Juhočínske more patrí k najrušnejším vodným cestám. Čo ho robí ešte zaujímavejším, sú bohaté prírodné zdroje. Ide tiež o jednu z najspornejších námorných oblastí a vládu nad ňou by rado prevzalo niekoľko krajín, predovšetkým Čína, ale aj Vietnam či Filipíny, píše vo svojom komentári South China Morning Post (SCMP).
Čína je jednou z krajín, ktoré tvrdia, že majú právo na časť morskej oblasti, o ktorej sa predpokladá, že skrýva bohaté náleziská ropy a zemného plynu. More „pokladov“ sa však stalo tiež stredobodom intenzívneho vojenského záujmu. Peking tu buduje základne na umelých ostrovoch a americké námorníctvo vysiela hliadky. Spojené štáty americké (USA) si prevzatie zvrchovanej kontroly nad priestorom síce neuplatňujú, majú tu však svoje strategické záujmy.
V polovici júla sa vystupňovalo napätie, keď sa USA po prvý raz
postavili proti nárokom Číny. Podľa medzinárodného morského práva ich označili za „úplne protizákonné“.
Vyhlásenie vyvolalo obavy z možného vojenského konfliktu medzi USA a Čínou v regióne. Analytici upozornili, že sa môže stať pomysleným bodom zlomu. Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády viedli v oblasti ostré cvičenia ako reakciu na manévre amerického námorníctva a tiež ich operácie na slobodu plavby (Freedom of Navigation Operation), keďže priestor považujú za medzinárodné vody.
https://twitter.com/AmbLiuXiaoMing/status/1293677504436281346?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1293677504436281346%7Ctwgr%5E&ref_url=https%3A%2F%2Fpublish.twitter.com%2F%3Fquery%3Dhttps3A2F2Ftwitter.com2FAmbLiuXiaoMing2Fstatus2F1293677504436281346widget%3DTweet
Napätie však už „tlelo“ nejaký čas. Satelitné snímky ukázali, že Čína si tu vybudovala umelé ostrovy a vojenské zariadenia. V porovnaní s ostatnými nárokovateľmi nepomerne veľa. Arbitrážny tribunál Stáleho rozhodcovského súdu v Haagu v roku 2016 dospel k
, že Čína porušila suverénne práva Filipín a odmietol rozsiahle územné nároky Pekingu na ostrovy v Juhočínskom mori. Čína sa ale rozhodla, že verdikt nebude brať na vedomie.
Čína, Filipíny, Vietnam, Malajzia, Brunej a Taiwan. Všetky tieto krajiny si nárokujú na časť Juhočínskeho mora, využívajúc rôzne historické a geografické argumenty. Peking sa domáha obrovskej oblasti, ktorá sa rozprestiera na ploche 2-tisíc kilometrov štvorcových, od pevninskej Číny po vody v blízkosti Indonézie a Malajzie. Hoci deklaruje mierové zámery, vybudoval tu na umelých ostrovoch vojenské zariadenia.
Vietnam si uplatňuje nadvládu nad Spratlyho a Paracelskými ostrovmi, zatiaľ čo Filipíny sa dožadujú Spratlyho súostrovia a ostrova Scarborough Shoal (plytčina Scarborough). Brunej a Malajzia by boli radi vlastníkmi južných častí mora a niektorých zo Spratlyho ostrovov.
Žiadatelia z juhovýchodnej Ázie tvrdia, že čínska hranica zasahuje do ich teritoriálnych vôd, zatiaľ čo Taiwan – vnímaný Pekingom ako odpadlícka provincia – má podobné nároky ako kontinentálna Čína, uvádza ďalej SCMP.
Podľa Dohovoru Organizácie spojených národov (OSN) o morskom práve (UNCLOS) môže každá krajina využívať prírodné zdroje v rámci svojej výlučnej ekonomickej
, ktorá sa rozprestiera do vzdialenosti 200 námorných míľ (cca 370 kilometrov) od základnej línie pobrežia štátu.
Juhočínske more je kľúčovou obchodnou cestou spájajúcou Áziu s Európou, Afrikou a
. Predpokladá sa, že sa tu nachádzajú obrovské zásoby ropy a zemného plynu. Jedna tretina celosvetovej lodnej dopravy, alebo rečou peňazí, takmer 3,4 biliónov amerických dolárov v medzinárodnom obchode, má spojitosť s týmito vodami. Cez oblasť sa prepravuje aj 80 percent ropy dovážanej do Číny, ktorá je najväčším globálnym spotrebiteľom tejto suroviny.
Americká Energetická informačná agentúra predpokladá, že v oblasti Juhočínskeho mora sa nachádza prinajmenšom 11 miliárd barelov ropy a 190 biliónov kubických stôp zemného plynu. Iné odhady hovoria až o 22 miliardách barelov ropy a 290 biliónoch kubických stôp plynu.
Z oblasti pochádza aj 10 percent z celosvetovo ulovených rýb, čo z tohto mora robí dôležitý zdroj potravy pre stovky miliónov ľudí.
Napätie sa vystupňovalo v posledných mesiacoch, keď ďalšie nárokujúce krajiny a USA obvinili Čínu zo zhoršujúcich sa vzťahov z dôvodu rastu jej infraštruktúry a budovania vojenských síl v oblasti.
Washington v polovici júla uviedol, že „pekingské nároky na pobrežné zdroje väčšiny Juhočínskeho mora sú úplne nezákonné“ a pohrozil sankcionovaním čínskych úradov a spoločností, ktoré si v sporných vodách uplatňovali svoje požiadavky.
USA zintenzívnili svoju vojenskú prítomnosť. Vyslali vojenské lietadlové lode, aby sledovali čínske aktivity.
Aj keď sa Spojené štáty oficiálne nepripojili ku žiadnej z nárokujúcich si strán, majú vo východnej Ázii rozsiahle bezpečnostné záväzky a sú spojencami niekoľkých krajín hraničiacich s morom, vrátane Filipín, Singapuru a Vietnamu.
Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) spolupracuje s Čínou na oficiálnom kódexe, ktorého cieľom je zabrániť konfliktom v sporných vodách. O záväznej dohode rokovali niekoľko rokov len s malým úspechom. Čína však v novembri 2018 vyjadrila nádej, že proces zavŕšia do 3 rokov.
Krajiny juhovýchodnej Ázie zvyčajne odmietajú hľadanie bilaterálnych riešení s Čínou, ktorá je vojenskou i hospodárskou veľmocou regiónu, píše ďalej SCMP. Napriek tomu, rok po významnom rozhodnutí haagskeho súdu proti nárokom Pekingu, filipínsky prezident Rodrigo Duterte súhlasil s riešením sporu formou dvojstranných rozhovorov.
Vietnam zas v roku 2019 uviedol, že by mohol preskúmať právne kroky na uplatnenie svojich nárokov, aj keď by dal prednosť tomu, aby si to udialo formou rokovaní.
