(autor je analytik Inštitútu národnej politiky)
Keby bol Igor Matovič predajca, tak by mu obchod zatvorili, pretože ako politik ponúka staré „potraviny“ po záruke a vydáva ich za čerstvé novinky.
V sobotu, ohlasujúc „bombu“ zahlásil, že ide o najdôležitejšiu tlačovku v jeho živote. Pritom už v minulosti organizoval podobné „vynálezy“. Šéf Obyčajných ľudí teatrálnym výstupom pod otvoreným nebom zabalil staré politické haraburdie opäť do spasiteľského novátorského počinu. Po desiatich rokoch v politike si všimol druhý článok ústavy, že ľudia môžu vykonávať svoju moc aj priamo. Presnejšie oprášil päť rokov starý nápad a priznal, že sa mu pri tom trasú nohy...
Recyklovaný
Je známe, že Matovič recykluje svoje poslanecké návrhy, ktoré mu neprechádzajú aj niekoľkokrát počas volebného obdobia. Takto si zvyšuje aj poslaneckú aktivitu, aj pozornosť ľudí a médií. V roku 2015 prišiel s nápadom na referendum bez kvóra. V marci 2018 zas žiadal len tri týždne po vražde Jána Kuciaka referendum o predčasných voľbách. Na jeho kampaň minul 50 tisíc eur, hoci vedel, že sa neuskutoční. Pre TV Markízu uviedol, že aj tak majú tri milióny eur a nevedia ich minúť! Tieto populistické nápady v sobotu 1.februára len oprášil a inovoval na online anketu, hoci stranícky marketing nazval „referendom“. Okrem populizmu prilákať pozornosť ľudí, je reálnym cieľom zvýšiť návštevnosť tejto webstránky.
Jalový
Matovič počas svojich desiatich jalových rokoch strávených v parlamente len dva roky asistoval vo vládnom radičovej zlepenci. Inak si nijaké významné legislatívne otcovstvo nepripísal. Svoju neefektívnosť a nezáujem ostatných o jeho koaličné služby, musí na niekoho zhodiť. V jeho politike a logike sú preto vinní vždy tí druhí. Matovič ukazuje, že so štátnymi zdrojmi dokáže žonglovať ako nik. Kontrolu nad niekoľkými miliónmi za volebné výsledky OĽaNO rozdeľoval donedávna len s ďalšími tromi členmi svojho subjektu. Na túto anomáliu reagoval predseda parlamentu Andrej Danko novým zákonom na elimináciu „super biznisu“ so štátnym príspevkom.
Z cudzieho krv netečie
Za štátne si chcel Matovič zorganizovať aj super kampaň v podobe referenda, v ktorom nijaké kvórum pre šialené populistické nápady neexistuje. Ak jeho mentálny „vývoj“ pôjde v tomto štýle ďalej, tak sa zrejme dočkáme nápadu, že každý, kto sa krivo pozrie na obyčajného tribúna ľudu skončí v base do konca svojho života. Matovič sa v podstate zahráva s ľuďmi, ich spoločenskými a politickými zraneniami, ktoré sám svojim štýlom politiky tiež spôsobuje. A potom príde s obväzom ako falošný samaritán a pred kamerami bude obväzovať rany. Zrejme pre túto divadelnú strojenosť museli posunúť tlačovku pod holým nebom na 15:00, aby normálni ľudia nevyzvracali sobotňajšie obedy. Ani ďalší nápad Matoviča nie je nijaká novinka. Už pred piatimi rokmi testoval výber otázok pre referendum v online ankete, čiže o určenie – zúženie ich okruhu hlasujúcimi. Takouto taktikou vťahuje ľudí akože do diania, ponúka virtuálne riešenie podobne ako populisticky ponúka miesta na kandidátke. Konkrétnych ľudí si však pritom starostlivo a cielene vyberie. Pre skutočnú masu obyčajných ľudí urobí marketing prezentácie so sugesciou, že ide o jedného z nich. Ako napr. fiasko s „obyčajnou ženičkou z východu“ v týchto voľbách.
Ani z voza, ani na voz
Takže si to sumarizujme. Matovič v sobotu zrecykloval nápad z roku 2015, keď s veľkou pompou prišiel s vtieravými otázkami na referendum, odsúdeného dopredu na neúspech. Sám priznal, že do začiatku vypísania volieb nestihne vyzbierať dostatok podpisov. Ale na mobilizáciu voličov sa mu zavádzanie obyčajných ľudí hodilo. Herec Matovič to dobre vie aj teraz, keď vytiahol ošúchaný scenár na prilákanie záujmu ľudí priamo o ničom nerozhodnú . Len použil masu na vydieranie pri zostavovaní koalície, pričom si súčasne zabezpečí dohľad nad plnením anketových cieľov a otvorené dvere na zdupkanie. On totiž vládnuť nevie a ani nechce. Viac sa mu hodí posudzovanie iných. Keby vstúpil do vlády, sám by bol pod drobnohľadom.
Vykrádač hrobov
S oveľa efektívnejším nápadom hlasovania poslancov pri zákonoch podľa online ankety prišiel už šéf hnutia Hlas ľudu, Peter Marček. Aj SNS mala v roku 2010 projekt na tvorenie volebného programu online systémom pripomienok a návrhov ľudí, žiaľ, len v pilotnej fáze. Matovič tak nič nové a prevratné neponúka, ani nevymýšľa. Len zneužíva vystresovaných ľudí, ktorí majú pocit, že ich vôľu a predstavy politici obchádzajú na vlastný stranícky marketing - byť vždy za chrumkavého tribúna. Je to to isté ako keď vám v reštaurácii ponúknu jedlo, vy si objednáte aj pitie, a potom o pár minút prídu s ospravedlnením, že to už nestihnú, lebo musia zatvoriť, lebo zákon... Akurát, že ľuďom urobíte chuť a vinu hodíte na iných. Toto je dlhodobá zákerná taktika psychopatov hrania sa mačky s emóciami myšiek. Za zmienku na pochopenie pracovnej metódy dlhodobej manipulácie s verejnou mienkou stojí fakt, že v roku 2015 medzi dvadsiatku otázok nezaradil v čase migračnej krízy ani jednu o migrácii. „Neviem si úplne predstaviť, že by sme mali jednou referendovou otázkou zodpovedne podchytiť problém utečencov“, rafinovane sa vyzul z kľúčovej témy, ktorá zaujímala Slovensko, ale zjavne nie Matoviča. Pritom oddelenie polície, prokuratúry a súdov „od štátu“ chcel dať do troch samostatných otázok! Matovič zjavne spája štát s politikou, či presnejšie s vládou, čo je totalitná predstava. Máme si snáď myslieť, že Matovič podľa seba, súdi iných, teda že žije v predstave, že štát je On?
Čo s psychopatmi?
Problémy s politikou a niektorými nenahraditeľnými poslancami by sa pritom dali vyriešiť dvomi referendovými otázkami a následne ich implementáciou v praxi: 1. Súhlasíte s tým, aby lídri strán, poslanci a členovia vlády absolvovali hĺbkové psychotesty so skúmaním náchylnosti k narcizmu, psychopatii a sociopatii a pri pozitívnom náleze prišli o funkciu alebo mandát? 2. Súhlasíte s princípom dve volebné obdobia a dosť? Ľuďom by sa totiž malo zaviesť ich základné politické právo, oddýchnuť si od nenahraditeľných politikov za ľudí, vrátane tých obyčajných.
