Predseda Národnej rady SR a SNS urobil viacero zmien. Ktorá sa Vám páči?

Šéf parlamentu sa okrem tvorby zákonov a usmerňovania poslancov venoval za ostatné štyri roky aj úplne iným činnostiam. Nechal upraviť vnútro aj exteriér poslaneckej snemovne, aby zákonodarcovia aj občania mali pocit, že sa o nich stará, ako najlepšie dokáže. Zmeny sumarizoval týždenník Plus 7 dní.

Zrejme najviditeľnejší počin Andreja Danka je stožiar pred parlamentom. Konečná suma nákladov dosiahla 58.043 eur bez DPH vrátane vlajky, výroby stožiara, osadenia a všetkých stavebných prác. Na stožiar dalo príspevok viac ako 100 prispievateľov a vyzbieralo sa okolo 60.000 eur.



Šéf parlamentu nenechal na náhodu ani foyer Národnej rady, kde návštevníkov víta tentokrát živý symbol národnej hrdosti - čestná stráž. „Chcel by som, aby toto miesto bolo považované za srdce Národnej rady SR. Aby to bol národný oltár,“ odôvodnil svoju iniciatívu s jemným náznakom patetickosti Andrej Danko pred štyrmi rokmi.

Zmien sa dočkal aj parlamentný bufet. Teraz je z neho stravovacie zariadenie s obrazmi a novou kultúrou stravovania. Rekonštrukcia však stála takmer milión eur a vzbudila otázky ešte pred dokončením rekonštrukcie. V roku 2017 nadácia Zastavme korupciu ukázala prstom na možné pochybenie pri vypísaní tendra, ten bol vraj ušitý na mieru konkrétnej firme. Národná rada túto kritiku odmietla.



Zmena nastala aj vo vnútri rokovacej sály, keď gigantický luster, prezývaný „gilotína“, nechal Danko vymeniť za funkčnejšie svietidlá, ktoré dokážu napríklad imitovať denné svetlo. Jedna z najpretriasanejších zmien vo fungovaní parlamentu bol takzvaný „náhubkový“ zákon. Ten zaviedol časové limity pre vystúpenia poslancov a zakázal v rokovacej sále transparenty, plagáty, letáky a iné obrazové, zvukové a zvukovo-obrazové prezentácie, ale aj materiály propagujúce politické strany a reklamu.

Šéf parlamentu dostal právo iniciovať disciplinárne konanie voči poslancom, ktorí na schôdzi opakovane porušujú poriadok. Opozícia toto opatrenie od začiatku kritizovala a hovorila o obmedzovaní slobody prejavu. Nakoniec o zákone rozhodoval aj Ústavný súd, ktorý konštatoval, že novela rokovacieho poriadku NR SR nie je v rozpore s ústavou.