Kolaps počtu návštevníkov uprostred pandémie ponúka mestám novú príležitosť na prehodnotenie svojho obchodného modelu
Sotva pred rokom bolo na Barcelónskych múroch napísané: "Turisti choďte domov". Teraz, keď odišli, sa mesto - spolu s ostatnými, ktorí sú silne závislí od cestovného ruchu - obávajú hospodárskeho rozpadu. Mesto rýchlo pripravuje plány na to, aby prilákalo návštevníkov späť, zatiaľ čo upokojuje turistami umorených rezidentov, píše
theguardian.com.
Obchodné združenia predpovedajú, že najmenej 15% podnikov a jedna zo štyroch reštaurácií v centre Barcelony sa v dôsledku koronavírusu natrvalo uzavrie a výhľad je podobne pochmúrny aj v iných mestských turistických destináciách, kde sú ohrozené desiatky tisíc pracovných miest.
Avšak vďaka Covid-19 starostovia niektorých najviac navštevovaných miest v Európe, akademici a odborníci na mestá spievajú rovnakú pesničku: kolaps cestovného ruchu spôsobený vírusom ponúka mestám sužovaným masovým cestovným ruchom jedinečnú príležitosť prehodnotiť ich obchodný model.
Barbora Hrubá z pražskej turistickej agentúry uviedla, že české hlavné mesto chce „iný druh návštevníka“. Xavier Marcé, barcelonský radca zodpovedný za cestovný ruch, povedal: „Nechcem viac turistov, chcem viac návštevníkov.“ "Sme mesto v kríze a snažíme sa urobiť niečo iné," uviedla Paola Marová, jeho kolegyňa v Benátkach. „Chceme mať udržateľnú ekonomiku pre návštevníkov, ktorá nepoškodí životaschopnosť nášho mesta,“ uviedla Heleen Jansen, koordinátorka podnikovej komunikácie v amsterdam & partners, neziskovej organizácii, ktorá radí Amsterdamu, ako sa má na trhu predať.
Avšak ide o to, že dobré úmysly sú jedna vec a konkrétne návrhy druhá. Podľa zástupkyne barcelonskej starosty, Janet Sanzovej mestá, ktoré sa stali závislými od cestovného ruchu, platia cenu za monokultúrnu ekonomiku a teraz je pre nich výzvou práve diverzifikácia.
To sa ľahšie povie, ako urobení, hlavne s obrovským rozsahom cestovného ruchu v týchto mestách. Barcelona, ktorá má populáciu 1,6 milióna, uvítala v roku 2019 30 miliónov návštevníkov; Benátky majú 270 000 obyvateľov, pričom toto mesto navštívilo 25 miliónov návštevníkov; Amsterdam s 873 000 obyvateľmi, uvítal 19 miliónov turistov.
V Benátkach sa masový cestovný ruch v posledných rokoch považoval za hrozbu pre mesto, ale teraz sa diskusia zmenila na to, ako prežije mesto s menším počtom návštevníkov. Turisti sa pomaly do mesta vracajú, hlavne vďaka uvoľneniu koronavírusových opatrení. Väčšina cestujúcich prichádza autom z Rakúska, Nemecka, Francúzska a Belgicka, avšak napriek tomu zostáva stále veľa hotelov zatvorených a otvorené hotely sú plné len na asi 30%. "Toto je čas na zamyslenie sa," vyhlásila Marová. Mesto ešte stále nemá plán na to ako zvládnuť turizmus v budúcnosti, niektoré menšie zmeny však sú už za rohom.
„Majitelia nehnuteľností, ktorí prenajímali ( svoje nehnuteľnosti ) turistom, podpísali dohodu s benátskymi univerzitami, čoho výsledkom je, že teraz si ( ich nehnuteľnosti ) budú prenajímať študenti,“ uviedla Marová. „Je to dobré znamenie.“
Iné mestá, vrátane Amsterdamu, Barcelony a Lisabonu, podnikli kroky na potlačenie fenoménu Airbnb, ktorý vyhnal ceny prenájmov do závratných výšok a zároveň vyhnal obyvateľov mesta. Jaime Palomera, hovorca barcelonskej únie nájomcov, žiada, aby boli zrušené tisíce licencií na turistické byty, ktoré katalánska vláda v roku 2011 udelila. Uvádza tiež, že vláda by mala prijať právne predpisy proti prenajímaniu jednolôžkových izieb turistom, čo je medzera, v zákone ktorá umožňuje prenajímateľom obísť zákon, zakazujúci prenajímať celé byty.
Rovnako ako v Barcelone, aj v Benátkach sa veľká časť benátskej antipatie voči turistom zamerala na obrie výletné lode. Ale ani jedno mesto nemá jurisdikciu nad prístavom a akákoľvek forma kontroly bude musieť pochádzať od ústrednej vlády.
"Už nežijeme v strachu z týchto príšer," povedal Matteo Secchi, ktorý vedie skupinu aktivistov, zvanú Venessia. "Ale súcítim s personálom terminálu pracujúceho s výletnými loďami, ktorí sú doma." Sme proti veľkým lodiam a vždy sme hovorili, že potrebujeme riešenie, ale pracovníci musia byť chránení.“
S desiatkami tisícok pracovných miest na pokraji zániku, musia mestá prehodnotiť systémy cestovného ruchu bez toho, aby spôsobili masovú nezamestnanosť. "Existujú ľudia, ktorí si myslia, že mesto je nádherné, tak ako je, bez turistov," uviedol Marcé. "Môžu však zmeniť svoj názor, keď štát v septembri prestane platiť 80% z ich platu a nezamestnanosť stúpne na 18%."
Marcé verí, že to nie je otázka čísel, ale distribúcie. Chce povzbudiť turistov k návšteve iných častí mesta, nielen tradičných miest. Toto je názor, ktorý Amsterdam zdieľa v svojom šesťbodovom po-Covid 19 pláne, hoci pripúšťa, že je ťažké odradiť návštevníkov od zhromažďovania sa na ikonických miestach.
Octavi Bono, generálny riaditeľ cestovného ruchu pre katalánsku vládu, súhlasí. „Nechceme viac alebo menej cestovného ruchu, chceme lepší cestovný ruch s lepšou distribúciou turistov podľa sezóny a podľa miesta. Pokračujeme v dohodnutom marketingovom pláne.“ Kto s týmto plánom súhlasil? pýta sa Pere Mariné, hovorca barcelonskej federácie miestnych obyvateľov. "Hovoria to preto, že myslia na podnikateľov, nie na občanov."
„Pokiaľ ide o Marcého myšlienku decentralizácie, nie som proti tomu, ale znamená to propagovať mesto iným spôsobom a plány, ktoré nedávno schválili, poukazujú na to isté - masový turizmus.“ Marcé tvrdí, že problém je v tom, že katalánske pobrežie je preplnené turistami, ktorí chcú stráviť deň v Barcelone. Tento problém však nezdieľa Paríž, Berlín alebo Amsterdam. Poukazuje na to, že obmedzenie počtu lôžok v meste nemá vplyv na jednodňových výletníkov.
V Amsterdame, Geerte Udo, výkonná riaditeľka spoločnosti amsterdam & partners, tvrdí, že pracuje na „kampani o znovuobjavení kultúrnej ponuky, starého centra mesta a ďalších rôznych štvrtiach, miestnych podnikateľov a verejného priestoru. Kampaň týmto spôsobom prispieva k obnoveniu puta medzi obyvateľmi a ich mestami, prostredím a podobne. Nadväzuje na náš cieľ prinútiť Amsterdančanov, aby znovu objavili svoje mesto.“
V tomto čase, keď sa mnohí obyvatelia vytešujú na uliciach, námestiach a plážach bez turistov, sa zdá byť čudné, že ich Amsterdam a Barcelona vyzývajú, aby „znovuobjavili“ mesto. Vyvoláva dojem, že občania opustili svoje mesto, keď sa v skutočnosti sa cítia tak, že boli z neho vylúčení.
Nikto neočakáva výrazné oživenie cestovného ruch v tomto roku, takže teraz je to otázka toho, že počkáme a uvidíme. "Myslíme si, že nízkonákladový trh sa zmení, a to tak z dôvodu účinkov na letecké spoločnosti, ako aj z dôvodu postojov k mobilite," uviedol Marcé.
Marová tiež verí, že v dôsledku pandémie dôjde k prirodzenej zmene cestovného ruchu. "Cestovný ruch bude úplne iný," uviedla. "Nie každý bude cestovať tak, ako predtým." A tí, ktorí cestujú, to môžu chcieť urobiť pokojnejším spôsobom, možno uvidia menej, ale viac si to budú užívať.“
