Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Prieskum SANEP ukázal prekvapivý postoj Slovákov k jadru a vetru. Ktorý zdroj vyhráva a čo je pri energiách naozaj najdôležitejšie?




Brazílsky futbalista Neymar odohral derby so svojím Santosom na ihrisku Corinthians, ktoré úspešne zvládli 1:0 a posunuli sa ďalej od pásma zostupu. Malý chlapec, ktorý fandil domácim, mal transparent s nápisom, že hoci jeho miláčikom je klub zo Sao Paula, je aj priaznivcom bývalého hráča PSG či FC Barcelona. Neymar mu svoj dres odovzdal, no potom začul novinár prítomný na zápase krik a urážky z južnej a západnej tribúny štadióna.
Petr Pavel tvrdí, že Česko má priveľa nemocníc. Jeho predstava vyvolala ostrú kritiku. Zazneli slová o asociálovi aj tankoch.

Achilles je desaťkrát rýchlejší, no podľa slávneho paradoxu korytnačku nikdy nedobehne. Dokážete odhaliť, kde je háčik?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk






Spisovateľ a historik Vlastimil Vondruška varuje pred budúcnosťou Európy. Hovorí o migrácii, rodine, cenzúre aj umelej inteligencii.
John Ratcliffe navštívil 25. augusta Moskvu. Text rozoberá možné dôvody návštevy – Ukrajinu, Irán, jadrové zbrane, urán aj rokovania s Ruskom.
Po návšteve šéfa CIA v Moskve sa objavil návrh na trilaterálne rokovania Trump–Putin–Zelenskyj. Putin sa následne stretol s Lukašenkom.
Andor Šándor varuje pred tým, čo môže priniesť koniec vojny na Ukrajine. Hovorí o čiernej práci, zbraniach, vojnových veteránoch aj organizovanom zločine.
Zoroslav Kollár v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o audite výdavkov, znižovaní štátneho aparátu, 16-percentnej dani, podpore podnikateľov a „oprave Slovenska“.


Komentáre
31. 10. 2025
Biely dom chce, aby svetová organizácia na udržanie mieru pracovala na princípe America first
Historici tvrdia, že pred 78 rokmi, pár týždňov po útoku Japoncov na Pearl Harbor, keď Winston Churchill navštívil Franklina Roosevelta v Bielom dome, ten tak zahorel túžbou podeliť sa s ním o myšlienku vytvorenia novej organizácie pre medzinárodnú bezpečnosť, že nehľadiac na pozdný večerný čas pribehol do Churchillovej spálne, kde ho už zastihol v pyžame, aby mu porozprával o myšlienke OSN. "Ó, aký veľký deň to bude v histórii», zvolal Harry Truman, ktorý nahradil Roosevelta a podpísal Chartu OSN 26. júna 1945. "Krajiny odsunuli nabok svoje rozdiely v neotrasiteľnom odhodlaní nájsť spôsob, ako ukončiť vojny».
Valné zhromaždenie OSN[/caption]To všetko je však minulosť. OSN v súčasnosti americkým prezidentom čoraz častejšie prekáža. Počas minuloročného zasadania Valného zhromaždenia zástupkyňa Spojených štátov pri OSN Cherith Norman-Chaletová uviedla, že Piaty výbor Valného zhromaždenia OSN, ktorý je zodpovedný za administratívne a rozpočtové záležitosti, nie je schopný prísť s riešením pre kritické otázky, najmä tých, ktoré si „vyžadujú politickú diskusiu“. Dodala, že Spojené štáty sú hlboko znepokojené „nerešpektovaním dohody, ktorú preukázala skupina 77“.
Táto skupina založená v roku 1964 zahŕňa 134 členských štátov OSN. Vystupuje za reformu OSN, v ktorej jej nevyhovuje zloženie Rady bezpečnosti (celkom 5 stálych členov) a právo veta, ktoré majú stáli členovia Rady bezpečnosti OSN. To mala na mysli aj Američanka Charith Norman-Chaletová.
V priebehu desaťročnej existencie OSN sa v systéme jej fungovania skutočne nahromadili problémy: veľké výdavky, ťažkopádnosť, duplicita funkcií rôznych komisií, výborov a agentúr. V práci mechanizmu predchádzania vojen však Washingtonu zväzuje ruky niečo iné, a konkrétne právo veta, ktoré maju v Rade bezpečnosti, najmä, Čína a Rusko. Preto Spojené štáty v roku 1999 bombardovali Juhosláviu, v roku 2003 vtrhli do Iraku a v roku 2014 realizovali intervenciu v Sýrii bez sankcií Bezpečnostnej rady OSN.
Tieto porušenia Charty OSN a medzinárodného práva neviedli ani k vylúčeniu Spojených štátov z Organizácie, ani k všeobecnému protestu členských krajín. A pre hlavného platiteľa OSN, ktorý pokrýva 22 percent rozpočtu organizácie - 674,2 milióna dolárov (Rusko - približne 4 percentá, 73,7 milióna dolárov) je dôležité, aby OSN pracovala na princípe America first, kedže jej platia.
Americký prezident Donald Trump[/caption]Je známe, že rozvojové krajiny Západu prispievajú do rozpočtu OSN oveľa viac než zvyšok sveta. Celoeurópsky príspevok predstavuje 844 miliónov dolárov. Spolu s Čínou (12 percent rozpočtu - 367,9 milióna dolárov) platia najväčšie svetové mocnosti najviac, zatiaľ čo krajiny, ktoré dostávajú priamu pomoc od OSN, platia veľmi málo - najčastejšie 0,001 percenta rozpočtu. Trump nie je Roosevelt, chce, aby si OSN ‘’odpracovala’’ americké peniaze, inak priškrtí americký príspevok. Na konci minulého fiškálneho roka bol celkový dlh 65 členských krajín OSN vo výške 1,4 bilióna dolárov, Spojené štáty dlhujú 674 miliónov dolárov za rok 2019 a 381 miliónov dolárov za predchádzajúce roky.
Nejde však iba o peniaze. Narušenie štatútu OSN a zníženie jej prestíže sa stali stratégiou pre Spojené štáty a ich spojencov na vyčistenie poľa medzinárodnej činnosti od oponentov. Tak napríklad, čo píše The Economist: „zdalo sa, že sa môžeme tešiť, že v čase svojho 75. výročia sa OSN rozrástla z 51 na 193 členov a je v centre svetového poriadku, založeného na dodržiavaní zákonov, „ale niet večného medzinárodného poriadku... Pravidlá zostávajú, ale veľké mocnosti ich stále viac ignorujú. Rusko si schmatlo časť Ukrajiny, Čína obsadila sporné územia v Juhočínskom mori. Amerika sa už dávno sťažuje na výšku svojej podpory pre mnohostranný systém… Hlavný architekt systému [USA] má teraz prezidenta, ktorý ako sa zdá, je pripravený s radosťou spustiť ničivú guľu v OSN“.
Povedané otvorene. Odstúpenie USA od klimatickej dohody v Paríži, od jadrovej dohody s Iránom, blokovanie voľby nových sudcov do apelačnych orgánov WTO, zneužívanie americkej výsady držiteľa svetovej rezervnej meny - to všetko prestáva byť detailami charakteru «bláznivého prezidenta USA’’. Dochádza k rozpadu svetového poriadku v záujme poslednej ríše našej doby a jedným z hlavných oponentov v tomto smere je pre USA OSN. Preto Washington nepotrebuje ani UNESCO ani iné OSN organizácie. Valné zhromaždenie ešte nepochopilo, že nie je potrebné sedieť pri sviatočných stoloch a sláviť 75. výročie organizácie, ale posilniť ochranu jedinej medzinárodnej organizácie schopnej upevnovať mier.
Generálny tajomník OSN António Guterres[/caption]Mechanizmus rozhodovania v OSN je však hlboko ovplyvnený vírusom americkej nadradenosti. 22 percent rozpočtu, počet amerických zamestnancov v aparáte, výboroch a komisiách OSN... Čo si o tom myslí generálny tajomník OSN António Guterres? Niektoré z jeho vyhlásení znejú deprimujúco: „Svet nie je multipolárny, - hovorí generálny tajomník, - je veľmi chaotický“, z čoho vyplýva, že „OSN a spoločná globálna správa, ktoré sú v nej obsiahnuté, sú odsúdené na to, aby boli menej činné vo svete konkurencie medzi veľmocami“. Preto je potrebný vodca. Jeden. Bez konkurencie. Podľa The Economist, „Amerika... môže byť opäť štandardným nositeľom liberálneho svetového poriadku“. Avšak práve tento „nositeľ štandardov“ systematicky ničí OSN.
Nadchádzajúce voľby nového prezidenta Spojených štátov pravdepodobne nezastavia prebiehajúci proces. Nezdá sa, že by OSN bez reforiem niekomu vyhovovala. A za reformy, ktoré by posilnili vplyv všetkých štátov na činnosť Organizácie a jej inštitúcií však Spojené štáty a iní „bohatí“ platiť nechcú. Na výročie naozaj nie je čas.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.