fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER ZAHRANIČIE

Trumpovi napriek. Čína sa dohodla s Iránom na vojenskej spolupráci

Iránsky prezident Hasan Rúháni a prezident Číny SI Ťin-pching / Fotokoláž (TASR)

Snaha amerického prezidenta Donalda Trumpa izolovať Irán pre jeho údajné jadrové ambície príde zrejme navnivoč. Dohoda Teheránu s Pekingom o vzájomnej spolupráci prinesie do Iránu miliardy čínskych investícií, píše The New York Times.

Irán podpísal vojensko-obchodnú dohodu s Čínou, ktorá spojí dvoch najväčších Trumpových nepriateľov. Osemnásťstránkový dokument môže zmeniť pomery na celom Blízkom východe, kde síce islamská republika patrí medzi rastúce mocnosti, zároveň je ale v stále väčšej izolácii a čelí zničujúcim sankciám celého sveta, zavedenými primárne zo strany USA. To všetko sa teraz môže zmeniť.

Ropa do Číny, investície do Iránu

Dohoda, do ktorej mal možnosť nahliadnuť denník The New York Times, posilní čínsku prítomnosť v iránskom bankovníctve, telekomunikáciách, prístavoch, železniciach a ďalších projektoch. Čína potom bude v najbližších 25 rokoch odoberať iránsku ropu, ktorú dostane s veľkou zľavou.

Zmluva zároveň oba štáty zaväzuje k prehĺbeniu vojenskej spolupráce a zdieľaniu spravodajských informácií. Obe krajiny budú mať spoločné vojenské cvičenia, budú spolupracovať vo výskume aj vývoji nových zbraní. Ázijská veľmoc tak získala jedinečnú možnosť preniknúť hlbšie do blízkovýchodného regiónu, ktorý bol po desiatky rokov primárne v strategickom záujme Spojených štátov.

Trump podpísal zákon o sankciách voči Číne a odňal obchodné výsady Hongkongu

Partnerstvo, ktoré vláda čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga navrhla už v roku 2016, schválil kabinet Hasana Rúháního v júni, oznámil minulý týždeň šéf iránskej diplomacie Mohammad Džavád Zarifa.

Agresívna politika USA voči Iránu v kombinácii so stupňujúcou sa obchodnou vojnou s Čínou tak zrejme svoje ovocie američa\nom neprinesie. Potom, čo Trump jednostranne vypovedal medzinárodnú dohodu o iránskom jadrovom programe (známu pod skratkou (JCPOA), uvalili USA na iránsky teokratický režim takmer všetky možné sankcie. Navyše Trump bezprecedentne nechal zavraždiť iránskeho generála Kásema Suljmáního.

Čína americké sankcie ustojí

Iránska ekonomika síce prechádza krízou a čelí rastúcej izolácii, teokratický režim je ale stále schopný financovať svojich spojencov v Jemene, Iraku, Sýrii a ďalších krajinách. Teraz sa vláda môže navyše tešiť na príliv 400 miliárd dolárov vo forme investícií, ktoré pritečú z Číny. Tá je totiž najväčším veriteľom USA a držiteľom najväčšieho balíka amerických dlkhopisov. Tvrdý postup USA voči Teheránu tak iránskeho ajatolláha priviedol ku spojenectvo s komunistickou Čínou.

Očakáva sa konečné rozhodnutie o zapojení firmy Huawei do britskej siete 5G

„Návrh dohody s Iránom ukazuje, že Čína na rozdiel od väčšiny ostatných krajín cíti, že dokáže vzdorovať Spojeným štátom a je dosť silná na to, aby ustála americké sankcie,“ píšu reportéri The New York Times. Treba dodať, že aj napriek nevôli a ostrej kritike USA zo strany celého sveta za takýto bezprecedentný nátlakový prístup, žiadna krajina nenašla odvahu nerešpektovať diktát USA.

Čína tiež v Bezpečnostnej rade OSN blokuje predĺženie zbraňového embarga na Irán, ktoré má vypršať koncom tohto roka. Peking argumentuje tým, že ani USA nedodržali svoje slovo a nectia si dohodu o kontrole iránskeho jadrového programu, prečo by teda za svoje aktivity mal byť Irán naďalej trestaný?

Kedy vstúpi nové partnerstvo do platnosti, však zatiaľ nie je jasné. Čínske ministerstvo zahraničia na túto otázku minulý týždeň odpovedalo len hmlisto a to frázami o tradičnom spojenectve a spolupráci. Isté je, že dohodu musí najprv schváliť iránsky parlament, kde sú mnohí poslanci nahnevaní na vládu kvôli jej postupu v prípade pandémie koronavírusu. Bývalý prezident Mahmúd Ahmadínedžád minulý mesiac v prejave varoval pred tým, že vláda rokuje o obrovskej dohode z cudzou mocnosťou a to všetko poza chrbát Iráncov.

Ujgurovia v čínskych táboroch Teheránu nevadia

Názory na to, či robí iránsky režim dobre tým, že bude ekonomicky závisieť na Číne, sa líšia. „Všetky cesty do Iránu sú uzavreté. Jedinou cestou je Čína. Nech je to akokoľvek, kým tu budú sankcie, je táto dohoda najlepšou možnosťou, „povedal bývalý diplomat a teraz komentátor Ferejdún Majlesí.

Iní analytici ale varujú pred ekonomickou závislosťou Iránu na Číne a hovoria o pokrytectve: „Iránsky režim, ktorého revolučná identita je postavená na boji s americkým imperializmom a islamofóbiou, má ratifikovať absolútnu ekonomickú a strategickú závislosť na čínskej vláde, ktorá drží cez milión moslimov v prevýchovných táboroch,“ tweetoval Karim Sadjadpour z washingtonského think-tanku Carnegie Nadačný fond pre medzinárodný mier. Kritici poukazujú aj na prípady niektorých afrických krajín, ktorým sa partnerstvo s Čínou príliš neoplatilo, zadĺžili sa a teraz sú na Pekingu závislé.

Ázijská veľmoc pritom môže viac získať ako stratiť. Najmä budovanie prístavov pozdĺž iránskeho pobrežia Američanov vážne znepokojuje. Ak Číňania postavia dva prístavy v Ománskom zálive, získajú prístup k Hormuzskému prielivu, ktorý je strategickým bodom pre všetky dovozy ropy z Perzského zálivu. A to je naozaj strategický bod v globálnej ekonomike.

V USA sa pripravuje veľkolepá konfiškačná menová reforma (Valentín Katasonov)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info