Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Čo sa to deje s Tarabom? Gašpar nechápe jeho správanie, Richter hovorí o dvoch tvárach
Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Zamestnanci verejných služieb v Ríme majú problémy.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
Taraba má smolu, témou najbližších dní bude ochrana suverenity štátu.
Voľby do Kongresu USA priniesli porážku Trumpových republikánov. Komentár analyzuje dôsledky pre americkú politiku aj izraelského premiéra Netanjahua.
Ostrý komentár o rodinných privilégiách v politike, západných hodnotách, slobode kritiky a minulosti pred rokom 1989. Kto má právo kázať o 17. novembri?
8. 11. 2026
pred 1 min
pred 11 min
pred 11 hod
Podľa novej analýzy sa do roku 2030 celosvetovo zdvojnásobí počet ľudí, ktorí budú postihnutí povodňami, informoval The Guardian.
Globálna výskumná skupina pôsobiaca pod Inštitútom pre svetové zdroje (WRI) zistila, že do konca desaťročia bude na celom povodňami zasiahnutých 147 ľudí miliónov na celom svete. Aktuálne povodne každoročne zasiahnu približne 72 miliónov ľudí. Zároveň budú v tejto súvislosti narastať škody na majetku z aktuálnych 174 miliárd amerických dolárov na 712 miliárd dolárov ročne.
V roku 2014, kedy WRI predstavila svoj model povodňových predpovedí, sa zdali predikcie vývoja v tejto oblasti nereálne, tvrdí riaditeľ vodohospodárskej sekcie WRI Charlie Iceland. „Momentálne však vidíme škody spôsobené povodňami v reálnom čase. Nikdy predtým sme nezaznamenali takéto typy povodní,“ doplnil.
Povodne sa zhoršujú v dôsledku klimatickej krízy, zaľudňovania vysoko rizikových oblastí či úbytku pôdy v dôsledku nadmerného využívania podzemných vôd. Najhoršie sa povodne prejavia v južnej a juhovýchodnej Ázii vrátane Bangladéša, Vietnamu, Indie, Indonézie a Číny, kde je prítomná najviac zraniteľná vzorka populácie.
Menej devastujúce, ale stále závažné dôsledky, budú mať povodne v Spojených štátoch, kde sú najviac rizikové najmä pobrežné oblasti. USA sa po Číne a Indonézii zaradili na tretie miesto medzi krajinami, ktoré v najbližších 10. rokoch zaznamenajú najväčšie množstvo škôd v dôsledku povodní.
Zatiaľ čo škody spôsobené povodňami v USA dosiahli v roku 2010 výšku okolo 1,8 miliárd dolárov, v roku 2050 sa budú tieto škody pohybovať na úrovni 38 miliárd dolárov. Z celkového počtu ľudí zasiahnutých povodňami sa pritom až polovica bude nachádzať v troch štátoch, medzi ktoré patrí Louisiana, Massachusetts a Florida.
Podľa štúdie WRI by sa povodne súčasnej intenzity mohli stať pre väčšinu pobrežných štátov USA každodennou záležitosťou. Tento trend je spôsobený zvýšenou silou hurikánov, stúpajúcou hladinou morí a zmenou v modeloch zrážkovej činnosti. Všetky tieto zmeny sú zapríčinené globálnym otepľovaním, ktoré vzniká v dôsledku ľudskej činnosti.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
