obyvateľov než USA, tak otázka, kde bude najväčší domáci trh s umelou inteligenciou už nie je relevantná. Čínska vláda okrem toho udelila umelej inteligencii najvyššiu prioritu vo vede a technike.

K tomu ešte dodáme, že Peking zdvojnásobil pôžičky 68 krajinám, čo je porovnateľné s pôžičkami, ktoré im poskytla Svetová banka, a nezaváhal zrkadlovo uvaliť sankcie na 11 amerických politikov a šéfov organizácií, ktorí zasahovali do záležitostí Hongkongu. Línia Pekingu v oblasti ochrany štátnych záujmov je pevná.  

Najväčšie sociálne siete vstúpili do vojny s Trumpom (Valentin Katasonov)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info