"Okolité štáty už nikdy nebudú na tom tak, ako my. To sa nedá, to by sa u nás musela rapídne zvýšiť smrtnosť aj počet ochorení," povedal Juraj Hrabko v diskusii na Tablet.TV.
Argument premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), podľa ktorého môže Slovensko otvárať hranice vtedy, keď bude v okolitých krajinách stav pandémie nového koronavírusu taký priaznivý ako u nás, nie je podľa publicistu Juraja Hrabka realistický.
"V politických rozhodnutiach v súvislosti s otváraním hraníc bude záležať od vývoja politickej situácie, nie iba u nás, ale aj v okolitých krajinách. Podľa mňa sa nájde nejaký kompromis, jednostranne by to jeden štát robil zbytočne. Večne však hranice zatvorené byť nemôžu," upozornil Hrabko.
Vzhľadom na dobrý vývoj so šírením nového koronavírusu na Slovensku sa od stredy 6. mája naraz spustili fázy 2 a 3 z plánu otvárania prevádzok. "Treba to vnímať pozitívne. Politický život vo všeobecnosti nie je odlišný od bežného, čokoľvek si naplánujete, život ide vlastným smerom a vy revidujete rozhodnutia. Tu nebol dôvod čakať ďalšie dva týždne, nie iba vzhľadom na situáciu na Slovensku, ale aj rozhýbavanie sa ekonomiky v susedných štátoch Európskej únie a vo svete. Bol to dobrý krok," reaguje Hrabko.
"Čo sa dá namietať, je, že to prišlo veľmi rýchlo, ešte osem hodín pred otvorením prevádzok podnikatelia nevedeli presne, čo a ako sa bude robiť," dodáva.
Na margo poznámky Igora Matoviča, podľa ktorej by dobrým generálnym prokurátorom mohol byť Daniel Lipšic, ale aktuálne znenie zákona takúto kandidatúru neumožňuje, Hrabko reagoval slovami, že ak by Lipšicovu kandidatúru vládni politici mysleli vážne, nebudú vopred medializovať jeho meno. "Čítam to tak, že šance Daniela Lipšica na zvolenie sú nulové," povedal Hrabko.
Negatívne však hodnotí už fakt, že koaliční politici už majú na stole konkrétne mená kandidátov. Túto skutočnosť medzičasom potvrdil aj Richard Sulík (SaS). "Pamätáme si vyjadrenia zo strán súčasnej vládnej koalície, ako pozmení zákon o spôsobe voľby a otvorí ho aj návrhom zo strany iných ľudí, nie iba zo strany prokuratúry. Ja som takýto návrh zákona ešte nevidel. Ale už sa objavujú správy, potvrdzuje to aj Igor Matovič a Richard Sulík, že vládna koalícia už má na stole viacero mien. Tak načo konať nejaký verejný výberový proces, keď už sa rozhodujú bez toho?" pýta sa Hrabko.
"Verejné výberové konanie môže byť akékoľvek, ale parlamentná matematika nepustí, ak je vládna koalícia už rozhodnutá. Všetko ostatné už bude potom iba jedno veľké kino na zakrytie očí verejnosti," upozorňuje. Dodáva, že post generálneho prokurátora je z istého uhla ešte významnejší ako post ústavného sudcu. "Lebo ústavných sudcov je viac, generálny prokurátor iba jeden. Je to monokratický orgán, ktorý má veľkú moc v trestnom konaní," povedal Hrabko.
Rozhodnutie v otázke, či by voči sudcovi Ústavného súdu Mojmírovi Mamojkovi malo byť vedené disciplinárne konanie pre informácie z mobilného telefónu obžalovaného podnikateľa Mariana K., je podľa Hrabka výlučne na predsedovi súdu Ivanovi Fiačanovi. "Bol by to zlý ústavný sudca, keby verejnému tlaku podľahol. Má právo rozhodnúť a ako rozhodne, tak bude. Za pravdepodobnejšie by som považoval, ak by na základe verejného tlaku konal pán Mamojka," poznamenal Hrabko. V telefóne obžalovaného podnikateľa sa totiž našla komunikácia, podľa ktorej sa snažil dosiahnuť stretnutie s ústavným sudcom, aj keď k nemu napokon neprišlo a senát súdu jednohlasne rozhodol v neprospech Mariana K.
Hrabko považuje za paradoxné, že Mamojku najviac kritizujú nominanti strany Za ľudí Andreja Kisku. "Pán Mamojka by sa nestal ústavným sudcom, ak by si ho do tejto funkcie nevybral bývalý prezident Andrej Kiska, hoci si ho vybrať nemusel, mal na výber viacero kandidátov. Funkcionári strany Za ľudí by sa preto mali najprv obrátiť na pána Kisku s otázkou, prečo si vybral práve pána Mamojku," uzavrel Hrabko.
