Médiami je označovaný za českého Dr. Housa. Každému pacientovi sa venuje množstvo hodín, čím sa stáva možno najdrahším lekárom v krajine. V dobe ťažko skúšanej Európy šírením koronavírusu prináša zoznam odporúčaní čo robiť, aby sme si zvýšili imunitu. Imunológ Jaroslav Svoboda poskytol rozhovor českému Deníku N.
Odborník je presvedčený, že koronavírusy nie sú veľkou neznámou, existuje ich viacero druhov. "Často ide o pôvodcu zoonóz, to znamená, že spôsobujú choroby, ktoré sú prenosné napríklad z jedného druhu živočícha na iný alebo na človeka. Vyskytujú sa v celej živočíšnej ríši. Koronavírus obsahuje svoju genetickú informáciu v takzvanej ribonukleovej kyseline, teda v RNA, zatiaľ čo iné druhy vírusov v kyseline deoxyribonukleovej, teda v DNA."
Jaroslav Svoboda vysvetlil, že koronavírus SARS-CoV-19 vstupuje do napadnutej bunky tak, že si, obrazne povedané, otvorí jej biochemický zámok, do ktorého zapadne jedna jeho časť ako kľúč. "Tým zámkom, do ktorého vírusový kľúč pasuje, je látka, ktorá sa bežne tvorí v ľudskom organizme a okrem iného reguluje krvný tlak. Ide o takzvaný SACE, čiže enzým konvertujúci sérový angiotenzín. Jeho molekuly sa bežne nachádzajú nalepené zvonku na bunkovej membráne. Vírus sa s molekulou SACE spojí a tá mu umožní prejsť membránou dovnútra bunky."
Cesta k liečbe
Rovnaký mechanizmus používajú podľa imunológa aj koronavírusy spôsobujúce choroby SARS a MERS. Enzým SACE poznajú vedci z klinickej medicíny ako marker (poznávacie znamenie) chronického autoimunitného ochorenia zvaného sarkoidóza. "Jeho výskyt v krvnom sére je potom sprevádzaný zvýšeným množstvom inej látky, takzvaného interferónu gama. Ten slúži ako signálna molekula, odovzdávajúca informácie medzi lymfocytmi, teda bunkami imunitného systému. Možno aj tadiaľ povedie cesta k liečbe," zdôraznil Jaroslav Svoboda.
Ďalšiu perspektívnu látku podľa odborníka predstavuje takzvaný "remdesivir", ktorý pochádza z myšlienkovej školy profesora Holého – rovnako ako väčšina liekov na svete proti HIV či hepatitíde B a C. Neskôr bol vyskúšaný pri prípadoch eboly v Afrike a zdá sa, že má perspektívu aj pri koronavirózach typu SARS, MERS či COVID-19, uviedol imunológ s tým, že aj chorobu COVID-19 bude možné liečiť.
Imúnne deti?
Dobrou správou je, že koronavírus je krátky na deti. Tie sa podľa odborníka síce môžu infikovať, ale veľmi zriedkavo majú klinicky zjavné ochorenie. "Prečo to tak je, je predmetom výskumu. Pokiaľ viem, nie je to zatiaľ úplne jasné. Je možné, že vírus potrebuje na svoju klinickú manifestáciu nejaký vnútorný imunologický systém, ktorý malým deťom zatiaľ chýba."
Na druhej strane ľudia s imunodeficienciou, oslabení, starí, majú ťažký, niekedy až fatálny priebeh ochorenia, dopĺňa odborník. "Protilátky zatiaľ nie sú k dispozícii. Musela by to byť pravdepodobne vakcinácia stimulujúca takzvanú bunkami sprostredkovanú imunitu."
Ľuďom, ktorí majú potvrdenú aj inú chorobu, napr. onkologickým pacientom, ťažkým astmatikom alebo ľuďom s cystickou fibrózou, odporúča, nech nevystrkujú nos z bytu. "Viac pre seba urobiť nemôžu." Imunológ dodáva, že vo všeobecnosti je potrebné udržiavať kvalitnú obranyschopnosť a dobrú kondíciu. "Vyvarovať sa stresu je asi ťažké, ale netreba si to tak brať. A tiež dostatočne spať."
https://www.hlavnydennik.sk/category/zaujimavosti/
