Dnes, keď tvorcovia politík sľubujú urobiť „čokoľvek“, aby podporili svoje ekonomiky pred koronavírusom, centrálne banky čelia výzvam na tlačenie peňazí na priame financovanie vládnych výdavkov.
Britská vláda nikdy nesplatila pôžičku vo výške 1 200 000 libier, ktorú vytvorila v roku 1694 Bank of England. Radšej dala obchodníkom, ktorí peniaze poskytli, výlučné právo tlačiť bankovky proti tomuto dlhu, čím sa zrodila nielen centrálna banka, ale aj architektúra svetového finančného systému, píše
ft.com.
Dnes, keď tvorcovia politík sľubujú urobiť „čokoľvek“, aby podporili svoje ekonomiky pred koronavírusom, centrálne banky čelia výzvam na tlačenie peňazí na priame financovanie vládnych výdavkov.
V mimoriadnych situáciách, najmä vo vojne, centrálne banky často odovzdávali vládam čerstvo vytlačené bankovky. Boj proti výslednej inflácii bol odložený až po kríze. No napriek pandémii svet ešte nie je v takej pozícii. Zatiaľ nie je potrebné uvoľňovať rámec nezávislého centrálneho bankovníctva zameraného na infláciu. Tento druh peňažného financovania by mal byť v prípade potreby nástrojom, ktorý majú tvorcovia politiky k dispozícii.
Dať možnosť vláde, aby sa financovala vytváraním peňazí, môže viesť k hyperinflácii. Tieto riziká však môžu byť zvládnuteľné: kvantitatívne uvoľnenie (QE) za posledné desaťročie, napriek predpovediam, nezvýšilo infláciu nad 2-percentná, čo bol ciel hlavných centrálnych bánk. Peniaze načerpané do bohatých svetových ekonomík boli možno natrvalo pokryté zvýšeným dopytom.
Neexistuje jasné rozlíšenie medzi kvantitatívnym uvoľňovaním a peňažným financovaním. Centrálni bankári tvrdia, že nákupy aktív v rámci kvantitatívneho uvoľňovania sú dočasné, čo znamená, že novo vytvorené peniaze budú jedného dňa odstránené z hospodárstva. Je však ťažké pozerať sa do budúcnosti na ich nástupcov, ktorí by ich jedného dňa mohli urobiť trvalými. V oboch prípadoch to má za následok zníženie nákladov na vládne pôžičky.
Posledné programy QE sa v skutočnosti javia tak, že tu ostanú. Centrálni bankári neboli schopní dokončiť diskutovaný program normalizácie menovej politiky medzi finančnou krízou a dnešným krachom. Nebudú to môcť urobiť ani v najbližšom čase. Rozsah predchádzajúcich schém znamená, že Bank of Japan, ktorá drží štátne dlhopisy v hodnote viac ako 100% japonského národného dôchodku, nebude nikdy schopná úplne uvoľniť svoje nákupy.
Rozdiel medzi QE a priamym menovým financovaním je väčšinou prejavom toho, či sa nákup aktív považuje za dočasný alebo trvalý. Dôveryhodnosť a kredibilita sú dôležitými prvkami centrálneho bankovníctva. Tento týždeň vyhlásil guvernér Bank of England Andrew Bailey, v článku v ktorom vylúčil menové financovanie s cieľom presvedčiť medzinárodných investorov, že nie je dôvod obávať sa, že sa finančné prostriedky budú držať v librách.
Ak dôjde k obráteniu trendov obmedzujúcich infláciu, centrálni bankári majú nástroje na boj proti rastúcim cenám, či už zvyšovaním úrokových sadzieb alebo rozviazaním QE. Súčasná kríza môže byť dokonca deflačná a ciele centrálnych bánk sú s výnimkou Európskej centrálnej banky symetrické, pokiaľ ide o sľubné riešenie inflácie, ktorá je pod a nad stanoveným cieľom.
Rozsah dnešného poklesu znamená, že aj najpriamejšie peňažné financovanie, napríklad „helikoptérové peniaze“ alebo odovzdávanie hotovosť verejnosti, by malo zostať možnosťou. Vyžaduje si to koordináciu s demokraticky zvolenými úradníkmi, ktorí sú zodpovední za verejné financie. Rozprava by nemala byť o tom, či sa monetárne financovanie môže stať, ale mala by byť o udržaní procesu pod kontrolou prostredníctvom nezávislých centrálnych bánk.
.jpg)
