Prvýkrát som bol svedkom použitia slzného plynu a brutálneho zásahu proti zákonným pokojným demonštrantom v Čile za vlády vojenského diktátora Augusa Pinocheta. Šokujúce zneužívanie štátnej moci, ktoré sme videli v pondelok pri Bielom dome, mi pripomínalo to, čo sa stalo vtedy v Južnej Amerike, píše Eugene Robinson pre washingtonpost.com.

Pinochet sa chopil moci v roku 1973 krvavým štátnym pučom. V roku 1988, veriac, že je neporaziteľný, vyzval na hlasovanie, ktoré by mu umožnilo ostať ďalších osem rokov pri moci. Zúčastnil som sa príprav na toto hlasovanie. A keď tí, ktorí vyzývali obyvateľov Čile, aby zakrúžkovali „nie“, usporiadali zhromaždenia, Pinochetove bitkárske jednotky si našli alebo si vymysleli nejaký dôvod na rozptýlenie davu brutálnou silou. Na vlastnej koži som zistil, že najhorší druh slzného plynu, je nejaký druh zmesi, ktorú si vláda zakúpila u vlády apartheidu v Južnej Afrike.

Takéto veci sa tu, v krajine slobodných a domove odvážnych nestanú. Teda okrem tohto týždňa na námestí Lafayette.

Po tom, čo jazdecká polícia, omračovacie granáty, gumené projektily a slzný plyn vyčistili cestu, prezident Trump sa začal vyťahovať pred fotografmi ako taký Pinochet nasledovaný jeho vojenskou juntov - ministrom obrany Markom T. Esperom, Generálnym prokurátorom Williamom P. Barrom, dcérou Ivankou Trumpovou a gen. Markom A. Milleyom, náčelníkom štábu, ktorý mal oblečenú maskáčovú uniformu akoby bol v Bagdade alebo v Kábule a nie v centre Washingtonu.



Trump stál pred historickým biskupským kostolom sv. Jána a držal Bibliu, akoby to bol nejaký nový a vylepšený vynález, ktorý predával v teleshopingu. Trump vystrúhal smiešny postoj, takže áno, môžeme sa na ňom smiať. Jeho autoritárska a vojenská reakcia na protesty proti vražde Georga Floyda dokazuje ( akoby boli potrebné ešte ďalšie dôkazy ), že Trump je nebezpečný pre samotnú myšlienku Ameriky.

Krutosť na Lafayette Square donútila prvého tajomníka obrany, Jima Mattisa, aby konečne prehovoril. "Donald Trump je prvý prezident, ktorý sa nesnaží zjednotiť Američanov - ani sa to nesnaží predstierať," napísal Mattis vo vyhlásení. „Namiesto toho sa nás snaží rozdeliť. Sme svedkami dôsledkov troch rokov úmyselného rozvracania... “

V stredu popoludní, keď som navštívil miesto, kde bol na demonštrantov nasadený slzný plyn a brutálna sila, premýšľal som, či pokus Trumpa o rozdelenie spoločnosti nebude mať opačný efekt.



Vášnivý, ale úplne mierumilovný dav bol omnoho väčší ako v pondelok a bol som prekvapený jeho dúhovou diverzitou; Afro-američania boli vo väčšine, ale v značnom zastúpení boli aj bieli, Latinoameričania a Ázijci. Nebolo možné dodržať pravidlo troch metrov pre sociálne dištancovanie, ale väčšina demonštrantov mala na sebe masky. Niektoré tváre zakrývali tie isté heslá  ako rukou písané tabule, ktoré niektorí ľudia niesli: „Black Lives Matter.“(Záleži na životoch čiernych ) "Zastavte policajné vraždy." "Nemôžem dýchať."

Narazil som na reverenda Roba Fishera, ktorý povedal, že nedostal žiadne varovanie o tom, že prezident zamýšľa použiť ich kostol ako pozadie pre fotografie, ktoré sa už používajú v Trumpovej kampani."Jediným spôsobom, ako pristúpiť k ďalšiemu kroku, je potreba počúvať hlasy, nie ( prinášať ) tanky a zbrane," uviedol Fisher.

La Voyce Reid, sociálna pracovníčka, ktorá žije na predmestí vo Virgínii, mi povedala, že „toto je môj prvý raz, čo som kedy protestovala.“ Reid, je Afroameričanka a povedala, že vyrastala na juhu Los Angeles, pričom spomenula aj nepokoje Rodneyho Kinga v roku 1992. Priniesla so sebou svoju 15-ročnú dcéru a svojho 22-ročného syna, pretože si myslela, že je dôležité aby tam boli tiež. "Sedieť doma a sledovať tieto nepokoje v televízii nestačilo."



Chris Bostick je čierny, a jeho priateľ Jordan Gault je biely, pričom obaja pracujú ako barmani a v súčasnosti sú bez práce. Povedali, že je pre nich dôležité byť fyzicky prítomní. Gault držal nápis: „Nie všetci bieli sú rasisti, nie všetci černosi sú zločinci, nie všetci policajti sú vrahovia, všetci sme ľudia.“

Demonštrantov od námestia Lafayette a Bieleho domu oddeľovali federálni dôstojníci, oblečení do výstroje proti demonštrantom. Nemali na sebe žiadne insígnie ani menovky, ktoré by umožnili ich identifikáciu a teda sa nedá zobrať počas demonštrácie nikoho na zodpovednosť. Za nimi boli vojaci a obrnené vozidlá a za vozidlami bol narýchlo postavený čierny plot. Ak toto všetko malo protestujúcich zastrašiť, tak to veľkolepo zlyhalo.

Počas všetkých tých rokov v Čile si Pinochet tiež myslel, že môže použiť silu na zastrašovanie občanov. Ľudia ho nakoniec v hlasovaní vykopli z úradu a obnovili národné demokratické tradície. Sic semper tyrannis ( To sa vždy stáva tyranom ).