fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Fotokoláž / Redakcia
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Mediálna nadpráca v priamom prenose. Prečo Denník N chráni a protežuje Kisku?

Dôraz na názorovú pluralitu a politickú nestrannosť. Aj tieto faktory by mali patriť medzi predpoklady, ktoré médiám zaručujú punc objektivity.

Ak sa niektoré médium hlási k jednej preferovanej názorovej platforme, nejde o nič výnimočné. Po celom svete fungujú médiá, ktoré sa netaja svojou politickou orientáciou, prípadne sú priamo stranícky angažované. Nesnažia sa však zavádzať verejnosť tým, že sa tvária ako nestranné a objektívne médium. Problémom už určite je, ak sa niektoré médium prezentuje ako nestranné a objektívne a pritom len bezostyšne subjektívne plní potreby svojho akcionára.

Samozrejme, každý z nás, vrátane novinárov, je len človek, ktorý má zaiste široké penzum súkromných názorov. Do tohto bodu by bolo všetko v poriadku. Horším prípadom však je, ak niektoré z „objektívnych“ médií robia „diablovho advokáta“ vybraným politikom, s ktorými sú takzvane „na jednej vlne“. V niektorých prípadoch ich však môže spájať aj čosi viac ako len rovnaké ideologické preferencie. Logickým vyústením je v takomto prípade nadpráca, ktorú je konkrétne médium pre daného politika viac ako len „ochotné“ robiť.

Kauzy a záverečné práce

Jedným z mnohých príkladov nadpráce médií v prospech politikov je článok, ktorý venoval Denník N obhajobe exprezidenta a šéfa strany Za ľudí Andreja Kisku. Celý príbeh sa začal koncom roka 2018 mohutne medializovanou kauzou okolo rigoróznej práce Andreja Danka (SNS).

Na margo svojej medializácie zaujal Danko obranný postoj. Celú kauzu označil za „cielený a organizovaný útok.“ Do „hry“ sa v tej dobe pokúsil vtiahnuť aj Kisku. „Je zaujímavé, že zrazu zmizli práce. V Košiciach je stiahnutá práca Andreja Kisku,“ doplnil v tejto súvislosti Danko.

Je však potrebné podotknúť, že zrejme nikto z nás nechce obhajovať Dankovo pochybenie v prípade, ak je jeho práca skutočne plagiátom. Podobné vyjadrenia však zostávajú na pleciach odborníkov či vyšetrovateľov, nie na novinároch, ktorí by za ideálnych okolností mali o svojich zisteniach nestranne informovať.

O to podivnejšie je, že Denník N sa po Dankových vyjadreniach na adresu exprezidenta s plnou vervou pustil do obhajoby Kisku. Novinárka, ktorá na článku pracovala, sa nevyhla ani posťažovaniu si, že po vypátraní Kiskovej diplomovky „ktorá sa kedysi pretriasala aj v parlamente, po nájdení nik nejavil záujem, médiá už riešili iné témy, preto ostala ležať na rektoráte školy.

Predstaviť si, že by niektoré z médií malo až taký enormný záujem o zachovanie dobrého mena niektorého z politikov teda nie je vôbec ťažké. Tento proces môžeme sledovať v priamom prenose. Priestor v článku dostal, napríklad okrem bývalého rektora STU Roberta Redhammera, aj Kiskov mediálny poradca Roman Krpelan. Ten po nájdení  a zverejnení exprezidentovej záverečnej práce denníku odkázal, že „to sa komentuje samé.

Korene sú hlboko

Nejde však iba o priestor, ktorý v Denníku N dostal Kiska v prípade svojej záverečnej práce. Podobných článkov by sa našlo viac. Najčerstvejšou ukážkou mediálneho protežovania v prospech Kisku je včerajší článok, ktorý sa týka zverejneného videa, na ktorom je možné vidieť a vypočuť si rozhovor medzi bosom podtatranského podsvetia Milanom Reichelom a Michalom Šuligom, od ktorého si Kiska v minulosti kupoval sporné pozemky.

V článku dostal exprezident veľký priestor, v ktorom oboch aktérov videa nazýva „amatérskymi a zlými hercami“. Za všetkým tiež podľa svojej reakcie vidí sprisahanie expremiéra Roberta Fica, ktorý sa mu chce takýmto spôsobom údajne pomstiť za to, že ho Kiska svojho času nevymenoval za predsedu Ústavného súdu. Článok zároveň zdôrazňuje, že exprezident sa dnes chystá podať trestné oznámenie za ohováranie. To, že Kiska je zapletený do podvodov s mafiánom už denník „dôstojne“ zamlčal.

Korene nadpráce Denníka N, ktorý Kiskovi ponúka nezanedbateľný priestor, sa možno nachádzajú oveľa hlbšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V roku 2015 totiž Denník N oznámil , že spoločnosť Eset vstupuje do jeho štruktúr na základe investície vo výške 1,2 milióna eur. Spolumajitelia firmy Eset sú tak so svojimi 51 percentami majoritnými akcionármi Denníka N.

K majiteľom spoločnosti Eset však nemá ďaleko ani samotný Kiska. Toho ešte v októbri minulého roka novinári prichytili na spoločnom obede v bratislavskej reštaurácii napríklad s Antonom Zajacom. Ten už v minulosti priznal, že je ochotný v prípade záujmu poskytnúť Kiskovi peniaze na kampaň.

Viac ako znepokojujúce teda je, že jeden z majoritných akcionárov Denníka N vyjadril otvorenú podporu exprezidentovi. „Jeho kredit je veľmi silný. Urobil obrovský kus práce a pokiaľ by mal plány zmeniť slovensko, tak to určite podporím,“ doplnil minulý rok Zajac.

Na tomto mieste sa vynára otázka, do akej miery je možné zaručiť nezávislosť médií, pokiaľ ich akcionári majú miestami nadštandardné vzťahy s niektorými z vrcholových politikov. Prípadne, ak ich kampane neskrývane podporujú. Otvára sa tak možnosť, podľa ktorej podpora nemusí byť len finančná. Mediálne kanály sú rovnako efektívnym nástrojom. Poctivé by však bolo priznať to a netváriť sa nezaujato.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info