Krajiny môžu testovať, vytvárať karantény a pripravovať sa na postkoronavírusový svet, hovorí epidemiológ Larry Brilliant
Keď tvorcovia filmu „Nákaza“ v roku 2011 potrebovali preveriť hodnovernosť svojho scenára, obrátili sa na Larryho Brillianta, jedného z popredných svetových epidemiológov. Jeho odpoveď ich vystrašila ešte viac ako scenár ktorý napísali. Vysvetlil, že to čo vymysleli bolo nielen možné, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa to aj stane. Svet dnes žije nočnou morou podobnou toho z filmu, píše
economist.com
Kariéra L. Brillianta siaha od života v ášrame v Indii a pomáhaní pri odstraňovaní kiahní so Svetovou zdravotníckou organizáciou až po spoluzakladanie nadácie Seva na liečbu očných chorôb v chudobných krajinách. Asi pred desiatimi rokmi viedol filantropické úsilie spoločnosti Google (bol takisto spoluautor dokumentu z roku 2009, ktorý aplikoval umelú inteligenciu na epidemiológiu).
Už roky varuje svet pred hrozbou pandémie; dnes je jeho hlas o tom, ako reagovať, nevyhnutný. Technický podcast The Economist, Babbage, 1. apríla uskutočnil rozhovor s L. Brilliantom. Nižšie je upravený prepis konverzácie
*-*-*-*
The Economist: Už roky varujete pred možnosťou novej globálnej pandémie. Vyskytol sa COVID-19 tak, ako ste predpovedali?
L. Brilliant: Bohužiaľ, áno. Neexistuje chvála za to, že to predpovedáte. V skutočnosti to asi 30 alebo 50 alebo všetci epidemiológovia infekčných chorôb na svete predpovedali takmer presne.
The Economist: Urobili sme dosť na to, aby sme sa na to pripravili?
L. Brilliant: Na celom svete sa vykonalo množstvo vecí, ktoré umožnili, aby sa na ceste tohto vírusu nachádzali „retardéry“. Máme úžasnú zbierku digitálnych sietí na sledovanie chorôb: „Flu near you ( Chrípka vo vašom okolí )“; „Covid near you ( Covid vo vašom okolí )“; kanadský systém. Rôzne krajiny majú fenomenálne systémy, najmä Thajsko. Obojsmerné systémy.
Takže si myslím, že uvidíte, že rôzne krajiny budú mať viac šťastia pri reakcii na pandémiu, pretože to zistili skôr; reagovali rýchlejšie. A v týchto krajinách nájdete lepšie systémy sledovania, mnohé z nich digitálne. Niektorí, podobne ako v Kambodži, majú analógový systém, telefónny systém, v ktorom všetci Kambodžania hlásia svoje choroby rýchlejšie ako takmer na ktoromkoľvek inom mieste na svete. Toto je dedičstvo skupiny s názvom Ending Pandemics, ktorú vedie môj kolega Mark Smolinski.
[Ale] ak hovoríte „vlády zlyhali v odpovedi ( na túto pandémiu )“ - súhlasím s vami. A existuje veľa dôvodov.
The Economist: Mnoho krajín sa s týmto ( vírusom ) vyrovnáva, poznáme však už celú škálu tejto pandémie?
L. Brilliant: Nie. Je nás plus mínus osem miliárd. Je to nový vírus, ktorý pochádza zo zvierat, s najväčšou pravdepodobnosťou z netopiera alebo nejakého medzi zvieraťa. Nový vírus môže infikovať každú náchylnú osobu na svete. To znamená, že všetkých osem miliárd z nás je náchylných na tento vírus za „správnych“ okolností - alebo by som mal povedať, za „nesprávnych“ okolností.
Pridal by som tiež rýchlosť tohto vírusu, pokiaľ ide o jeho prenosnosť alebo jeho R0 („R-naught“) a interval alebo inkubačnú dobu. Rýchlosť sa riadi týmito dvomi vecami: tou rýchlosťou prenosu (krátka alebo dlhá inkubačná doba) a generačným intervalom. Väčšinou je to však diktované „hustotou náchylných osôb“. Ak v skutočnosti máte vírus, ktorý by mal prinášať 12 nových prípadov, napríklad osýpky, ale máte očkovaných 100% ľudí, tak hodnota R0 klesne na nulu.
The Economist: Dá sa COVID-19 porovnať s inými chorobami s ktorými ste bojovali, ako napríklad kiahne alebo detská obrna?
L. Brilliant: No, kiahne majú R0 tri a pol až štyri a pol, čo znamená, že pre každý prípad kiahní vo voľnej prírode bude tri a pol alebo štyri a pol nových ľudí, ktorí ho dostanú. Priemerná hodnota chrípky R0 je približne 1,2 alebo 1,3 alebo 1,1. Veľká chrípka v roku 1918 mala pravdepodobne R0 o niečo viac ako 2 alebo o niečo menej ako 2. Tento vírus zatiaľ veríme, že má R0 alebo prenosnú hodnotu medzi 2,2 a 2,4. Takže je to omnoho rýchlejšie, oveľa horšie ako obyčajná chrípka. O niečo menej horšie ako kiahne, oveľa menej horšie ako osýpky.
The Economist: Čo si myslíte, že je potrebné urobiť pre zníženie prenosu COVID-19?
L. Brilliant: Och, to je perfektná otázka. To je kľúčová otázka. Musíte znížiť hustotu náchylných ( ľudí ). Ak by sa opäť zaočkovalo 100% ľudí, prenosnosť, RO, by klesla na nulu. Nezáleží na jeho prípadnej prenosnosti. Keby boli všetci v okolí vírusu v karanténe a osoba, ktorá vírus mala, bola v karanténe a medzi nimi by nebol žiadny kontakt, prenosnosť by klesla na nulu.
To je celý dôvod karantény. A to je odvodený dôvod spoločenského dištancovania. Keďže sme v sociálnej dištancii dobrí, prenosnosť klesá. Ak vytvoríme priepustnosť na úrovni švajčiarskeho syra s otvormi v nej - s ľuďmi, ktorí chodia na plážové párty, zatiaľ čo všetci ostatní sú doma s maskou a rukavicami a schovávajú sa v poslednej izbe - tieto diery povedú k zvýšenie prenosnosti.
The Economist: Veríte, že vlády berú túto pandémiu dostatočne vážne?
L. Brilliant: Povedal by som, že vlády reagujú neuveriteľne pomaly, takmer bez výnimky. Myslím si, že vaša vláda v Spojenom kráľovstve [...] začala s nezodpovednou misiou, ktorá mala za ciel, umožniť infikovanie každého alebo veľkého počtu ľudí v snahe dosiahnuť epidemiologickú svätý grál „stádovú imunitu“.
Myslím si, že moja vláda [v Amerike] takmer neúprosne tápala spôsobom, akým narúšali distribúciu testovacích súprav; spôsobom, ako naše vedenie predstieralo, že prepuknutie choroby sa môže znížiť z piatich na nulu a po chvíli to nebude problém. A naďalej podceňovala túto situáciu a označovala ju ako „hoax“, až kým sa konečne nestretli s ostrou realitou.
Myslím si, že Nemecko rýchlo zareagovalo. Myslím si, že Južná Kórea po tom, čo v prvých dňoch trochu tápala, zakročila veľmi dobre. A napriek malému zvratu pred niekoľkými dňami sa skutočne ukázal model toho, čo môžu urobiť aj iné krajiny.
A samozrejme Čína, o ktorej si myslím, že meškala - alebo možno kvôli regionálnej vláde - meškala takmer mesiac. Keď však pochopili, čo to je, prišli s tým, čo sa nazýva „drakonické“ metódy. Ľudia hovoria, že ich západ môže nasledovať: nemusíme byť drakonickí, ale môžeme postupovať podľa ich metód.
The Economist: Veríte, že sa nájde vakcína a ak áno, ako rýchlo? A aké sú medzičasom alternatívne možnosti?
L. Brilliant: Nevidím dôvod neveriť, že bude nájdená vakcína. Aj keď sme neboli úspešní pri výrobe vakcíny po prvých epidémiách SARS alebo MERS, bolo to len preto, že epidémia skončila tak rýchlo, že sme nevydržali na tom pracovať. Vo víruse nie je nič, čo by ma znepokojovalo. Už máme predpokladané alebo potenciálne vakcíny.
Myslím, že budeme mať vakcínu, ktorá bude fungovať za menej ako pár mesiacov. Potom to bude náročný proces ubezpečenia sa, že je dostatočne efektívna a že nie je škodlivá. A potom to musíme vyrobiť. Podľa odhadov Tonya Fauciho, ktorý je riaditeľom amerického Národného inštitútu pre alergie a infekčné choroby to bude trvať asi 12 až 18 mesiacov kým budeme mať vakcínu v dostatočnom množstve.
Chcem len spomenúť, keď budeme mať túto očkovaciu látku a hromadne zaočkujeme toľko ľudí, koľko len dokážeme, stále sa budú vyskytovať ohniská nákazy. Ľudia na pozadí tohto neberú v úvahu skutočnosť, že potom budeme naháňať ohniská ako ping-pongovú loptičku medzi krajinami. Dúfajme, že budeme mať ekvivalent programu eradikácie detskej obrny alebo programu eradikácie kiahní. A kým to zametieme - nerád používam toto slovo, keď hovoríme o ľudských bytostiach - ale toto následné úsilie bude trvať ešte ďalšie obdobie, kým budeme skutočne v bezpečí.
The Economist: Aké sú medzičasom alternatívne možnosti?
L. Brilliant: Existuje ich pár. Jeden zo strednodobého hľadiska je antivírusový prostriedok na liečbu ľudí a ich rýchlejší postup pri rýchlejšom vylučovaní vírusu. Myslím, že s antivirotikami sa nám darí. Svetová zdravotnícka organizácia sa pustila do viacnárodného testu s piatimi možnými terapiami, a ja verím, že doteraz zaregistrovali 20 000 ľudí. Len čo sa to skončí, budeme vedieť, či niektorá z týchto piatich skutočne funguje. Ak však fungovať nebudú, budeme pokračovať v ďalších a ďalších pokusoch. V skutočnosti každá krajina robí skúšky s kandidátmi a som si istý, že nájdeme antivírusový liek.
Teraz prichádzam k otázke: podarí sa nám nájsť antivírusovú látku ako Tamiflu, ktorá má vlastnosti podobné vakcíne? Inými slovami, keď používate Tamiflu, používate ho na liečbu seba. Ale váš úžasný Neil Ferguson (epidemiológ na Imperial College London) ukázal v roku 2005 v článku Nature, že by ste mohli skutočne saturovať celú populáciu s Tamiflu, ak by toto mesto malo vtáčiu chrípku. A mohli by ste ho použiť, pretože existovali možnosti, že by sa mohol tento liek použiť ako vakcína. Ešte sme to nikdy neurobili vo veľkom meradle. Ale to je ďalšia možnosť.
Pokiaľ táto vakcína chýba, jediná možnosť, ktorú máme v našej súprave nástrojov, je osobná hygiena - umývanie rúk 20 sekúnd, spievanie „Pozdrav kráľovnej“ dvakrát - a potom nosenie masiek, rukavíc a uistite sa, že sa vyhýbate hustému množstvu ľudí a potom pridávajte sociálne dištancovanie a udržiavajte ho počas niekoľkých inkubačných období.
The Economist: Vo svojej dobe ste videli, že pandémie ustupujú. Ako vyzerá návrat k normálnosti? Život po COVID-19?
L. Brilliant: Bude to ťažké. Po prvé viete, počas vrcholu tejto pandémie uvidíme veci, ktoré moja generácia, vaša generácia, nikdy predtým nevidela. Keď som bol v Indii - a žil som v Indii 10 rokov; Milujem Indiu - v rámci programu eradikácie kiahní sme v roku, keď sme program začali, sčítali 250 000 chorých detí. Aspoň jedna tretina by zomrela, možno viac. A krematória nedokázali toto číslo zvládnuť. Takže by ste našli telá zabalené v papierovej tkanine, ktoré by boli naskladané na seba ako drevá.
Vo filme „Nákaza“, sme sa pokúsili ukázať, že to nie je len biológia vírusu, ktorá spôsobuje také veľké spoločenské narušenie. Sú to dominové účinky na životy ľudí; ich finančnú pohodu a rodinné putá, ktoré sa testujú sú posilnené. Epidémia z nás vytiahne to najlepšie alebo najhoršie. Uvidíme, že obyčajní ľudia sa stanú svätcami a uvidíme, že obyčajní ľudia sa stanú zločincami. Nie sme na to pripravení.
A tak koniec tejto pandémie najskôr začne s nedôverou a zmätkom. A návrat k normálnosti bude pomalý.
S rastúcim prílivom nacionalizmu, ktorý sme videli v posledných niekoľkých rokoch, dávate tyranovi alebo diktátorovi moc, ktorá je potrebná na porazenie pandémie, zostáva však otázka: Čo s touto mocou urobia, keď ju už nebude treba ? Vzdajú sa jej dobrovoľne a vrátia sa k demokraciám - alebo nie?
