Začiatkom tohto roka, keď sa nový koronavírus začal šíriť v Číne, prišli okamžité a výrazné predpovede: vypuknutie vírusu bol čínsky „Černobyľský moment“, možno dokonca „začiatkom konca“ pre Čínsku komunistickú stranu. V čase rastúceho napätia medzi USA a Čínou by to prinieslo značnú výhodu Washingtonu.
Tieto predpovede sa však veľmi rýchlo zmenili. Keďže sa zdá, že Čína šírenie koronavírusu značne obmedzuje a Spojené štáty so západnou Európou sú značne obmedzené touto chorobou, pandémia a následná globálna recesia by mala označiť Čínu ako víťaza. Peking určite videl takúto príležitosť a začal medzinárodnú kampaň, v ktorej zdôraznil zlyhanie demokratickej správy vecí verejných a korunoval sa za vodcu globálnej pandemickej reakcie, píše vo svojom komentári
foreignaffairs.com
Je však nepravdepodobné, že tento pekingský manéver uspeje vo využití pandémie, ktorá pravdepodobne začala v čínskom meste, na významný krok v vzostupu Číny. Schopnosť Číny využiť súčasnú krízu má limity - či už prostredníctvom falošnej propagandy alebo neúčinných globálnych opatrení.
Keďže odpoveď Washingtonu na pandémiu bola až doteraz nedostatočná, sila Spojených štátov ( ktorá sa líši od prezidenta k prezidentovi ) - spočíva na trvalej kombinácii materiálnych kapacít a politickej legitimity. Jestvuje len málo náznakov ktoré by poukazovali na to, že pandémia spôsobuje presun moci smerom k Číne.
Čínska propaganda
Počiatočná ofenzíva Číny v oblasti propagandy bola ohromujúco agresívna, ale teraz sa zdá nemotorná a pravdepodobne nebude fungovať. Príbeh Čínskej komunistickej strany je obmedzený jednoduchým faktom - príliš veľa ľudí vie o pôvode ohniska vo Wu-chane a Pekinskej počiatočnej reakcii - najmä o jej snahy o potlačenie informácií a umlčaní mnohých lekárov, ktorí varovali pred nebezpečným vírusom.
Zoči-voči požiadavkám na väčšiu transparentnosť, Peking vyhodil amerických novinárov pracujúcich pre New York Times, Washington Post a The Wall Street Journal. Na Twitteri hovorca čínskeho ministerstva zahraničia obvinil americkú armádu z toho, že priniesla koronavírus do Wu-chanu. Aj keď sa Peking v posledných týždňoch vzdal tohto tvrdenia, jeho prístup obsahuje závan zúfalstva. čo svedčí o neistote Pekingu v súvislosti s nesprávnym zaobchádzaním s ohniskom nákazy.
Globálny skepticizmus sa nesie nad čínskymi štatistikami o koronavíruse. Zatiaľ čo oficiálny zoznam nových prípadov COVID-19 v Číne naznačuje účinné obmedzenie (do 19. marca sa počet nových miestnych infekcií znížil na takmer nulovú hodnotu), niektorí sa v Číne obávajú, že centrálna vláda jednoducho prestala oznamovať všetky výsledky testov aby udržala oficiálne číslo nakazených nízke a podporila tak svoj príbeh o tom, že vyhrala vojnu s vírusom; nebolo by to prvýkrát, čo Peking potlačil nepriaznivé údaje.
Niektorí vedúci predstavitelia samozrejme prijímajú pekinské príbehy a tlieskajú ich metódam v boji proti prepuknutiu choroby ( napríklad predstavitelia v Kambodži, Iráne, Pakistane a Srbsku ). Len málo z týchto vlád však bolo presvedčených nedávnymi čínskymi správami; majú dlhoročné skúsenosti s prijímaním čínskych politických príbehov a hospodárskej pomoci. Niektorí včasní príjemcovia testovacích súprav a ochranných zariadení vyrobených v Číne ich v skutočnosti odmietli a označili ich ako rizikové. Práve tento týždeň fínsky premiér prepustil vedúceho agentúry núdzového zásobovania krajiny lebo utratil milióny eur za chybné čínske masky.
Ďalší lídri sa stavajú proti pokusu Číny prepísať globálny príbeh o svojej reakcii na COVID-19. Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci Josep Borrell otvorene kritizoval čínske úsilie ako „boj o vplyv prostredníctvom ovplyvňovania a politiky štedrosti". Lídri v Brazílii a Indii, ktorí čelia výzvam doma, začali Čínu takisto kritizovať a vyhýbajú sa jej pomoci. V Afrike upútali pozornosť verejnosti príbehy rozšíreného rasizmu proti africkým krajanom v južnej Číne.
A ešte predtým, ako sa pandémia začala, Peking čelil veľkému nedostatku dôvery medzi svojimi ázijskými susedmi. Prieskum verejnej mienky v šiestich ázijských krajinách, ktorý uskutočnilo Výskumné centrum Pew v období od mája do októbra 2019 a ktorý bol uverejnený koncom februára, zistil, že v porovnaní s Čínou majú ľudia výrazne pozitívnejší názor na USA, píše
foreignaffairs.com
Pri presadzovaní svojho príbehu o víťazstve proti koronavírusu sa bude pekingský príbeh porovnávať nielen s prístupom Spojených štátov, ale aj s pôsobivými činmi mnohých ázijských krajín vrátane niekoľkých demokracií. Peking spočiatku zlyhal - kvôli výraznému a predvídateľnému nedostatku transparentnosti - a Washington zlyháva teraz. Demokratická Južná Kórea a Taiwan však dosiahli lepšie výsledky ako ostatní.
Pôsobivý režim testovania a sledovania kontaktov v Južnej Kórei a včasné úsilie Taiwanu o odhalenie a zadržiavanie vírusu odráža možnosti ich správy a schopnosti učiť sa z minulosti. Občania a vlády, ktoré hľadajú modely, si s väčšou pravdepodobnosťou radšej vyberú tie demokratické, ako čínske autoritárske, alternatívne a drastické snahy o zadržiavanie informácií.
Čínska ekonomika sa navyše nemôže zachrániť, ako tomu bolo počas globálnej finančnej krízy. Aj keď na strane ponuky dochádza k čiastočnému nárastu, keďže čínske továrne sa znovu otvárajú, hnacie faktory rastu Číny na strane dopytu však majú skutočné problémy. Čínska ekonomika je príliš závislá od vonkajšieho dopytu zo strany Spojených štátov a Európy, a teda sa nemôže stať jediným záchrancom globálnej ekonomiky.
12 krajín, ktoré sú vírusom najviac postihnuté, dnes predstavujú asi 40 percent čínskeho vývozu. Mnohé z týchto krajín sú tiež najlepšími čínskymi dodávateľmi polotovarov. Čínska ekonomika sa nebude môcť vrátiť k predchádzajúcej trajektórii rastu, ktorá sa pohybuje okolo 5 až 6 percent ročne, až kým sa neobnovia aj ekonomiky Spojených štátov a Európskej únie. Čínski tvorcovia politiky budú musieť spomaliť niektoré zo svojich domácich stimulačných snáh.
Používanie takýchto stimulov bude mať obmedzený vplyv, ak klesne globálny dopyt. Financovanie ďalšieho stimulu poháňaného úvermi, ako to robili Číňania v rokoch 2008 - 2009, nie je v poriadku vzhľadom na vysokú celkovú úroveň dlhu Číny a reálne riziko spustenia kolapsu jej finančného systému. V tejto kríze sa americké a čínske ekonomiky buď spolu potopia alebo sa udržia nad hladinou.
Obnovenie amerického vodcovstva
Aj keď je postavenie Číny ako globálneho lídra nereálne, Spojené štáty by sa so súčasným stavom nemali uspokojiť. Pravdepodobne nedôjde k presunu moci do Číny, ale stále pretrváva kríza amerického vodcovstva. Je nevyhnutné, aby Spojené štáty obnovili kompetentné vedenie v tejto pandémii na všetkých úrovniach.
Svet jednoznačne potrebuje globálny systém sledovania, detekcie a farmakologickej reakcie. Čínska rétorika a diplomacia doteraz priniesli iba obmedzené zisky, ale Spojené štáty a ich spojenci musia zostať ostražití, aby Peking ešte viac nerozvinul svoju úlohu v globálnom riadení a inštitucionálnom usporiadaní v čase, keď Washington ustúpil.
Ak sú Spojené štáty v strategickej konkurencii s Čínou, potom by vedenie USA malo slúžiť na vybudovanie niečoho pozitívneho z krízy, a nie na pokusy o izoláciu a odcudzenie Pekingu. Neschopnosť ministrov zahraničných vecí krajín G-7 dosiahnuť dohodu o spoločnom vyhlásení (pretože americká delegácia trvala na tom, aby sa nový koronavírus nazval „vírusom Wu-chan“, čo je v rozpore s pokynmi Svetovej zdravotníckej organizácie a pozíciami najbližších spojencov Washingtonu) sotva predstavuje príklad efektívneho vedenia.
Po celé desaťročia si Spojené štáty udržiavajú moc, dôveryhodnosť a vplyv nielen na základe svojej veľkosti a schopností, ale aj tým, že priťahujú iné krajiny k svojej vízii bezpečnosti a prosperity. Spojené štáty americké, ktoré sú momentálne neslušné a defenzívne, nie sú Spojené štáty, ktoré si budú vážiť ich priatelia a spojenci. Skúsenosti USA z Nemecka, Južnej Kórey, Taiwanu by mali Američania využiť na to aby pripomenuli svetu ako vyzerá americké vedenie.
