Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Denník N chce rozbehnúť vlastné rádio. Na Donio žobre peniaze od verejnosti a pri 1 000 eurách ponúka odmenu „Zachráňme demokraciu“.
Vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď stádo levov vedie baran. Mám pocit, že dnešné európske národy sa podobajú stádam levou, ktorých vedú barani. Jozef Banáš trefne ohodnotil level dnešných "niktošov" vo vedení štátov i EÚ.
Zvlášť v domácnostiach, kde sú deti je dôležité dbať o to, aby topánky, v ktorých chodíme po vonku, ostali maximálne v predsieni. Hosťom pokojne ponúknite prezuvky.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Politický komentátor je presvedčený, že premiér o podrobnostiach z rokovaní NATO a EÚ hovoriť nemôže, práve preto jeho varovanie treba brať vážne.
Ivan Korčok v ostrej debate s Tiborom Gašparom strácal istotu a namiesto argumentov siahal po posmeškoch. Diskusia sa dotkla aj nehody, právneho štátu a politického dvojakého metra.
Aj bez ochranky si užíva ochranu a za štátne šíri nenávisť voči seniorom!
Parlament sa vracia a s ním aj ostré konflikty. Matovič ich využíval roky. Sociologička vysvetľuje, prečo nás politické hádky priťahujú a čo s nami robia.
Komentáre
31. 10. 2025
Komentár Antona Veselova (Fond strategickej kultúry)
Američania by mali zostať v strehu, keďže ich zrejme čakajú ďalšie problémy.
„Zdá sa, že sme civilizovaní. V skutočnosti je svet krutý a ľudia sú nemilosrdní. Môžu sa na vás usmievať, ale za úsmevom sa môže skrývať túžba zabiť. Dravce v džungli zabíjajú pre jedlo. Iba ľudia zabíjajú pre zábavu“.
Americký prezident Donald Trump
Donald Trump je presvedčený o svojej „stabilnej genialite“ o ktorej opakovane vážne svet uisťoval. Ak necháme tieto výroky bez úvodzoviek, treba pripustiť, že svoju stopu už v dejinách zanechal. Od 3. Januára totiž predstavitelia štátov a vlád starostlivo sledujú novinky. Dokonca aj generálny tajomník OSN António Guterres povedal, že „geopolitické napätie vo svete dosiahlo najvyššiu úroveň v tomto storočí". Pre organizáciu, pre ktorú úmrtia desiatok a stotisíc ľudí opakovane spôsobili iba „znepokojenie a ľútosť“, je to priam blízko hystérie.
Lídri najväčších nadnárodných finančných a priemyselných skupín úplne zabudli na nedávne sviatky. Organizujú rozšírené stretnutia, robia štúdie, zvažujú plány a odborníci sa predháňajú v predpovediach. Ceny ropy, zlata aj kryptomien vyskočili a akciové indexy kolísali. Na internete sa objavilo neuveriteľné množstvo predtým neznámych „analytikov“. Súťažia medzi sebou, kto vzbudí väčší rozruch. Médiá už ani nestíhajú zverejňovať množstvo dezinformácií zvyšujúcich panické nálady. Kvázi odborníci sú teraz vo svojom živle. Všetky ďalšie predpovede však závisia od vyhliadok vojenského konfliktu. Pretože politici vojny začínajú, ale ďalej je to už na armádach.
Prezident Trump sa rozhodol zlikvidovať generála Kásema Solejmáního bez konzultácie so spravodajskými analytikmi a armádnymi špecialistami. Tými, ktorí prešli Irakom a Afganistanom. Radšej sa spoliehal na svoje videnie sveta. Na svojich asistentov a marketingových špecialistov. V dôsledku toho konfrontácia rýchlo nadobudla formu vojny so symbolmi. Hlava Bieleho domu povedala, že USA sú pripravené „veľmi rýchlo a tvrdo“ zaútočiť na ciele v Iráne. Ak ten napadne americký personál alebo zariadenia. Číslo 52 predstavuje počet zamestnancov amerického veľvyslanectva v Teheráne vrátane Charge d'Affaires a rezidentov CIA, ktorí sa stali rukojemníkmi 4. novembra 1979. Trumpovi poradcovia to možno sami netušili alebo len svojmu šéfovi nepovedali celú pravdu. Faktom je, že pokus o násilné oslobodenie rukojemníkov v rámci operácie „Jastrabí pazúr“ skončil úplným zlyhaním. Zahynulo 8 príslušníkov komanda z elitnej jednotky Delta. Pri operácii stratili USA tiež niekoľko lietadiel a helikoptér. Nasledovali dlhé a ponižujúce rokovania. Nakoniec boli rukojemníci prepustení 20. januára 1981. Washington uvoľnil iránske aktíva v hodnote 12 miliárd dolárov. To stálo prezidenta Jimmyho Cartera kreslo.
Za symbolické možno považovať aj vypálenie 15 iránskych balistických rakiet na dve základne amerických síl v Iraku 8. januára. Rakety odštartovali presne o 01.20 hodine. V rovnakom čase 3. januára Američania v Bagdade zabili Solejmáního. Teherán upozornil iracké úrady pred plánovaným útokom 30 minút vopred. Podobne ako Pentagón informoval Bagdad o útoku na päť táborov „šiitských milícií“ 31. decembra. Okrem základne Ain al-Asad v provincii Anbar, z ktorej štartoval dron, ktorý zabil Solejmáního, útoky smerovali aj na základňu neďaleko Erbilu. A to je tiež symbolické. Iracký Kurdistan totiž Američania považujú za „svoje“ územie.
Najvyšší vodca Iránu Ajatolláh Alí Chameneí označil tento raketový útok za facku USA. Podľa neho to ani nebol úder, ale pokropenie živou vodou. Nástupca veliteľa Kuds Solejmáního brigádny generál Ismail Kaani na tlačovej konferencii, kde prezentoval obrázky zasiahnutých objektov zdôraznil, že Američania by mali zostať v pozore. Čakajú na nich ďalšie problémy. Počas tlačovej konferencie bol za generálom nielen štátny znak Iránu, ale aj zástavy rôznych protiamerických polovojenských skupín v Iraku, Libanone, Afganistane, Pakistane a ďalších krajinách. Toto je ďalší symbol.
Po tom, čo dostal Trump facku, tweetoval: „Všetko je v poriadku!“ Na následnej tlačovej konferencii padlo niekoľko tichých fráz o nových sankciách. Po tom bolo zrazu po všetkom. V ten istý deň americký spojenci Nemecko, Fínsko, Kanada, Dánsko, Poľsko a Lotyšsko oznámili potrebu stiahnutia svojich kontingentov z Iraku. „Z bezpečnostných dôvodov bol poľský veľvyslanec v Iraku naliehavo evakuovaný z Bagdadu. Postavenie spojencov USA je jednoznačné. Američania sú z ich pohľadu povinní chrániť ich pred iluzórnou „ruskou hrozbou“. Na druhej strane veľmi radi nechajú Američanov „vykúpať“ sa v konflikte, v ktorom je už cítiť pušný prach.
Samozrejme, prevaha amerických ozbrojených síl nad Iránom v technológii a zbraniach, spravodajských službách a mnohých ďalších aspektoch je nepopierateľná. Existuje však taká vec ako neprijateľné straty. Ich veľkosť nie je tak závislá od vojenského potenciálu bojujúcich strán, ale od toho, do akej miery je národ pripravený prijať „zlé správy“. A pre Američanov, ktorí už ani nepamätajú, kedy bojovali s vážnym protivníkom, dokonca aj niekoľko stoviek zinkových rakiev pod národnou vlajkou za týždeň znamená národnú tragédiu. A so všetkými dôsledkami pre politické vedenie krajiny. Pentagón si musí byť vedomý toho, že Iránci a ich spojenci majú na to všetky možnosti. A cieľov je tiež dosť.
Je známe, že sa Američania spoliehajú na bezkontaktný boj. Pri ktorom je operátor vzdialený od miesta samotnej udalosti. Irán však nie je Haiti. Má kybernetické nástroje, ktorými môže poškodiť kritickú infraštruktúru USA. Napríklad ochromiť energetické systémy západného pobrežia. Pred čím varoval aj časopis Breaking Defense.
„Génius géniov“ Trump sa dostal do pozície, v ktorej si musí vybrať medzi zlým a ešte horším rozhodnutím. Neodpovedať na facku do tváre je neprípustné. Ide o prestíž. Americká spoločnosť je rozdelená. Existuje veľa ľudí, ktorí sú pripravení obviniť Trumpa z poškodenia národa. A do ďalších prezidentských volieb zostáva stále menej času. Senát USA už rokuje o návrhoch na obmedzenie právomocí prezidenta. A ozývajú sa hlasy, ktoré sa pýtajú, ako sa to vlastne mohlo stať. Riaditeľ Inštitútu pre blízkovýchodnú politiku vo Washingtone Robert Satloff nazval Trumpovo rozhodnutie ako „najviac nezmyselné, nezodpovedné a krátkozraké zo všetkých, ktoré kedy urobili americkí prezidenti".
Existujú náznaky, že Trump konečne pochopil, že ďalšie stupňovanie napätia je cesta k istej katastrofe. Bojová rétorika Bieleho domu ustúpila kompromisu. Dokonca sa objavili i vyhlásenia o pripravenosti rokovať. Zároveň však americké orgány zamietli vízum iránskemu ministrovi zahraničných vecí Mohammadovi Zarífovi. Ten sa mal zúčastniť na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN zameranom na hľadanie spôsobov riešenia krízy. Téma povolenia pobytu oficiálnych zahraničných predstaviteľov v USA by mala byť napokon predmetom diskusie na Valnom zhromaždení. Pretože takéto konanie už vyčerpalo všetky hranice trpezlivosti. Sídlo OSN by bolo zrejme treba presunúť z New Yorku povedzme do Ženevy, Viedne alebo Ríma. Možno by prichádzala do úvahy aj Keňa. Veď africké štáty tvoria viac ako tretinu členských krajín OSN. A v Nairobi sa nachádza navyše regionálne ústredie. Ide o obrovský a špičkovo vybavený komplex. Má všetko, čo je potrebné. Dokonca aj golfové ihrisko, ktoré by iste potešilo i Trumpa ako známeho fanúšika tohto športu.
Podľa legendy mal kráľ Šalamún prsteň, na ktorom bola vyrytá veta: „Všetko sa pominie, aj toto“.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
