fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
KOMENTÁRE

Američania demonštrujú s tyčami a Trump hľadá verejného nepriateľa. Z násilia viní hnutie Antifa

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa je za nepokoje, ktoré už týždeň prebiehajú po celej krajine, zodpovedné radikálne hnutie Antifa.

Keď oznámil, že hnutie chce zaradiť na zoznam teroristických organizácií, zožal okrem kritiky aj rad posmešných odpovedí. Zákony USA totiž takú vec vôbec neumožňujú. Podľa expertov by navyše krajná ľavica ani nedokázala rozpútať tak obrie protesty, píšu české správy portálu Aktuálně.

Američania vyšli do ulíc po vražde černocha George Floyda. Ten zomrel po tom, čo mu belošský policajt kľačal pri zatýkaní niekoľko minút na krku. Nasledovali pokojné demonštrácie desaťtisícov ľudí proti policajnej brutalite voči černochom, ktoré počas víkendu v rade miest prerástli do násilia.

Kvôli potýčkam, podpaľačstvu a rabovaniu sa úrady v 15 štátoch rozhodli povolať na pomoc Národnú gardu, štyri desiatky miest vyhlásili nočný zákaz vychádzania a najmenej 4400 účastníkov protestov polícia zadržala.

Prezident Trump volá po čo najtvrdších zákrokoch a vyhráža sa „neobmedzeným nasadením“ armády. „Ak sa mesto alebo štát bude zdráhať urobiť nevyhnutné opatrenia, nasadím armádu Spojených štátov a problém za vás rýchlo vyriešim,“ vyhlásil v pondelok večer Trump. V hlavnom meste USA boli nasadení príslušníci federálnych policajných agentúr.

Donald Trump: Spojené štáty označia Antifu za teroristickú organizáciu

Kým americkí politici aj experti na extrémizmus prichádzajú s rôznymi vysvetleniami toho, kto za eskaláciu násilia môže, prezident má jasno. Za vinníkov označil „anarchistami vedené hnutie Antifa“ a „radikálnych ľavicových anarchistov“. Samotnú Antifa potom hodlá označiť za teroristickú organizáciu.

Ako ale upozorňuje politológ a sociológ Jan Charvát, ktorý sa na Inštitúte politologických štúdií Karlovej univerzity venuje výskumu politického extrémizmu a radikalizmu, prezidentov nápad má hneď niekoľko háčikov.

„Väčšina ľudí nedokáže povedať, kto alebo čo je vlastne Antifa. V USA to nie je ani neformálne organizácie, ako je tomu v Európe, ale skôr sieť jednotlivcov a menších skupín, ktoré spája určitá taktika,“ vysvetľuje Charvát. „Pre veľa ľudí je to synonymum pre násilné demonštrácie a zrážky s políciou: ‚Oni niečo rozbíja, takže je to Antifa‘,“ dodáva pre Aktuálně.cz.

Rusko môže financovať nepokoje okolo smrti Georga Floyda

Z Európy do Ameriky

Ako upozorňuje rad právnikov i komentátorov, v Spojených štátoch nie je možné označiť žiadnu skupinu za domáciche teroristov. „Existuje definícia domáceho terorizmu, ale neexistuje postup, ktorý by umožnil označiť domácu skupinu za teroristickú, na rozdiel od zahraničného terorizmu,“ vysvetľuje Charvát.

Riešenie, ktoré navrhuje Trump, je podľa právnikov dokonca protiústavné. Preto nie je za teroristickú považovaná ani rasistická organizácia Ku-Klux-klan, hoci má na konte bombové útoky a vraždy. „Čo Antifa nemá,“ myslí si Charvát.

História Antifa siaha do 30. rokov 20. storočia. Takzvaná Antifaschistische Aktion (v preklade „Antifašistická akcia“) vznikla v Nemecku ako polovojenská zložka vtedajšej komunistickej strany. Dlho ale neprežila, zanikla vzápätí po nástupe nacistického diktátora Adolfa Hitlera k moci v roku 1933. Znovu sa potom objavila až v 80. rokoch v západoeurópskych krajinách, kde zjednocovala obete a bojovníkmi proti vlne rasistického a neonacistického teroru.

„Táto obnovená Antifa je síce radikálne ľavicová, ale vychádza z anarchistického hnutia a nie je naviazaná na komunizmus. Vo východnej Európe je dokonca antikomunistická,“ hovorí Charvát. Z přednacistického období si však hnutie dodnes zachovalo svoj symbol: dve vlajky v kruhu.

Trump sa počas protestov schoval do bunkru

V americkom kontexte sa samotný pojem „Antifa“ objavil vo väčšej miere až okolo roku 2017, po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu. Pod symbolom s vlajkami sa vtedy zjednotili odporcovia pravicovo extrémistického zhromaždenia v Charlottesville vo Virginii. Prezident Trump spočiatku odmietal odsúdiť rasistický pochod, hoci naopak do sprievodu jeho odporcov najazdil autom belošský radikál a zabil jednu ženu.

Dnes sa protestuje inak

„Antifa spolieha na priamu konfrontáciu, čo súvisí s tým, že v súlade so svojím politickým presvedčením odmieta spoliehať sa na štát alebo políciu. Chce riešiť problémy sama. Takže keď neonacisti pochodujú ulicami, Antifa sa zhromaždia a snažia sa im v tom zabrániť,“ hovorí Charvát.

Aj kvôli tejto taktike sa podľa neho miera násilnosti protestov v USA v posledných troch rokoch drasticky zvýšila. „Skôr sa zišlo niekoľko desiatok ľudí, napríklad z Ku-Klux-klanu, okolo nich 200 policajtov. Tie obklopilo ďalších 400, možno tisíc protestujúcich a pokrikovali na seba. To už dnes neplatí,“ myslí si.

Posledný týždeň tohtoročného mája niektorí demonštranti rabujú a zapaľujú obchody, policajné vozy a stanice. Inde bezpečnostné zložky násilne zasahujú proti pokojným zhromaždením alebo proti novinárom. Podľa časopisu The Economist sa jedná o najväčší nepokoje v krajine za posledných 60 rokov.

„Ľudia sa napádajú tyčami a bojujú nožmi, je to oveľa násilnejšie, než na čo sme zvyknutí v Európe. A polícia to absolútne nie je schopná vyriešiť. To, že má v Amerike veľkú autoritu, prestalo platiť,“ upozorňuje Charvát.

Ruského novinára v USA napadla polícia, Moskva teraz požaduje vyšetrenie incidentu

Jedným z možných vysvetlení je vplyv dlhodobo neuspokojivé sociálno-ekonomickej situácie na stav policajných jednotiek, ktorých členmi sa stávajú menej vzdelaní ľudia. „Zhoršuje sa výcvik, pretože na neho nie sú peniaze. Policajti potom nie sú schopní adekvátne konať, majú strach alebo naopak reagujú prehnane,“ vymenúva ďalšie príčiny Charvát.

Urýchľovači protestov

Kto stojí za súčasnou eskaláciou protestov, ktoré prerástli od zhromaždenia k výtržnostiam, nie je jasné. „Povedať, že to rozpútala Antifa, je nezmysel. Nie je to žiadne obrovské hnutie, sami by to nikdy nedokázali,“ hovorí Charvát. Trumpa pritom medzitým podporil americký minister spravodlivosti William Barr, ktorý za vinníkov označil bez väčších podrobností okrem Antifa aj ďalšie „agitátorov“.

Minister zahraničia Mike Pompeo je opatrnejší, hovorí o „niekom, ako je Antifa“. Demokratický guvernér štátu Minnesota a jeho stranícky kolega, starosta mesta Minneapolis, kde strety začali, hovoria inak. Za vinníkov naopak označujú pravicovej radikály presvedčené o nadradenosti bielej rasy, členmi drogových kartelov aj výtržníkov, ktorí nepochádzajú zo Spojených štátov.

„Je takmer stopercentné, že protestov sa zúčastňujú ľudia tak z krajnej pravice, tak krajnej ľavice, pričom pre oboje existujú dôkazy,“ vysvetľuje Charvát.

Antifa protesty vníma ako boj proti rasizmu a systému. Na pravici je potom významný prúd takzvaných „urýchľovačov“. „Zúčastňuje sa akýchkoľvek protestov. Hovoria: ‚Nech je zvolali vaši najväčší nepriatelia, alebo napríklad moslimovia, bežte tam a pokúste sa ich urobiť čo najviac násilné, pretože to rozbíja spoločnosť. A to my potrebujeme, pretože jedine potom bude možné uskutočniť potrebné zmeny, aby sme ako biela rasa prežili, ‚ „tvrdí Charvát.

Počas protestov v New Yorku zatkli aj starostovu dcéru

Súčasné protesty sú tak podľa neho skôr než útokom konkrétnych skupín prejavom frustrácie, ktorá prestupuje americkou spoločnosťou posledných 15 až 20 rokov. „Rozpadá sa obraz sveta ako blahobytného a bezpečného miesta. Rasa je síce niečo, okolo čoho sa ľudia mobilizujú, ale zdrojom toho hnevu sú strach, frustrácia zo zlej práce, neistota, chýbajúce zdravotné poistenie,“ dodáva politológ.

Situáciu ešte zhoršuje koronavírus a opatrenia na zamedzenie jeho šírenia, ktorá přidusila ekonomiku. V krajine je teraz bezmála pätnásťpercentnú nezamestnanosť, ktorá by sa navyše podľa predpovedí ekonómov mala ešte zvýšiť. Koronavírusy sa nakazilo 1,78 milióna Američanov, 104 tisíc ich na chorobu covid-19 zomrelo.

Prezident Trump sa za daných okolností podľa Charváta snaží nájsť verejného nepriateľa, ktorého by mohol voličom ponúknuť. „Bolo by jednoduché, keby povedal, že za nepokoje môžu černosi. Časť jeho priaznivcov by totiž presne toto chcela počuť,“ vysvetľuje politológ. „Ale blíži sa voľby a Trump si nemôže dovoliť postaviť proti sebe celú černošskú komunitu,“ je presvedčený. A tak je tu Antifa.

Lenže označiť Antifa za teroristov a pritom nepoužiť rovnaké označenie pre radikály z opačného konca politického spektra je podľa Charváta absurdné. „Trump ale tuší, že práve z pravicovo extrémistických kruhov sa regrutuje časť jeho voličov,“ uzatvára.

USA obvinili Zimbabwe zo zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny. Tí však o tom nič nevedia

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info