Najväčší súhlas s uzavretím niektorých rómskych osád vyjadrili voliči Sme rodina.
Viac ako polovica (53,4 percent) respondentov je veľmi alebo skôr spokojná s tým, ako vláda postupuje pri zvládaní epidémie, vyplýva z prieskumu Ako sa máte, Slovensko? Prieskum iniciovali spoločnosť Mnforce, agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Prieskum bol realizovaný 21.- 23.4.2020 na vzorke 1000 respondentov, informoval agentúru SITA Juraj Caránek zo spoločnosti Seesame.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že každý štvrtý respondent nemal na počínanie vlády vyhranený názor. Každý piaty respondent bol s počínaním vlády skôr alebo veľmi nespokojný. „Čím viac sa respondenti domnievali, že väčšina opatrení vlády slúži v prospech občanov a spoločenský systém na Slovensku funguje tak ako má, tým viac boli spokojní s počínaním vlády,“ informoval Caránek.
Respondenti sa v prieskume zároveň vyjadrovali aj k jednotlivým karanténnym opatreniam, ktoré vláda zaviedla na boj proti koronavírusu. Respondenti mali vyjadriť svoj súhlas na 10-bodovej škále, kde číslo jeden znamenalo úplný súhlas a desať úplný nesúhlas. Z odpovedí vyplýva, že prevažná väčšina respondentov súhlasila so všetkými zavedenými karanténnymi opatreniami.
Najväčší súhlas vyjadrili s uzavretím niektorých rómskych osád, pričom 86 percent respondentov zvolilo možnosť osem až desať na 10-bodovej škále a s povinným nosením rúška na verejnosti súhlasilo 83 percent respondentov. Najmenší súhlas vyjadrili so zákazom voľného pohybu cez veľkonočné sviatky a s uzavretím obchodov, s ktorým nesúhlasil každý desiaty respondent.
Najväčší súhlas s uzavretím niektorých rómskych osád vyjadrili voliči strán Sme rodina (79,6 percenta respondentov zvolili odpoveď desať), Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko ( ĽSNS 76,5 percenta zvolilo odpoveď desať), Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO 76,3 percenta zvolilo odpoveď desať), Za ľudí (73,8 percenta zvolilo odpoveď 10) a Smer (71, 6 percenta zvolilo odpoveď 10).
„Čím viac respondenti považovali koronavírus za ohrozenie zdravia pre nich osobne i pre ľudí na Slovensku vo všeobecnosti, tým viac súhlasili s karanténnymi opatreniami. Podobne, čím viac boli respondenti spokojní s doterajším počínaním vlády, tým viac súhlasili s karanténnymi opatreniami, pričom tento vzťah bol najsilnejší v prípade obmedzenia slobody pohybu počas veľkonočných sviatkov.
Takisto, tí respondenti, ktorí sa domnievali, že väčšina opatrení vlády slúži v prospech občanov a spoločenský systém na Slovensku funguje tak ako má, najviac súhlasili práve s obmedzením slobody pohybu počas veľkonočných sviatkov,“ tvrdí Caránek.
Prieskum Ako sa máte, Slovensko? tiež zisťoval vnímanie karanténnych opatrení ako obmedzujúcich osobnú slobodu na jednej strane a ochraňujúcich verejné zdravie na strane druhej. S tým, že vláda má právo obmedziť slobodu pohybu ľudí, aby zastavila šírenie koronavírusu, sa stotožnilo 60 percent respondentov.
Väčšina respondentov sa prikláňala k tvrdeniam, že karanténne opatrenia je nevyhnutné dodržiavať tak dlho, kým trvá riziko ochorenia. Každý štvrtý, resp. piaty respondent nemal na tieto otázky vyhranený názor. Približne každý piaty respondent sa stotožňoval s výrokmi, ktoré sa týkali zachovania osobnej slobody jednotlivca aj za cenu ohrozenia verejného zdravia.
Prieskum naznačil, že s pokračovaním karanténnych opatrení počas trvania rizika ochorenia v najvyššej miere súhlasili voliči Za ľudí (71,4 percenta) a voliči OĽaNO (70,1 percenta). S obmedzením slobody pohybu najviac súhlasili voliči Sloboda a Solidarita (SaS 77,8 percenta), Za ľudí (76,2 percenta) a OĽaNO (75,3 percenta). So sledovaním a kontrolou občanov počas pandémie sa najviac stotožnili voliči Za ľudí (73,8 percenta) a OĽaNO (67,4 percenta).
S opatreniami obmedzujúcimi osobnú slobodu o niečo viac súhlasili tí ľudia, ktorí sa domnievali, že väčšina opatrení vlády slúži v prospech občanov a spoločenský systém na Slovensku funguje tak, ako má. Takisto s nimi o niečo viac súhlasili tí respondenti, ktorí boli spokojnejší s doterajším počínaním vlády.
„Odpovede svedčia o relatívne vysokej ochote respondentov obmedziť právo na „normálny život“ v mene spomalenia šírenia pandémie. Dá sa však predpokladať, že táto ochota bude postupne slabnúť najmä v dôsledku klesajúceho pocitu ohrozenia koronavírusom a výraznejšieho poklesu nových prípadov, ktorý nastal po realizácii nášho výskumu,“ upresňuje Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Respondenti prieskumu Ako sa máte, Slovensko? sa vyjadrovali aj k otázke, kto je podľa ich názoru najviac ohrozený koronavírusom z hľadiska nakazenia. Svoje odpovede označovali na škále, kde jeden znamená „vôbec nesúhlasím a päť znamená „úplne súhlasím.“ Podľa respondentov sú najviac ohrozenými skupinami chronicky chorí ľudia (89, 7 percenta respondentov zvolilo odpoveď 4 alebo 5), zdravotníci a pomáhajúce profesie (88 percent ) a seniori (87,4 percenta).
Ako najmenej ohrození boli vnímaní Rómovia, avšak aj ich za skôr alebo úplne ohrozených považovala nadpolovičná väčšina opýtaných (57,1 percenta). Rómov za ohrozených koronavírusom považovali v najvyššej miere voliči Za ľudí (76,2 percenta zvolilo odpoveď 4 alebo 5) a v najnižšej miere voliči ĽSNS (39,5% zvolilo odpoveď 4 alebo 5, pričom 35,8 percenta voličov ĽSNS Rómov za ohrozených skôr alebo vôbec nepovažovalo).
Z odpovedí respondentov ďalej vyplýva, že najmenej ohrozujúcou skupinou z hľadiska šírenia koronavírusu boli považovaní prisťahovalci, resp. cudzinci žijúci na Slovensku, ktorých za hrozbu považovala menej ako polovica respondentov. Za najväčšiu hrozbu pre šírenie koronavírusu respondenti považovali ľudí, ktorí nerešpektujú karanténne opatrenia.
V poradí druhou skupinou, ktorú respondenti vnímali ako ohrozujúcu, boli slovenskí občania, ktorí sa na Slovensko vracajú zo zahraničia (77,6 percenta) a 75,7 percenta respondentov za hrozbu pre šírenie koronavírusu považovalo Rómov.
„Vzhľadom na vysokú deklarovanú mieru dodržiavania karanténnych opatrení u našich respondentov, aj na vysokú mieru súhlasu so zavedenými opatreniami neprekvapí, že za najväčšie ohrozenie boli považovaní ľudia, ktorí nedodržiavajú karanténne opatrenia. Ďalej boli ako najviac ohrozujúce vnímané tie skupiny, ktoré boli v súvislosti s koronavírusom najviac medializované.
Médiá venovali veľkú pozornosť karantenizácii rómskych osád za pomoci armády a takisto v nich boli výrazne tematizovaní repatrianti umiestňovaní do štátnej karantény,“ dodala Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
