Hodnotiť pracovný výkon sudcov a disciplinárne trestať prieťahy v konaní je podľa volebných programov v oblasti súdnictva cieľom viacerých opozičných strán. V tejto súvislosti navrhujú strany napríklad manažovať riziká spojené s rodinnými väzbami v rámci súdov, či rotáciu súdnych funkcionárov a funkcionárov prokuratúry po dvoch po sebe idúcich volebných obdobiach.
Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) v tejto súvislosti navrhuje pravidelné hodnotenia práce sudcov a ich zverejňovanie. „Navrhneme zaviesť zodpovednosť sudcov za prieťahy v konaní a systém ‚trikrát a dosť‘. Odvolanie sudcu z funkcie za tri disciplinárne previnenia. Naším cieľom je otvoriť prácu sudcov dôslednej verejnej kontrole v užívateľsky prístupnom rozhraní na internete. Občan nemá pátrať po rozhodnutiach desiatky hodín, štát musí zabezpečiť prostredie, kde je rozhodnutie ľahko dostupné, najmä podľa zadaných kritérií (sudca, spisová značka, predmet sporu),“ uvádza hnutie.
Porovnávanie rozhodnutí v rovnakej veci aj na nižších súdoch môže podľa OĽaNO pomôcť tak občanovi, jeho zástupcovi ako aj samotnému sudcovi. Hnutie chce tiež navrhnúť stanovenie odborných, osobnostných a morálnych kritérií na funkciu sudcu. „Navrhneme verejnú kontrolu do výberových komisií sudcov a do ich disciplinárnych komisií,“ deklaruje hnutie.
Koalícia Progresívne Slovensko (PS)/Spolu navrhuje zriadenie Hodnotiaceho centra, ktoré má podľa nich umožniť férové hodnotenie práce sudcov na základe dát z elektronického súdneho spisu a prostredníctvom merateľných indikátorov, akými sú kvalita, kvantita, efektivita, produktivita, spokojnosť účastníkov a účastníčok konania alebo dodržiavanie časových cieľov a kalendárov konaní. „Odstránime prax, že sudcovia a sudkyne sú hodnotení za stav oddelenia a nie za vlastný výkon a zavedieme pravidlo, že opakujúce sa slabé hodnotenie má disciplinárne dôsledky,“ uvádza sa v programe koalície. Výrazným problémom slovenskej justície sú podľa PS/Spolu početné rodinné väzby na slovenských súdoch.
„Podľa Transparency International má až každý štvrtý sudca a sudkyňa na súdoch zamestnaného rodinného príslušníka či príslušníčku. Podobné väzby existujú aj medzi sudcami a sudkyňami, advokátmi a advokátkami či prokurátormi a prokurátorkami. Existencia rodinnej väzby síce sama osebe neznamená nezákonné konanie, ale je potrebné o nej vedieť a manažovať riziká s ňou spojené,“ konštatuje dvojblok. Z tohto pohľadu predstavujú podľa PS/Spolu väčšie riziko pre nezávislosť súdov väzby medzi sudcami a sudkyňami, prokurátormi a prokurátorkami a advokátmi a advokátkami. „Je preto dôležité rozšíriť deklaračnú povinnosť sudcov a sudkýň aj na zverejňovanie rodinných väzieb s prokurátormi a advokátmi,“ konštatuje koalícia.
Strana Za ľudí v súvislosti s fungovaním súdnictva navrhuje zaviesť takzvané časové rámce pre rozhodovanie vo veciach a ich priebežné sledovanie po súdoch, agendách a sudcoch. „Budeme dôsledne a férovo vyvodzovať subjektívnu zodpovednosť za prieťahy v konaní, podporíme nástroje na obmedzenie dôvodov pre objektívne prieťahy v konaní,“ uvádza program strany.
Tá tiež navrhuje zavedenie štandardov na vyhodnocovanie efektívnosti jednotlivých súdov a zber dát zo súdov, aby súdy navzájom videli, ako na tom sú. „Zavedieme povinný monitoring na súdoch ako nástroj spätnej väzby od verejnosti. Výsledky monitoringu budú verejné a predseda súdu bude povinný informovať o vykonaných opatreniach,“ uvádza tím Za ľudí.
Hnutie Sme rodina vo svojom programe navrhuje nahradiť doživotné menovanie sudcov funkčným obdobím v dĺžke šesť rokov, pričom by do funkcie sudcovia mohli byť zvovuzvolení. „Verejná voľba sudcov na presne určené funkčné obdobie má viesť k motivácii sudcov v snahe zabezpečiť nezávislosť, nestrannosť a odbornosť kvalifikácie sudcov ako podmienky kvalitného rozhodovania a riadneho napĺňania spravodlivosti,“ uvádza sa v programe hnutia. Sme rodina taktiež navrhuje stanovenie zodpovednosti sudcov a súdnych funkcionárov za prieťahy v konaní.
„V prípade, že sa u sudcu objaví vec staršia ako dva roky, bude povinný predseda kolégia zistiť príčinu prieťahov v konaní. V prípade zistenia subjektívneho zavinenia bude predseda kolégia povinný podať podnet predsedovi súdu a ten po prešetrení podnetu rozhodne o podaní disciplinárneho návrhu. V prípade, že súdni funkcionári nesplnia svoju povinnosť, budú disciplinárne postihovaní oni,“ konštatuje hnutie.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) kladie v súvislosti s fungovaním súdnictva dôraz na zrýchlenie súdnych konaní, pokračovanie v elektronizácii justície alebo stabilizáciu počtu justičného personálu.
„Pre justíciu vo vnútri je potrebné nastaviť čitateľné pravidlá a upraviť jasný kariérny postup v rámci justície na súdy vyššieho stupňa, vrátane stáži, keďže tieto sú riadené predsedami krajských súdov, ktorí sú vyberaní politickou mocou – ministrami spravodlivosti a sú to práve oni, ktorí rozhodujú o stážach sudcov na súdoch vyššieho stupňa – ide o nastavenie jasných kritérií pri zohľadnení kvality a výkonnosti rozhodovania,“ uvádza hnutie.
Takisto navrhuje upraviť disciplinárne konania voči sudcom tak, že keď bude vznesené obvinenie voči sudcovi, voči ktorému sa vedie aj pre ten istý skutok disciplinárne konanie, bude disciplinárne konanie prerušené zo zákona, do ukončenia trestného konania. „Týmto sa zamedzí tomu, aby pre skutok, ktorý je trestným činom, bol sudca postihnutý len disciplinárne,“ uvádza KDH.
Podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) je v súvislosti s fungovaním súdov potrebné zaangažovať do hodnotenia sudcov ministerstvo spravodlivosti. Hodnotenie má byť vykonávané na základe dostupných dát a procesného postupu zo spisov. Strana tiež navrhuje zaviesť povinné parlamentné vypočutie kandidátov na predsedov súdov. „Zároveň výrazne zvýšime finančnú motiváciu predsedov súdov tak, aby o tieto funkcie mali záujem tí najlepší,“ zdôrazňuje SaS. Pokiaľ ide o disciplinárne stíhanie sudcov, strana navrhuje, aby odvolacie konanie v takýchto prípadoch bolo vedené na Ústavnom súde SR. „Rozšírime tiež okruh subjektov, ktoré sú oprávnené navrhovať disciplinárne stíhanie sudcov o poslancov NR SR,“ dodáva SaS.
Pokiaľ ide o strany súčasnej vládnej koalície, Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) v rámci svojich programových priorít fungovanie súdnictva nespomína. Slovenská národná strana (SNS) deklaruje vo svojom programe zámer zvýšiť nároky na občiansku bezúhonnosť a etické správanie sa sudcov na pracovisku i v súkromnom živote.
Taktiež má podľa programu v úmysle zvýšiť informovanosť o činnosti súdov. „Zabezpečíme rotáciu súdnych funkcionárov a funkcionárov prokuratúry maximálne po dvoch po sebe nasledujúcich volebných obdobiach,“ uvádza sa takisto v programe národniarov. SNS chce tiež presadzovať lepšie procesné postavenie a väčšiu ochranu práv poškodeného v trestnom konaní.
Strana Most-Híd sa v rámci zvyšovania dôveryhodnosti súdnictva chce zasadzovať za prijatie Kódexu správania pre sudcov, ktorý by vzorovými životnými situáciami a inými praktickými príkladmi dopĺňal všeobecné ustanovenia Etického kódexu sudcov. Strana takisto deklaruje snahu o pokračovanie elektronizácie justície. To má podľa Mosta-Híd zefektívniť prácu súdov, ako aj komunikáciu medzi súdmi a účastníkmi konania.
