Americká špionážna ponorka s jadrovým pohonom, ktorá sa nachádza hneď vedľa sovietskeho pobrežia na dne oceánu. Čo by sa tu už len mohlo pokaziť?
Cena
Jedna z dôležitých námorných základní Sovietskeho zväzu sa nachádzala na polostrove Kamčatka na ďalekom východe Ruska, píše
nationalinterest.org. Polostrov obopína Ochotské more čo je veľká zátoka západne od Kamčatky a severovýchodne od Japonska.
Námorná základňa na polostrove bola veľmi ďaleko od Moskvy, pričom bola spojená s ďalšou námornou základňou vo Vladivostoku, neďaleko hraníc Sovietskeho zväzu s Čínou a Severnou Kóreou. Zistilo sa, že podvodný komunikačný kábel spájal tieto dve základne a bol používaný nielen na vzájomnú komunikáciu, ale spájal aj Kamčatku s Moskvou.
Potenciálny zdroj spravodajských informácií, ktorý bolo možné získať pri napichnutí sa na kábel spájajúci Kamčatku a Vladivostok bol rovnako veľký ako problémy s prístupom k tomuto káblu. Väčšina káblu sa ťahala Ochotským morom, čo bol silno chránený záliv, ktorý Sovietsky zväz považoval za súčasť svojich teritoriálnych vôd. Na tomto mieste sa nachádzali rozsiahle protiponorkové prekážky a sonarové (akustické počúvacie) zariadenia, pomocou ktorých bolo možné monitorovať pohyb na hladine ako aj pod ňou. Bola by to ťažká misia, ale ak by bola úspešná, jej výsledok by bol neoceniteľný.
Ponorka
Nie len tak hocijaká ponorka mohla byť vyslaná hlboko pod hladinu, aby sa napichla na už spomínaný kábel. Na to bolo potrebné špeciálne plavidlo. Na túto misiu bola vybraná ponorka s jadrovým pohonom - USS Halibut.
Halibut, pôvodne poháňaná dieselovým motorom, bola prerobená na jadrovú, aby mohla byť nasadená na špeciálne misie. Aby ešte lepšie slúžila na špeciálnych operáciách, Halibut prešla niekoľkými úpravami na podporu potápačov námorníctva. Boli nainštalované špeciálne lyžiny, aby si ponorka mohla takpovediac sadnúť na morské dno. Pozdĺž trupu boli umiestnené kotvy, aby ponorka zostala na svojom mieste. Bola vybavená potápačskou komorou spojenou s palubou, aby umožňovala potápačom prístup von a dokonca bola vybavená aj množstvom fotografického a robotického vybavenia.
Hoci Američania vedeli, že kábel Kamčatka-Vladivostok existuje, nevedeli cšak presne kde. Hľadanie tenkého kábla na morskom dne by bolo ako hľadať ihlu v kope sena a ešte k tomu by to bolo aj dosť nebezpečné. Káble boli údajne nájdené vďaka značkám umiestneným na brehu, kde káble vstupovali do mora - tieto značky varovali rybárov a vodákov, aby nehádzali svoje kotvy alebo siete v týchto oblastiach, lebo by mohlo prísť k ich zničeniu.
Misia
Prísne tajná povaha misie Halibutu zabránila väčšine posádky ponorky dozvedieť sa, aká je skutočná povaha ich úlohy v sovietskom teritóriu. Na ochranu utajenia misie bolo posádke povedané, že sa pokúsia nájsť zvyšky rakety na sovietskej raketovej "strelnici", čo vôbec nebola lož, ale toto bol v skutočnosti iba druhoradý cieľ misie.
Jednou z technických výziev bolo získanie prístupu k informáciám prenášaným cez kábel bez toho, aby došlo k prerušeniu samotného kábla. Porušenie by mohlo spôsobiť skrat a upozorniť Sovietov, že sa niečo na ich komunikačnom zariadení stalo. Namiesto toho, aby do kábla rezali, potápači dokázali vytiahnuť informácie indukciou, čo znamená, že hlavný komunikačný kábel sovietov obalili ďalším káblom.
Prvé napichnutie úspešne pozbieralo informácie, ale nie vo forme, ktorá bola použiteľná. Kábel bol vlastne asi tucet rôznych vedení, ktoré všetky hovorili súčasne. Rozdelenie hlasov do rôznych zvukových kanálov sa uskutočnilo v ďalších odpočúvaniach.
Nakoniec bola operácia Ivy Bells úspechom. Dvanásť rôznych káblov bolo možné oddeliť. Sovietsky zväz si bol taký istý, že linka je bezpečná, že nie všetka komunikácia, ktorá prešla cez linku, bola šifrovaná. Úspešná bola aj sekundárna misia - zber častí rakety, pričom americkí inžinieri dostali dosť súčiastok z tejto zbrane na to, aby vytvorili kópiu prostredníctvom takzvaného reverzného inžinierstva.
Dovetok
Misia Ivy Bells bola nakoniec objavená, hoci nie detekciou Sovietskeho zväzu. V roku 1980 sa zadlžený bývalý spravodajský analytik NSA dostal do sovietskeho veľvyslanectva vo Washingtone D.C. a odhalil existenciu úniku informácií z kábla Kamčatka-Vladivostok, čím ukončil takmer desaťročné obdobie získavania dát.
Zdá sa však, že záujem o podmorské káble pokračuje. Nie síce o tajné komunikačné káble, ale o optické káble z optických vlákien, ktoré prenášajú väčšinu svetového internetového prenosu, ktorý by v prípade prerušenia mohol potenciálne ochromiť vlády alebo ekonomiky vďaka miere, do akej je svet závisí od internetu. V čase krízy môže byť prerušenie podvodných internetových káblov katastrofické.
