Najnovšie tvrdenia vedcov pripúšťajú, že pri kýchnutí dochádza ku kontaminácii do vzdialenosti sedem až osem metrov. Dôležité ale je, aké veľké sú respiračné kvapôčky a tiež to, v akom sú prostredí. Ak sú veľké, usadia sa rýchlejšie a kontaminujú oblasť okolo osoby, ktorá ich vylúčila. Menšie kvapky sa zvyknú odpariť.

"Súčasné stratégie presadzujúce obmedzovanie osobného kontaktu sú kľúčové, ale musíme pripustiť aj to, že vychádzajú z faktov o šírení ochorení dýchacích ciest založených na modeli prenosu chorôb vyvinutom v 30. rokoch 20. storočia. A ten môže byť v porovnaní so súčasnou situáciou veľmi zjednodušený," tvrdí profesorka Lydia Bourouibaová z programu biomedicínskeho inžinierstva Masachusettského technologického inštitútu v časopise The American Medical Association. Pripúšťa, že nariadenia stanovené zdravotníckymi inštitúciami sú svojvoľné, pričom neodrážajú presne to, čo sa skutočne pri dýchaní, kašľaní a kýchaní deje.

Odborníčka ešte vysvetlila, že maximálna rýchlosť výdychu je 10 až 30 metrov za sekundu. Okrem toho treba myslieť aj na oblak plynu, ktorý obsahuje kvapôčky rôznej veľkosti a rýchlosť ich odparovania závisí okrem iného od stupňa turbulencie a rýchlosti výdychu z pľúc. "Za týchto podmienok sa môže životnosť kvapôčok značne predĺžiť zo zlomkov sekundy na minúty."