HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER NÁZORY

Predvolebné prieskumy môžu výrazne skresľovať. Zopakuje sa ich katastrofálna nepresnosť z roku 2016?

Ilustračný obrázok / Fotobanka

História ukazuje, ako sa prieskumy mýlia a môžu byť zavádzajúce.

Pred štyrmi rokmi predpovedali prieskumy verejnej mienky jednoznačné víťazstvo strany Smer  s výsledkom, ktorý sa bezmála blížil k 40 percentám. Viaceré agentúry v tej dobe výrazne prestrelili a konečný výsledok, v porovnaní s poslednými prieskumami, ktoré prebehli tesne pred volebným moratóriom, sa v niektorých prípadoch líšil až o viac ako desať percentuálnych bodov.

Keď prieskumy zlyhávajú

Napriek tomu, že sa poslancom NRSR podarilo koncom novembra prelomiť veto prezidentky týkajúce sa zákona o 50. dňovom moratóriu na predvolebné prieskumy, v platnosti naďalej zostáva dvojtýždenné moratórium. Zuzana Čaputová totiž podala na Ústavný súd návrh na posúdenie zákona spolu s návrhom na pozastavenie jeho účinnosti. V tejto veci jej Ústavný súd vyhovel a účinnosť zákona je tak pozastavená až do doby, kým nepadne konečné rozhodnutie. V praxi to znamená, že posledný predvolebný prieskum agentúr by mohol byť zverejnený 14. februára.

14. dňové moratórium bolo v platnosti aj v prebehu predchádzajúcich parlamentných volieb. Práve na tento fakt sa pri vysvetľovaní, prečo boli prieskumy diametrálne odlišné od konečných volebných výsledkov, odvolávalo viacero agentúr. Najčastejším argumentom analytikov, ktorým sa pokúšajú zdôvodňovať výrazné odchýlky, je rozhodovanie sa voličov na poslednú chvíľu. Podobná situácia, avšak ešte vyhrotenejšia, sa odohrala aj pred poslednými parlamentnými voľbami.

Napríklad agentúra Polis namerala Smeru v poslednom februárovom prieskume z roku 2016 až 38,4 percenta. Smer pritom po voľbách získal 28,28 percentuálnej podpory zúčastnených voličov, čo predstavuje odchýlku viac ako desať percentuálnych bodov. Výrazne bližšie k realite sa v tej dobe priblížili výsledky agentúry Median SK, ktorá Smeru namerala 32,1 percenta. Rovnako však ani v tomto prípade nemôžme hovoriť o zanedbateľnej odchýlke.

Ďalší prieskum posiela OĽaNO na druhé miesto

Neodhadli Kotlebu

Oveľa zarážajúcejšie však je, že sa pred štyrmi rokmi ani jednej z najznámejších agentúr na Slovensku v posledných mesiacoch pred voľbami nepodarilo predpovedať výsledok Kotlebovej ĽSNS. Ani jedna z agentúr nepočítala s tým, že prekročí päť percent a do parlamentu sa nakoniec dostane.

Do parlamentných lavíc tak zasadlo 14 poslancov ĽSNS s konečnou podporou viac ako osem percent. Kotlebovci tak preskočili aj stranu #Sieť, ktorej sa dlhodobo, s predpokladanou podporou, vyplývajúcou z prieskumov, ktorá prevyšovala desať percent, pripisoval silný koaličný potenciál. Napriek tomu, že #Sieť, ktorá nakoniec získala 5,6 percenta, skutočne do koalície so Smerom, Mostom-Híd a SNS vstúpila, jej poslanecký klub sa rýchlo rozpadol. Všetko tak bolo inak, ako si analytici do tej doby dokázali predstaviť.

Čo môžeme od prieskumov očakávať v týchto voľbách?

Podobný scenár by sa mohol zopakovať aj teraz. Výsledky prieskumov v posledných mesiacoch totiž ukazujú nielen na to, že zložiť koalíciu bude viac ako náročné a všetko s veľkou pravdepodobnosťou skončí patovou situáciou, ale aj na razantné kolísanie podpory jednotlivých strán.

Z januárových a februárových prieskumov verejnej mienky vyplýva, že Smer sa z hľadiska podpory nachádza niekde medzi 22,5 percentami (Median SK) a 17,1 percentami (AKO, Polis). Výrazne sa zmenilo aj postavenie Matovičovho hnutia OĽaNO, ktoré v krátkej dobe kolísalo medzi 9,5 až 16,3 percentami. V poslednom prieskume, ktorý bol realizovaný pod taktovkou agentúry Kantar, sa tak koalícia Oľano-Nova-KÚ-Zmena zdola umiestnila na druhom mieste.

Študenti by volili liberálov, kotlebovcov a OĽaNO

Ak by sme počítali s tým, že aktuálne prieskumy odzrkadľujú aspoň sčasti skutočné nálady slovenských voličov, tendencia rastu koalície pod vedením Igora Matoviča môže do volieb postupne naberať na sile. Za týchto podmienok, s volebnou stratégiou približovania sa aj k voličom ĽSNS či ostatných strán, ktorú si Matovič zvolil, nie je možné vylúčiť ani to, že Oľano vo voľbách zvíťazí.

Stále môže prekvapiť aj Smer

Všetko je však stále otvorené a v konečnom dôsledku môže prekvapiť aj Smer, ktorý od augusta 2017 v prieskumoch niektorých agentúr klesol už o viac ako desať percentuálnych bodov. Ak by sme zobrali do úvahy odchýlky analytikov, ktoré priniesli voľby v roku 2016, môže nastať scenár, v ktorom Smer aj napriek rezonujúcim kauzám všetkých prekvapí. Posledný januárový prieskum agentúry Median SK, ktorý podporu Smeru odhadol na 22,5 percenta, s takouto možnosťou počíta. Na druhej strane je potrebné počítať aj s možnosťou, že Smer v týchto voľbách zažije svoj historický debakel.

Kolísanie preferencií sa však netýka len Smeru a Matoviča. Karty môže zamiešať aj ĽSNS, strana bývalého prezidenta Andreja Kisku Za ľudí či koalícia PS-Spolu. Dôležitým faktorom bude aj volebná účasť či to, koľko strán hranicu piatich percent neprekročí. Podpora pre strany, ktoré sa do parlamentu nedostanú, sa na nakoniec odzrkadlí v počte mandátov jednotlivých parlamentných strán. Zatiaľ čo sa teraz hovorí o patovej povolebnej situácii, predvolebné prieskumy, po skúsenosti z minulých rokov, napovedajú, že povolebná realita môže byť ešte o čosi komplikovanejšia. Z tejto situácie bude možné len jediné východisko – rýchle predčasné voľby.

Tieto voľby charakterizuje najmä zúfalstvo voličov (Arpád Németh)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info