Aj súčasná koalícia má s personálnymi nomináciami veľké problémy.
„Kradli ako po nebohom. Pôjdu dole rad radom,“
napísal v utorok ráno v súvislosti so
bývalého šéfa Štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru premiér Igor Matovič. Status nazval príhodne: „Môj prvý skalp...Kajetán“.
Polícia pritom nezverejnila, u koho zasahuje. V tejto súvislosti sa oplatí pripomenúť Kičurove
slová sped mesiaca: „Matovič povedal, že ma mediálne zareže." Osobná pomsta v podaní premiéra začala.
Problémom Igora Matoviča však je, že pre stromy nevidí les. Typickým prípadom je ponechanie si Ľubomíra Vážneho v čele Sociálnej poisťovne (SP). Ten je zodpovedný za jeden z najväčších škandálov z minulého obdobia – mýtny tender. Za nomináciu šéfa SP je pritom zodpovedné hnutie Sme rodina. A práve nominanti tohto hnutia zatiaľ robia najväčšiu paseku.
Napríklad šéf ministerstva dopravy Andrej Doležal si
vystaval vedenie ministerstva z ľudí, ktorí pracovali vo vysokých štátnych funkciách za ministrov Smeru a SNS. A jeho stranícky a zároveň parlamentný šéf Boris Kollár si nechal pri sebe ako šéfa kancelárie Daniela
, ktorý tam začínal ešte za Pavla Pašku a prežil tam aj Pellegriniho aj Danka.
Toto nie sú ľudia, ktorí by mali tiež ísť podľa Matoviča „dole“?
Mimoriadne podivnú personálnu politiku predvádzajú v podstate všetky koaličné strany. Čerstvým príkladom sú nominácie do štátnej volebnej komisie, ktorá dohliada na priebeh volieb. „Na dobre platené miesta poslali poväčšine ľudí, ktorí nemajú s dozorom volieb, volebnou legislatívou, kontrolou financovania politických strán či aspoň s morálnou autoritou v spoločnosti nič spoločné. Vyzývame všetky strany, aby zdôvodnili výber svojich kandidátov, a tieto nominácie nakoniec prehodnotili,“
Transparency International Slovensko.
Ak k tomu prihodíme sťažnosti Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv, že sektor nemá žiadneho zástupcu vo vedení ministerstva, ktorý by mal reálnu skúsenosť s prácou v poľnohospodárskej alebo potravinárskej výrobe, alebo tri
výberové konania ministerstva zdravotníctva, je jasné, že personálna politika súčasnej vládnej koalície je na zaplakanie.
Matovič by tak mal radšej upriamiť pozornosť do vlastných radov, vrátane koaličných partnerov. Pri toľkých neodborných nomináciách a ponechávaní si smeráckych nominantov vo funkciách totiž jeho mediálne zakáľačky a skalpovanie pôsobia potom mimoriadne falošne. Možno však stále ide len o veľmi bizarný galaprogram, ktorý začal ešte dávno pred voľbami a nemá predpoklad sa zmeniť na seriózne vládnutie. Ostaneme tak pravdepodobne pri skalpovaní a zakáľačkách.
