Planetárna obrana bola posilnená novým laserom, ktorý dokáže za denného svetla pozorovať „neviditeľné“ úlomky vesmíru (VIDEO)
08 | 08 | 2020 I Marek Molnár

Lasery sú naším nástrojom na sledovanie úlomkov vesmíru nad Zemou a pomáhajú spoločnostiam aj národom vyhnúť sa nechcenému kontaktu na obežnej dráhe. Laserová obrana však doteraz fungovala pri extrémnych obmedzeniach, čo už teraz neplatí, informuje portál RT.


Jednou z hlavných chýb existujúceho orbitálneho monitorovacieho systému bolo to, že mal obmedzený priestor na skutočné sledovanie kvôli nedostatku kontrastu proti oblohe.

Zatiaľ čo stanica s laserovým dosahom na Zemi je v tme, slnečné žiarenie oslňuje objekty na vyšších obežných dráhach, ktoré nám bránia v štúdiu a sledovaní, až kým výskumníci nezaznamenali najnovší prelom.

Použitím novej metódy laserového zameriavania, ktorá kombinuje špecializované ďalekohľady, detektorové polia a filtre, ktoré pôsobia na špecifické vlnové dĺžky, vedci úspešne zvýšili kontrast objektov vo vzťahu k oblohe denného svetla, čím dramaticky rozšírili pozorovacie schopnosti.



Pozorovatelia vesmíru môžu teraz vylepšiť svoju orbitálnu predpoveď pre objekty a udržať cenné kozmické lode a jej posádky v bezpečnejšom prostredí ako kedykoľvek predtým.

„Použitím tejto novej techniky bude možné sledovať predtým nespozorovateľné objekty, ktoré sa skrývali na oblohe, čo znamená, že môžeme celý deň pracovať s laserovým zameriavaním, aby sme zabránili kolízii,“ vysvetlil Dr. Tim Flohrer vedúci kancelárie pre vesmírny odpad v Európskej vesmírnej agentúre (ESA).

Orbitálne pole Zeme obsahuje milióny drobných predmetov a odpadu, ktoré zostali z predchádzajúcich misií do vesmíru, ako aj z explózií na obežnej dráhe a zrážok medzi zaniknutými kozmickými loďami, modulmi a satelitmi.

Rakúski vedci vylepšili systém detekcie kozmického odpadu
Rakúski vedci navrhli spôsob, ako vylepšiť sledovanie kozmického odpadu a lepšie tak zabrániť nebezpečným kolíziám na obežnej dráhe Zeme. Informuje o tom spravodajský portál CNN. Čítať ďalej
06 | 08 | 2020 | SITA