HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER NÁZORY

Koronavírus mení svet: Príbehy ľudí zo siedmich veľkomiest, ktorí vedú s nákazou vlastnú vojnu

Ilustračný obrázok / Shutterstock

Nový koronavírus sa rozšíril už do viac ako 140 krajín a zmenil každodenný život ľudí z celého sveta. Svoje skúsenosti zo siedmich veľkomiest naprieč štyrmi kontinentmi zdieľali redaktori pre South China Morning Post.

Ulice sú až strašidelne tiché a opustené aj v najväčších mestách sveta. Regály v obchodoch sú na niektorých miestach po nájazdoch zákazníkov prázdne ako vyprahnutá púšť. Všade sa ľudia snažia prežiť nastávajúcu apokalypsu najlepšie, ako vedia.

Kegan Elmer: Z Pekingu do Helsínk (Fínsko)

Fíni sú najpokojnejší ľudia, ale aj ich už chytá panika

Keď som so svojimi deťmi začiatkom februára odišiel z Pekingu do Helsínk, počet prípadov v metropole Číny rástol po desiatkach, kým vo Fínsku mali len jedno potvrdené ochorenie.

V hlavnom meste najľudnatejšej krajiny Ázie práve zatvorili školy a moja najstaršia dcéra začala krátko po príchode s online vyučovaním. Teraz, keď vo Fínsku narastajú počty prípadov, už aj fínska vláda oznámila prerušenie vyučovania a uzatvorenie hraníc.

Fínsko je v celej Európe známe ako domov najpokojnejších, dokonca až stoických ľudí, ale minulý týždeň som si všimol prvé náznaky paniky. V Pekingu je väčšina potravín doručovaná až ku dverám, vo Fínsku sa ale stále spoliehame na nákup v predajniach, aj keď ochranné opatrenia proti šíreniu vírusu sa už zintenzívňujú. Netvorili sa tu žiadne dlhé rady, ale z času na čas zmizol z regálov toaletný papier. Našťastie, jeho nedostatok je teraz skôr zriedkavý, hoci v mojom najbližšom obchode sa minulo pivo značky Corona. Ochranné masky v miestnej lekárni sú celkom vypredané – aj keď ľudia na ulici ich tu nenosia tak ako v Ázii – a predaj dezinfekčných prostriedkov je obmedzený na osobu. Život pokračuje ako zvyčajne, hoci sa to ešte môže zmeniť.

Deti na neďalekom ihrisku stále hrávajú futbal, pretože školy sú zatvorené, napriek tomu, že sa všetkým odporúča praktizovať „sociálny dištanc“. Kamarát mi navrhol, aby sme si dali pivo aspoň cez Skype, pretože sme plánovali stretnúť sa počas nášho pobytu niekde v „pube“.

Ako píšem, je tu potvrdených 319 prípadov (aktuálne už 686, pozn. red.) a naše lety domov – zarezervované na koniec marca – už boli zrušené a znovu objednané, pretože aerolinky odkladajú lety smerujúce do Ázie.

Dúfame, že sa čoskoro vrátime do Pekingu, miesta nášho bydliska, aj keď osobne sa neteším na povinnú karanténu pre všetkých cestujúcich, ktorí sa sem vracajú zo zahraničia. Toto opatrenie oznámila čínska vláda minulý pondelok. Našťastie, deti môžu byť počas karantény doma so svojou matkou, ktorá zostala v Pekingu.

Opatrenia SaS na stlmenie dopadov koronavírusu hodnotia analytici pozitívne

Hilary Clarke: Londýn (Spojené kráľovstvo)

Čím väčší obchod, tým viac ľudských „kobyliek“

Keď začalo byť zrejmé, že COVID-19 sa šíri aj ku nám, rozhodla som sa urobiť opatrenia – a narobila som do mrazáku veľa rajčinových, zázvorových a kuracích polievok – typ jedla, ktorý môžete potrebovať, ak ochoriete.

Nahromadila som niekoľko krabíc džúsu. Začala som byť opatrenejšia pri návšteve mojej 90-ročnej mamy a zaviedla som prísne opatrenia spojené s dôkladným umývaním rúk. Ako človeku zvyknutému na „home office“ mohol môj život pokračovať viac-menej rovnako, len bez priateľov a zábavy.

O stratégii Borisa Johnsona na vytvorenie kolektívnej imunity som mala len chabé predstavy – a mojou najväčšou obavou boli hromadné nákupy v supermarkete. Najnebezpečnejšou aktivitou v Londýne je práve teraz nakupovanie, pretože národ už zachvátila panika a všetci tí ľudia sa štuchajú, dotýkajú regálov a pokladníc – a nepochybne tiež šíria vírus.

Začalo sa to rolkami toaletného papiera a rýchlo to prerástlo do šialenstva. Na sociálnych sieťach sa objavili videá ľudí, ktorí samoľúbo, s plne naloženými košíkmi vyzerali ako lovci trofejí z Afriky. Pohľad na kompletne „vybielené“ väčšie obchody, v ktorých chýbajú základné veci, je desivejší ako samotný koronavírus a vyvolal vo mne otázky, akou sebeckou chamtivou krajinou sa to Spojené kráľovstvo stalo.

Čím väčší obchod, tým väčšie davy ľudských kobyliek. Je to, akoby ľudia verili, že konzumom si môžu poradiť s akoukoľvek krízou. Mám podozrenie, že svoju príležitosť vycítili aj niektorí ziskuchtivci, ktorí vyháňajú ceny nahor. Najviac trpia tí najzraniteľnejší, starší ľudia a unavení zdravotníci, ktorí cestou domov z vyčerpávajúcej zmeny zháňajú nejaké jedlo.

Snažím sa tomu čo najviac vzdorovať, pri záchode mám ručnú sprchu, takže dokážem prežiť aj bez „toaleťáku“, ale začínam mať trochu obavy, lebo mi už nezostáva veľa ryže.

Chystajú sa opatrenia, ktoré by to mali zastaviť. Nové zákony majú umožniť väčším supermarketom vzájomne spolupracovať. Sieť reštaurácií Leon oznámila, že mení svoje priestory na mini-supermarkety, ktoré by mohli zaviesť nový trend vo veku korony.

Epidemiológovia varujú, že v Nemecku môže do mesiaca pribudnúť 10 miliónov nakazených koronavírusom

Mandy Zuo: Haining (Čína)

Útek z Wu-chanu a stráženie „časovaných bômb“ kvôli susedom

Kvôli vypuknutiu epidémie som tento Lunárny nový rok strávila s mojimi rodičmi a pobyt sa mi predĺžil až na 6 týždňov. Zo Šanghaja som 22. januára odišla do Hainingu, menšieho mesta vzdialeného asi 90 minút autom, aby som sa zúčastnila na najdôležitejšom čínskom festivale. Ako milióny ďalších Číňanov som vôbec nečakala, že tam zažijem naše najdlhšie rodinné stretnutie – najprv predĺžili voľno a potom požiadali zamestnancov, aby pracovali z domu.

V porovnaní s husto osídleným Šanghajom je Haining bezpečnejšie miesto. Z 870-tisícovej populácie boli doteraz potvrdené len 4 prípady a všetci sa uzdravili. Ale to neznamená, že by tu ľudia boli menej vystrašení. V krajine rástol počet infikovaných i vládne obmedzenia.

Medzi 23. a 26. januárom bola celá provincia Chu-pej, v ktorej sa nachádza epicentrum epidémie Wu-chan, uzatvorená. Ráno 26. januára sme mali nečakaných návštevníkov v dome mojich rodičov na okraji mesta – pár, ktorý cestoval celú noc, aby unikol z mesta Jingzhou, ktoré je tiež v provincii Chu-pej, ešte pred jeho uzavretím.

Aj keď sa po príchode izolovali vo svojej izbe, okamžite sa stali nepriateľmi našich susedov. Považovali ich za „časované bomby“, ktoré môžu kedykoľvek spustiť vypuknutie nákazy v komunite. Moja rodina sa takisto stala centrom pozornosti a sťažností, že sme ich mali vykázať. Snažila som sa zmierniť ich obavy a vysvetliť, prečo je nebezpečenstvo nízke. Ale ľudia to jednoducho odmietali pochopiť. Pýtali sa, „prečo by úrady robili taký rozruch, keby bolo riziko malé“?

Miestne úrady na ďalší deň zasiahli pod váhou ich argumentov. Pred dvere im bola umiestnená kamera, aby sa zabezpečilo, že zostanú vnútri celých 14 dní. Pravdepodobne to správne nefungovalo, pretože neskôr sem poslali dobrovoľných strážcov a potom bol poplachu koniec.

Skrotenie vírusu: Lekcia z Ázie, o ktorú Západ zatiaľ moc nemá záujem

Lee Jeong-ho: Soul (Južná Kórea)

Žiadna nákupná panika, ľudí viac trápi nuda

Bol som v Soule od februára – a je zaujímavé vidieť, ako je vládny prístup silne založený na kampaniach, s cieľom minimalizovať reštriktívne opatrenia, aby sa zabezpečila ochrana základných demokratických hodnôt.

Napríklad mesto podporuje „sociálny odstup“, vyzývajúc ľudí, aby si „dali oddych od svojho spoločenského života“, obmedzili osobnú interakciu a tým spomalili šírenie vírusu. Takmer všetky opatrenia sú dobrovoľné.

Sociálne spomalenie sa deje v celej krajine. Skončili sa zhromaždenia, odkladajú sa koncerty i politické protesty. Bary a reštaurácie sú takmer prázdne.

Väčšina obchodov má dezinfekčné prostriedky hneď pri vchode a poskytujú tiež služby na vyčistenie mobilného telefónu. Takmer každý na ulici má rúško – a niektoré predajne ich od ľudí tiež vyžadujú. V našom dome je dezinfekcia na ruky vo všetkých výťahoch, verejných toaletách a ďalších spoločných zariadeniach.

Prerušená bola aj väčšina náboženských záležitostí a miesto toho pokračujú cez internet. Ale kostoly, ktoré stále ignorujú odporúčania a podporujú verejné zhromažďovanie sú pre vládu teraz jednou z najväčších úloh (katolícka sekta tu bola príčinou prudkého rozšírenia nákazy, pozn. red.).

Niektorí zdravotníci odporúčajú, aby sa zaviedli prísnejšie opatrenia a zakázali akékoľvek skupinové aktivity – vláda sa to však zdráha urobiť, pretože by sa spreneverila zásadám demokracie.

Medzitým vlastníci nehnuteľností znižujú nájomcom poplatky – čo je tiež súčasť spoločenskej kampane. V Soule vidno aj rôzne „nové zábavné zariadenia“. Najväčšou výzvou bežných ľudí v týchto dňoch je, ako zabiť nudu. Na niektorých miestach zaviedli knižničný „drive-through“ systém, vďaka ktorému si môžete knihu požičať priamo z auta, bez toho, aby ste s ostatnými prišli do kontaktu. Úrady tiež nainštalovali „inteligentné automatické knižnice“ – obrovské výdajné automaty, cez ktoré si môžete bezkontaktne požičať knihy.

Žiadna nákupná panika sa tu nekoná. Obchody sú plné toaletného papiera. Rovnako potraviny – vrátane instantných rezancov, ryže a plechoviek – sú v dostatočných množstvách. Vláda však predsa len niečo nariadila, školy sú zatvorené do polovice apríla.

Prečo nás karanténa môže vyjsť drahšie ako viac testovania

Testovacie búdky v Južnej Kórei slúžia na bezkontaktné odobranie vzorky. Následne sú vydezinfikované:

Tahny Sukumaran: Kuala Lumpur (Malajzia)

Rada, ako prežiť: nenakaziť sa a byť v pohode

Malajzia zažila smršť mesiaca – vo februári, keď sa zmenila vláda. Asi týždeň vládol masový zmätok ohľadom toho, kto bude vymenovaný za nového premiéra. Približne v rovnakom čase zasiahol naše pobrežie nový koronavírus. Po týždňoch počúvania o niekoľkých prípadoch denne sa čísla vyšplhali najprv na desiatky a teraz až stovky.

Ľudia začali s nákupnou panikou po týždňoch kritizovania našich susedov – Singapuru, kde prebiehalo to isté. Každý nosí dezinfekciu na ruky a spoločnosť je rozdelená na polovicu: tých, ktorí berú vírus vážne a tých, ktorí nemajú žiadny záujem o „vyrovnanie krivky“, tvrdiac, že to nie je horšie ako chrípka a neberúc do úvahy hlbšie následky infekcie.

Teraz prebieha tretí deň nášho čiastočného zablokovania, alebo toho, čo vláda nazýva „príkaz na obmedzenie pohybu“. Aj keď informovanie verejnosti novinármi sa považuje za základnú službu, mnohí z nás sa rozhodli zostať doma a chodíme len na dôležité tlačové konferencie.

Napätie je vysoké. V skupinách na WhatsApp sa objavujú malicherné hádky a vo veľkom sa šíria rôzne falošné správy. Povedala som priateľovi, že za 9 mesiacov očakávam nárast pôrodnosti; on miesto toho predpovedá skôr rozvody.

V rovnakom čase mi však Malajzia tiež ukázala to najlepšie, čo môže ponúknuť. Napríkad hnutie Kita Jaga Kita, čo znamená „staráme sa o nás“, ktoré spája ľudí s cieľom vzájomnej pomoci. Alebo Malajzijčania, ktorí poslali občerstvenie a jedlo zdravotníkom v prvej línii, či spoločnosti ako Organizácia na pomoc ženám, ktoré pokračujú v poskytovaní služieb pre obete domáceho násilia virtuálnym spôsobom.

Ale čo je najdôležitejšie, nestratili sme náš zmysel pre humor – a uznávam, že s istým zaujatím tvrdím, že sme najzábavnejší ľudia na svete. Malajzia, tak ako zvyšok sveta, sa z toho nakoniec dostane. Dovtedy mám v úmysle žiť podľa rady jedného z mojich najdrahších priateľov: byť v pohode a nenakaziť sa.

Stačí si dať rúško, aby sme boli nesmrteľní?

Jevans Nyabiage: Nairobi (Keňa)

Koronavírus zmenil všetko

V hlavnom meste africkej Kene sa obchody pomaly zastavujú. Pred 13. marcom, kedy bol v krajine potvrdený prvý prípad, sme o smrtiacom víruse a o tom, ako pustoší Čínu i Taliansko len čítali.

Teraz to zasiahlo aj náš domov. Ako to píšem, krajina potvrdila 7 prípadov (aktuálne 15 infikovaných, pozn. red.). Žijem v Nairobi a počas normálneho rána by „matatu“ – minivany, ktoré prepravia až 5 miliónov pasažierov denne – mali mať plno práce. Teraz však trvá dlho, kým sa vôbec naplnia.

Ceny za dopravu sa prudko znížili, pretože počty cestujúcich klesajú. Mnoho ľudí sa rozhodlo zostať mimo mesta. Dopravné nebezpečenstvo, ktoré je pre Nairobi typické, sa zmiernilo, keď prezident Uhuru Kenyatta vydal smernicu pre zamestnávateľov, aby povzbudili svojich pracovníkov pracovať z domu.

V posledných dňoch som videl, že väčšina vozidiel verejnej dopravy používa dezinfekčné prostriedky, ktoré majú cestujúci použiť pred nástupom. Väčšina budov a nákupných centier má miesta na dezinfekciu a umývanie rúk a tiež sa tu vykonáva preventívne meranie teploty klientov.

Kamkoľvek sa pozriete, je niečo, čo koronavírus zmenil. Ak nejde o podanie ruky, týka sa to stretávania. Malé skupinky, ktoré boli bežné všade v meste, vymizli.

Úrady už neponúkajú svoje služby a odložené sú aj všetky zhromaždenia. Zastavené sú konferencie a športové podujatia, návštevy turistických miest a múzeí sú zakázané. Týka sa to aj kostolov a mešít. Rovnako súdy prerušili svoju činnosť. A milióny detí sú uzavreté vo svojich domovoch.

V meste som videl, ako dezinfikujú verejné priestory. Obchodné aktivity, najmä na otvorených trhoch, sú zrušené. Od oznámenia prvého prípadu tu vypukla panika, z regálov ubudli potraviny a hygienické produkty. Liter dezinfekčného prostriedku teraz stojí 10 a viac dolárov (približne 9,3 eur, pozn. red.).

Ale najviac sú zasiahnuté podniky. Malí obchodníci, ktorí sú závislí od dodávok z Číny, nemajú tovar. Ďalší obchodní manažéri mi hovoria, že situácia je zúfalá a potrebujú pomoc od vlády, inak budú nútení prepustiť zamestnancov.

Najhoršie boli postihnuté spoločnosti zaoberajúce sa predajom rezaných kvetov. V dôsledku karanténnych opatrení európskych krajín ich potenciálni zákazníci sedia doma. Keňa má na konte viac ako tretinu všetkých predaných rezaných kvetov a ruží v Európskej únii. Zároveň je to v krajine druhé najdôležitejšie odvetvie zahraničného obchodu.

Podniky môžu len dúfať, že nebude hlásených viac prípadov, čo by mohlo viesť k úplnému zastaveniu života v meste – a tým k ich ekonomickému ohrozeniu.

Čo nám vírus vzal a čo dal

Daniel M. Gold: New York City (USA)

Kedy sa to skončí je nejasné

V New Yorku (NY) som strávil väčšinu života. Zažil som tu už rôzne pohromy, vrátane finančných kríz, zabijackej víchrice (Sandy, 2012) a, samozrejme, 11. novembra. A môžem potvrdiť, že veľké sociálne dištancovanie v roku 2020 je špeciálna záležitosť.

Všetky spomenuté udalosti mali ďalekosiahle a závažné dôsledky, ale boli to všetko – udalosti – mohli ste vidieť, kedy by sa mohli skončiť. Dnes to tak nie je: časový horizont, kedy sa vrátime k „normálnemu“ je nejasný.

Áno, kríza verejného zdravia je teraz iná. Jedinú podobnú, ktorú si pamätám, že zasiahla mesto, bolo AIDS v 80. rokoch, keď boli kúpele, masáže a niektoré bary zatvorené. Ale COVID-19 sa dotýka všetkých vekových skupín, kategórií i oblastí: zatvorený je Broadway, múzeá aj koncertné sály, komediálne aj jazzové kluby, reštaurácie i kaviarne. Ok, legendárne lahôdky Katz´s Delicatessen stále fungujú, ale len na výdaj a otvorené majú iba do desiatej večer.

Moju poslednú noc na Manhattane, predtým, ako som sa odobral do úzadia, som strávil prechádzkou po križovatke Times Square – a bolo také prázdne ako 11. septembra, ak nie ešte prázdnejšie. Som si istý, že nezávislí filmoví tvorcovia sa zakrádajú ulicami a natáčajú videá pre dosiaľ nenapísané diela apokalypsy.

Momentálne žijem v okrese Westchester, severne od NY – niekoľko kilometrov od New Rochelle, kde bolo identifikované prvé ohnisko prípadov na východnom pobreží. Takže som prestal tankovať, chodiť do knižnice alebo jesť vonku – a väčšinu z týchto služieb potom aj tak zatvorili. (Niečo z výhod: štát tu zriadil svoje prvé drive-through testovanie na koronavírus. Rozkošné.)

K zastaveniu mesta a štátu došlo, ako napísal Hemingway o niekom, kto ide zbankrotovať: najprv pozvoľna a potom okamžite.

Jeden večer minulý týždeň moja mama trvala na tom, že máme ísť na dohodnuté predstavenie do Newyorskej filharmónie. So svojím zameraním na staršie obyvateľstvo je to teraz miesto pre šírenie COVID-19 ako stvorené. Mama namietala, že ak by to bolo nebezpečné, predstavenie by zrušili. Sála bola z jednej tretiny prázdna a bolo zrejmé, že umelecké organizácie toto rozhodnutie samé neurobia, vyšlo by ich to príliš draho. Potrebovali, aby im to prikázal niekto iný.

Čo urobil guvernér Andrew Cuomo ďalší deň. Najprv zrušil všetky podujatia pre viac ako 500 ľudí, neskôr pre viac ako 50. Cez víkend súťažil so starostom Billom de Blasiom, kto z nich by mohol zatvoriť viac podnikov. Mesto stále nespí, len tí, čo trpia nespavosťou, nemajú kam ísť.

Sociálne médiá sa plnia pri srdci-hrejúcimi klipmi z miest celého sveta – o ľuďoch v karanténe, ktorí sa pokúšajú nadviazať spojenie: improvizované spievanie na balkónoch či duetá náhodným hudobníkov žijúcich vo svojej blízkosti.

Mojim obľúbeným je video z Brooklynu, v ktorom ľudia vo svojich domoch alebo na požiarnom schodisku vykrikujú na okoloidúcich a naliehajú na nich, treba povedať, že dosť energicky a tiež vulgárne, aby sa dostali dnu. Teraz je to komunita.

Koronavírus nezastavil ani jednu z ikon Times Square – Nahého kovboja (Naked Cowboy), akurát už vystupuje s rúškom:

Koronavírus by mohol byť najlepšou vecou, ​​ktorá sa stala Hollywoodu

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info