Miera nahlasovania páchania násilia na ženách je vo veľkej miere nedostačujúca, týka sa to aj Slovenska.
Počas svojho dospelého života bolo na Slovensku vystavených fyzickému alebo sexuálnemu násiliu 34 percent žien. Vyplýva to zo zistení celoeurópskeho prieskumu o násilí páchanom na ženách, ktorý realizovala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA).
Podľa verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej predstavuje násilie páchané na ženách výrazný spoločenský problém, ktorý vyplýva predovšetkým zo zakorenených rodových stereotypov a tolerancie voči násiliu. Agentúru SITA o tom informovala Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu Kancelárie verejného ochrancu práv.
Ako ďalej priblížila, násilie páchané na ženách predstavuje v rámci celej Európskej únie rozsiahle porušovanie ľudských práv. Miera jeho nahlasovania je vo veľkej miere nedostačujúca. Týka sa to aj Slovenska. Podľa prieskumu FRA osem percent žien, ktoré majú skúsenosť s partnerským násilím, kontaktuje políciu. Zdravotníkov vyhľadá 12 percent žien, ktoré boli sexuálne alebo fyzicky napadnuté.
Podľa verejnej ochrankyne práv majú svoj význam osvetové aktivity, ktoré zvyšujú povedomie o násilí páchanom na ženách. Keď sa o probléme hovorí, vysvetľujú sa jeho príčiny, verejnosť mu lepšie porozumie a ženy, ktorých sa to týka, ho vedia lepšie identifikovať. Nejde totiž len o fyzické násilie, to môže mať aj podobu psychického, sexuálneho či napríklad ekonomického násilia.
Podľa ombudsmanky je tiež potrebné poukazovať na to, že násilie na ženách by nemalo ostávať za dverami domácností. Obete potrebujú pomoc a podporu. Ak sa však spoločnosť k tomu stavia ako k súkromnej záležitosti, do ktorej nemožno zasahovať, okolie je ľahostajné a zakrýva si pred realitou oči. Ako dodáva Patakyová, vecná diskusia, ktorá problém nezľahčuje a nedehonestuje, môže zmeniť diskurz na konštruktívny a zvyšovať povedomie o jeho existencii.
Podľa riaditeľky neziskovej organizácie Centrum Slniečko Mariany Kováčovej by mala vláda najskôr urobiť analýzu dostupných služieb, opatrení a poskytovaného poradenstva. Tiež zistiť ich rozsah a kvalitu a v kontexte týchto zistení zastabilizovať už existujúce služby a dať priestor na vznik tých, ktoré v jednotlivých lokalitách neexistujú alebo sú značne poddimenzované.
V súčasnosti tvoria špecializované služby pre obete domáceho násilia a ženy zažívajúce násilie poradenské centrá, bezpečné ženské domy a linky pomoci. Kováčová na záver dodala, že aj tieto už existujúce piliere, ktoré mnohé aj spĺňajú minimálne štandardy Rady Európy, stoja doslova „na vode“.
