Otvorené srdce a ochotné ruky ukázali študenti Prešovskej univerzity, keď sa bez nároku na honorár zapojili do organizácie Zimných národných hier pre vyše 160 športovcov s intelektuálnym znevýhodnením. Podrobnosti o milom podujatí priblížila médiám hovorkyňa Prešovskej univerzity Anna Polačková.

Štyri krajiny, päť disciplín

Praktická pomoc pri Zimných národných hrách zo strany študentov Katedry špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity bola vyústením Memoranda o spolupráci. To podpísala PdF PU a organizácia Špeciálne olympiády Slovensko. „Podpísaniu memoranda predchádzala prezentácia činnosti tejto organizácie. Tá vzbudila u našich študentov veľký záujem a podnietila v nich chuť zapojiť sa ako dobrovoľník,“ priblížila dekanka PdF Iveta Scholtzová. „Prvého ročníka Zimných národných hier sa zúčastnilo vyše 160 športovcov s intelektuálnym znevýhodnením zo Slovenska, Čiech, Rakúska a Maďarska. Tí súťažili v piatich športoch: v behu na lyžiach, v behu na snežniciach, v zjazdovom lyžovaní, krasokorčuľovaní a rýchlokorčuľovaní,“ informovala národná riaditeľka Špeciálnych olympiád Slovensko Eva Gažová.

Som na správnom mieste – vyznala študentka „špecky“

Organizátorom prvého ročníka Zimných hier pomáhalo 30 študentov takmer všetkých ročníkov z Katedry špeciálnej pedagogiky. „Skúsenosť s dobrovoľníctvom na Zimných národných hrách pre mňa znamenala veľmi veľa. Ako budúci špeciálny pedagóg som sa opäť presvedčila o tom, že sa nachádzam na správnom mieste a že títo ľudia sú tí, ktorým sa chcem venovať počas svojho života,“ opísala svoje pocity študentka Denisa Behúnová. „Podujatie mi dalo veľa nových skúseností, zážitkov a pekných spomienok. Pomáhať, podporovať, povzbudzovať a na záver vidieť, počuť, cítiť tie emócie, radosť, slzy radosti športovcov je to najkrajšie, dojímavé, na čo nechcem nikdy zabudnúť,“ pridala najlepšie dojmy aj ďalšia študentka Alexandra Baková.

Silné pohnutie na oboch stranách

„Hry hodnotím ako doteraz najlepšiu akciu, pri ktorej sa vo mne vystriedali všetky pocity od neistoty, do čoho idem cez radosť a slzy šťastia. Nechať si ujsť takúto akciu, je ako nedať si dezert ku káve.“ (Karina Jančeková)

„Byť v priamom kontakte s týmito žiakmi a pozorovať, koľko lásky a prajnosti je v nich, je neuveriteľné.“ (Veronika Bartová)

„Radosť, ktorú zo seba vyžarovali pri prijímaní cien, bola nákazlivá.“ (Paula Kubovičová)

„Toľko pozitívnej energie pokope a radosti som dlho nezažila. A čo viac, takto ma ešte nikto na diskotéke nevytancoval.“ (Zuzana Michalková)

„Úprimnosť týchto detí vám pomôže nazrieť hlbšie do vášho vnútra.“ (Dávid Karpáč)

„Aj keď išlo o súťaž, pri odovzdávaní cien si podávali ruky, navzájom si gratulovali a tešili sa z úspechov svojich kamarátov. Aj práve preto sú pre mňa víťazi všetci.“ (Radka Úporská)

„Je to akcia, pri ktorej by som ľutovala len jednu vec, a to keby som na nej chýbala.“ (Nikoleta Žofajová)

„Každý úsmev športovcov so sebou priniesol novú energiu. Z týchto dní si odnášam len tie najlepšie spomienky a najkrajšie zážitky.“ (Martina Turcovská)

„Získal som veľa skúseností a hlavne som sa presvedčil, že aj deti s mentálnym postihnutím môžu reprezentovať svoju krajinu v rôznych zimných športoch. Taktiež bolo pre mňa silným zážitkom vidieť radosť detí pri preberaní medailí. Som rád za takúto skúsenosť a dúfam, že v budúcnosti budem môcť byt opäť súčasťou tejto športovej rodiny.“ (Tomáš Kandrik)

„Vďaka Hrám som mohla spoznať úžasných ľudí z úplne odlišného pohľadu. Okamih oceňovania športovcov bol krásnou a tou najemotívnejšou bodkou.“ (Klaudia Perlíková)

„Hry boli pre mňa najlepším a najkrajším zážitkom. Som vďačná za skúsenosti, ktoré som mohla získať a spoznať toľko úžasných ľudí. Tú radosť a hrdosť, keď dostávali som prežívala so súťažiacimi. Budem veľmi dlho spomínať na tieto spoločne strávené chvíle.“ (Eva Melišová)

„Počas Hier som si uvedomila, že športovci s intelektovým znevýhodnením sú naozaj special. Prišli zvíťaziť a oni naozaj zvíťazili! Zvíťazili nad sebou, ukázali, že aj oni dokážu športovať ako ich tréneri či rodičia, aj keď to vyžaduje roky driny. A skúste im venovať potlesk počas toho, ako súťažia, toto je raj na zemi!“ (Júlia Janičová)

„Najkrajšia emócia, ktorá bola v súťažiacich, bolo určite obrovské odhodlanie zvíťaziť. A to, koľko radosti ukázali počas odovzdávania medailí, bolo tým najkrajším zakončením.“ (Patrícia Krišáková)

„Pomáhať, podporovať, povzbudzovať a na záver vidieť, počuť, cítiť tie emócie, radosť, slzy radosti športovcov je to najkrajšie, dojímavé, na čo nechcem nikdy zabudnúť.“ (Alexandra Baková)

Vnímanie iné, ale túžba víťaziť rovnaká

Lucia Mikurčíková z Katedry špeciálnej pedagogiky PF PU verí, že takéto počiny majú význam nielen pre štúdium, ale aj pre budúcu prax študentov. „Pre kvalitnú prípravu učiteľov je dôležité prepojenie teórie a praxe, na čo počas ich štúdia kladieme dôraz. Dobrovoľnícka činnosť je pre našich študentov  ďalšou skvelou príležitosťou, akou môže byť obohatená ich príprava pre prax. Teší nás preto veľký záujem študentov špeciálnej pedagogiky o dobrovoľníctvo v rámci Zimných národných hier špeciálnych olympiád. Kde mali jedinečnú príležitosť overiť si všetko doteraz naučené pri komunikácii s deťmi a dospelými osobami s intelektuálnym znevýhodnením, získať praktické skúsenosti s organizáciou športových a voľnočasových aktivít a zároveň zažiť nezabudnuteľné momenty. Tie ich budú sprevádzať nielen v ďalšom štúdiu, ale i v neskoršej praxi, o čom svedčia aj ich výpovede.“