Sen každého tajného agenta – špeciálny prášok, ktorý likviduje nebezpečné toxické látky. Využitie môže nájsť v armáde a pravdepodobne aj pri ochrane životného prostredia, pretože by mal tiež umožniť čistenie vody.
Mladý český chemik Jiří Henych sa podieľal na vývoji špeciálneho prášku, ktorý dokáže rozložiť chemické zbrane, napríklad nervové jedy soman alebo sarín. Za túto prácu získal i prestížne ocenenie. Viac prezradil v
rozhovore pre portál idnes.cz.
„V skutočnosti ide o práškový materiál na báze oxidu titaničitého v kombinácii s nanodiamantmi“, vysvetľuje a dodáva, že sa skladá z malých nanočastíc, ktoré sa zhlukujú do väčších častíc, agregátov a majú veľký merný povrch. „Vďaka tomu sa na jeho aktívne miesta veľmi silne viažu rôzne látky, napríklad organofosfáty, čo sú napríklad soman, sarín alebo látka VX. Tieto nervové paralytické jedy sa veľmi rýchlo naviažu na povrch a vďaka aktívnym miestam sa čiastočne rozložia.“
Dokáže zničiť i novičok, jeden z najsilnejších nervovo-paralytických jedov, ako písali niektoré médiá? Podľa Henycha je to s novičkom trochu inak, ten totiž nikdy nemerali a ani sa to nedá, pretože nie je k dispozícii. „Novičok je veľká skupina látok, ktoré boli vyvinuté v 70. a 80. rokoch v Sovietskom zväze a u ktorých nie sú ani presne známe ich štruktúry,“ hovorí vedec. Keďže sú ale takisto na báze organofosfátov, podobajú sa látkam, ktoré merajú a majú i obdobnú toxicitu. Teoreticky by teda prášok mal byť schopný novičok aspoň čiastočne deaktivovať.
Všetky spomínané testy sa uskutočňujú vo Vojenskom výskumnom ústave v Brne. „My im pošleme prášok a oni merajú jeho účinky na reálnych bojových látkach, samozrejme pri dodržaní prísnych noriem,“ pokračuje mladý odborník pre idnes.cz.
Čo sa týka využitia v praxi, prášok môže fungovať ako účinný sorbent, ktorý viaže kvapalinu a vďaka tomu by mohol nájsť uplatnenie ako súčasť ochranných prostriedkov v armáde, alebo pri rôznych haváriách. „A my sme zmerali, že náš prášok je účinnejší ako niektoré komerčne používané, čo je celkom nádejné,“ hovorí ďalej Henych. Dokážu ho vraj pripraviť vo veľkom množstve, zatiaľ ale nemajú žiadnu firmu, ktorá by mu chcela dať komerčné meno, vyrábať v 100-kilovom balení a predávať ho.
Keďže nervovo-paralytickým jedom sú štruktúrou podobné i niektoré organofosforečné pesticídy, teoreticky by sa mohol použiť aj na dočisťovanie vôd od mikropolutantov. Ide o chemické látky, ktoré sa vo vode nachádzajú v nízkych koncentráciách – typicky sú to zvyšky pesticídov, liečiv či hormónov. Toto majú ale zatiaľ potvrdené len na úrovni základného výskumu.
Svoju pozornosť však Henych nezameriava len na netoxický oxid titaničitý, ale napríklad aj oxid ceričitý alebo niektoré oxidy železa. Ako ďalej uviedol pre idnes.cz, tieto materiály sú zaujímavé z hľadiska environmentálnych aplikácií, využiť sa dajú i na čistenie vody.
Jiří Henych je jedným z 22 vedeckých talentov, ktoré sa dostali do zoznamu českej Akadémie vied a získali prestížne ocenenie Prémia Otto Wichterleho za rok 2020. Ešte len 35- ročný úspešný vedec žije v Ústí nad Labem a prednáša na univerzite Jana Evangelisty Purkyně.
