Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Dobré ráno! Meniny dnes oslavuje Oleg. Gratulujeme!
Kým v našich luhoch a hájoch sa ešte stále šíri propaganda o tom, že Ukrajina vyhráva, svet sa pomaly prebúdza z opice a začína si pripúšťať trpkú realitu.
Herci vraj vytrvajú a zvíťazia.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Valné zhromaždenie OSN prijalo minulý týždeň rezolúciu, ktorá podporuje používanie mapového zobrazenia Rovná Zem.
Blaha reaguje na výzvu strany SMER SSD smerom ku GP SR Žilinkovi
GP sa nemal čím pochváliť, tak zvolil nárek o útoku na právny štát...
Hlas ľudu Hlavného denníka
Postoj historika a politického analytika Eduarda Chmelára
Kandidátka na predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja Zuzana Krajčovičová v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o veterných parkoch, pediatroch, doprave, transparentnosti aj prvých 100 dňoch vo funkcii.
Úspech AfD v Sasku-Anhaltsku podľa The New York Times presahuje hranice Nemecka. Výsledok môže oslabiť Friedricha Merza a povzbudiť pravicové strany vo Francúzsku, Taliansku či Španielsku.
Umieračik zvoní, ale prehlušujú ho muezíni v európskych metropolách.
Komentáre
31. 10. 2025
V nedeľňajšej relácii V politike, odvysielanej na Ta3, sa v dueli stretli politickí a ideologickí oponenti Ľuboš Blaha (Smer) a Martin Klus (SaS). Témou bola situácia v Európskej únii tesne po odchode Spojeného kráľovstva.
Po rokoch vyjednávaní a odkladov prebehol 31. januára brexit, ktorého následky pre EÚ je zatiaľ skutočne možné len odhadovať. Zároveň je od prvého februára v platnosti dohoda o odchode, vďaka ktorej sa Briti a EÚ nachádzajú v takzvanej prechodnej fáze. Prechodná fáza potrvá až do konca roka 2020 čo v praxi znamená, že dopady skutočného brexitu bude možné sledovať až od prvého januára 2021. Všetko však bude záležať najmä na tom, akú dohodu sa obom stranám počas nasledujúcich 11 mesiacov podarí vyjednať.
„Realita je taká, že Európska únia je spolkom 27 krajín, zatiaľčo Británia je len jednou krajinou. Máme populáciou a trh so 450 miliónmi ľudí, u Spojeného kráľovstva je to asi 60 miliónov. Takže keby to boli dva tímy, ktoré proti sebe nastupujú vo futbale, kto by mal podľa vás silnejší tím?“, komentoval koncom januára nepomer v postavení oboch subjektov pri ďalších vyjednávaniach írsky premiér Leo Vardkar.
Z pohľadu Británie bude zásadné nielen to, akú dohodu sa jej podarí vyjednať s lídrami EÚ, ale rovnako pôjde aj o formu a obsah budúcej dohody so Spojenými štátmi. Klus aj Blaha v tomto kontexte upozornili najmä na to, že aj napriek slovám Donalda Trumpa o silnej dohode medzi oboma krajinami, nie je Spojené kráľovstvo pre USA z hľadiska veľkosti trhu významným hráčom.
Ak by sme prispôsobili Varadkarov výrok aj na postavenie britov voči Američanom, nachádzajú sa v rovnako nelichotivej pozícii. Plány Borisa Johnsona, ktorý svojim voličom ešte pred decembrovými voľbami sľuboval, že po brexite urobí z Británie „najlepšie miesto na planéte“ tak s veľkou pravdepodobnosťou narazia na tvrdú realitu.
Okrem toho však samotný brexit spôsobí Spojenému kráľovstvu nezanedbateľné finančné straty. Ako upozornil Klus, Britániu bude stáť jej odchod z EÚ len do konca tohto roka približne 200 miliárd libier. Na druhej strane však podľa jeho slov stratí aj Únia, ktorá kvôli odchodu Británie zaznamená výpadok v rozpočte v rozpätí medzi 12 až 15 miliardami eur ročne.
Blaha na druhej strane hovorí aj o pozitívach, ktoré má brexit priniesť. Stavia sa do podobnej pozície ako francúzsky prezident Emmanuel Macron a hovorí o nových možnostiach, ktoré môžu zlepšovať vzťahy medzi úniou a Ruskou federáciou. Podľa jeho tvrdení sa Británia vždy nachádzala v pozícii „mopslíka USA“, čo znemožňovalo nadviazať hlbšie vzťahy s Moskvou.
Značnou dávkou kritiky však nešetril smerom k Bruselu, ktorý obviňuje z prílišnej byrokratizácie. Podľa neho je totiž Brusel „odtrhnutý od reality“ a odchod Británie, pokiaľ EÚ nezačne s posilňovaním sociálnej oblasti, môže byť „prvým krokom k rozpadu Únie.“ Vo svojej kritike upozorňoval najmä na kultúrne dôvody, kvôli ktorým sa podla neho spustila vlna euroskepticizmu. Miesto dôrazu na sociálny rozmer dáva podla neho EÚ do popredia práva menšín, čo nekorešponduje s požiadavkami pracujúcich.
Obaja politici sa však zhodli v tom, že po odchode Spojeného kráľovstva odmietajú scenár federalizácie zvyšných 27 krajín, ktoré v Únii zostávajú. Klus tiež pripomenul, že by bolo potrebné otvoriť tému viac-rýchlostnej Európy (nie všetky členské krajiny totiž pristúpili k prijatiu spoločnej meny a nie všetky sú napríklad súčasťou schengenského priestoru a podobne). Podľa neho však odchodom krajiny príde o veľa aj Slovensko, ktoré vďaka tomu stráca významného obchodného partnera. EÚ zároveň stráca globálneho hráča, čo v konečnom dôsledku môže oslabiť pozíciu Únie ako najsilnejšieho trhu na svete.
V neposlednom rade, na konečnom znení dohody medzi EÚ a Britániou bude závisieť najmä postavenie a osud približne 100-tisíc Slovákov, ktorí v krajine pôsobia. Tí zrejme pocítia dopady brexitu po prvom januári budúceho roka najtvrdšie.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
