Milionár s tvárou dobrého anjela, alebo úžerník, usvedčený daňový kriminálnik a pozemkový podvodník? Päť rokov mandátu ex-prezidenta Kisku je dávno za nami a obraz "čistého" človeka v Grasalkovičovom paláci je nenávratne preč. Otázka je o to aktuálnejšia, keďže Andrej Kiska sa otvorene pasuje do úlohy povestného "gazdu" opozície.
Už aj médiá "hlavného prúdu," ktoré počas volebnej kampane ochotne slúžili ako Kiskov volebný štáb musia priznať pokrivenú povesť bývalej hlavy štátu. Otázniky sa vynárajú najmä v súvislosti s pôvodom Kiskovho majetku.
Starostlivo pripravený príbeh z dielne dobre platených PR špecialistov pripomína Slovensko-americký sen; Syn učiteľov Andreja a Márie z Popradu (o tom, že otecko bol takpovediac komunistickým "papalášom," ktorý ľudí prenasledoval za náboženské presvedčenie taktne pomlčíme) vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Slovenskej technickej univerzity.
Andrej Kiska neskôr pracoval ako projektant v štátnom podniku Naftoprojekt v Poprade. V roku 1990 odišiel promovaný inžinier Kiska na jeden a pol roka do Spojených štátov, kde
vykonával manuálne práce na čerpacej stanici a v k nej prislúchajúcom obchode so sendvičmi a neskôr na stavbách.
Tu mal Kiska údajne zarobiť prvé veľké peniaze, ktoré vzápätí investoval do americkej brokerskej spoločnosti, ktorá obchodovala na komoditnej burze. Tá ale nanešťastie do troch týždňov skrachovala.
Andrej Kiska sa na Slovensko vrátil v decembri 1991. 18. februára 1992. Spolu so svojim bratom Jaroslavom Kiskom a bratrancom Bystríkom Kiskom založili spoločnosť s ručením obmedzeným TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL so sídlom v Kežmarku, ktorá vystupovala ako pobočka rovnomennej americkej spoločnosti v Severnej Karolíne vlastnenej ich priateľom.
Spoločnosť prevádzkovala sieť zlatníctiev na Slovensku, spolu s pobočkou v Ostrave v Česku. Po neúspechu so skúšobnou výrobou vlastných zlatých šperkov sa zamerala na ich nákup od slovenských a českých zlatníkov a následný predaj v Spojených štátoch.
Na tento účel v Severnej Karolíne 9. mája 1995 založili spoločnosť EUROGOLD CORPORATION, ktorej bol Kiska viceprezidentom a sekretárom (secretary). Ani tento Kiskov biznis ešte nebol úspešný.
A paradoxne, tu sa začína písať príbeh milionára Kisku. V septembri 96´ totiž zakladá "eseročku" TatraCredit, ktorá ponúka službu Triangel. Tá spočíva v nakúpení spotrebnej elektroniky priamo od výrobcu, s cieľom
"obísť veľkoobchodnú a maloobchodnú maržu a v následnom splátkovom predaji spotrebiteľovi." Sortiment sa postupne rozšíril o nábytok, hračky, športové potreby a podobne.
Odkiaľ dovtedy nie veľmi úspešný podnikateľ získal počiatočný kapitál, ktorý musel v tomto období predstavovať rádovo milióny slovenských korún je otázne. Ničmenej, Kiska onedlho založil akciovú spoločnosť QUATRO, ktorá ponúkala konkurenčný projekt splátkového predaja priamo v predajniach.
Kiska teda v podstate konkuroval sám sebe.
„Je to typický americký model, kde vlastníte úspešnú značku a sami jej vytvoríte aj konkurenciu.“ Vyjadril sa svojho času ex-prezident. Ak štartovný kapitál v prípade nákupu elektroniky na úrovni výrobcu mohol predstavovať milióny korún, v prípade požičiavania peňazí to museli byť prinajmenšom desiatky miliónov!
A to stále bez riadneho vysvetlenia. Žiadne veľké know-how, žiadny solventný investor, jednoducho skromný inžinier z americkej
"pumpy," ktorý sa za necelých osem rokov dostal k miliónom. Americký sen nie je nič. To Slovensko je očividne krajinou neobmedzených možností.
A ako bývalý prezident hovorili, tiež "mafiánskym štátom." Ktorého bol on, len tak mimochodom "hlavou". Keď sme už pri tej (úžerníckej?) mafii, zaujímavé sú najmä podmienky za akých Andrej Kiska požičiaval...
Kiskove splátkové firmy a nebankovka niekoľko rokov ponúkali ľuďom financovanie na úver s ročným úrokom až okolo tridsiatich percent (!). Kto splátky neuhradil, čelil exekúcii. Kiska s partnermi biznis vybudovali a v roku 2005 predali bankovému domu.
Píše denník Pravda.
Kiska už toľko nevyzdvihuje fakt, že ním kontrolované spoločnosti požičiavali drahšie ako banky. A to v čase, keď Kiska pred rokom 2005 finančné spoločnosti riadil, ako aj následne do roku 2012, keď pôsobil v dozornej rade.
Napríklad nebankový subjekt Slovenská požičovňa pred rokom 2005 požičiaval pri úroku asi 26 percent, čo bolo zhruba dvojnásobne viac, ako ponúkali banky. Cez Kiskovo Quatro si zase mohli ľudia požičať napríklad pri úroku 33 percent. Tento úrok platil napríklad v prípade, že si spotrebiteľ požičal na kúpu televízora vtedajších 10-tisíc korún a po šiestich mesiacoch Quatru vrátil 11 500 korún.
Po roku 2005, keď Kiska nebankovku a splátkové firmy predal, ale naďalej pôsobil v Dozornej rade Consumer Finance Holdingu, čelil holding pokutám od Slovenskej obchodnej inšpekcie. Tá mala viacero výhrad k rôznym produktom.
„O skutočnej cene a podmienkach spotrebiteľského úveru sa spotrebiteľ dozvedá až zo splátkového kalendára, ktorý je mu však doručovaný až po podpise zmluvy, kedy už nemôže zrušiť účinky svojho konania,“ napísala Slovenská obchodná inšpekcia v rozhodnutí o udelení pokuty pre Consumer Finance Holding.
Obchodná inšpekcia pri udelení jednej z pokút vo výške 30-tisíc eur uvádza aj viacero príkladov porušenia zákona spomínaným holdingom. Napríklad jeden z klientov nebankovej spoločnosti QuatroCar bol podľa inšpekcie v októbri 2011 nepríjemne prekvapený pri žiadosti o predčasné splatenie úveru zobratého na kúpu ojazdenej Škody Octavia. Až doma si totiž všimol poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 280 eur.
Celková výška nákladov na úver (RPMN) tak podľa obchodnej inšpekcie nebola na úrovni 14,34 percenta, ale viac ako 36 percent.
Ďalšia klientka zas podľa inšpekcie tvrdila, že by nikdy nepodpísala zmluvu o úvere na VW Polo, ak by vedela o poplatku 150 eur za pristavenie vozidla. Pri ďalšej pokute vo výške 40-tisíc eur boli konštatované porušenia zákona, ako ukladanie povinnosti bez právneho dôvodu, upieranie práva spotrebiteľa, uvádzanie nepravdivých, nedoložených, neúplných údajov či nekalé obchodné praktiky.
Takže na tomto je postavený úspech Andreja Kisku. Pripomíname, že v prípade bývalého pána prezidenta stále hovoríme o tom "legitímnom" podnikaní. Ak by sme sa pozreli na jeho nelegálne vratky DPH, pokútne obchody s pozemkami, či kontakty so známymi "firmami" z prostredia Reichelovho hotela Gerlach v Poprade, vyčerpali by sme hneď niekoľko článkov.
Žiaľ, v týchto súvislostiach už len názov Kiskovej strany "Za ľudí" vyznieva ako cynický výsmech. Andrej Kiska podľa všetkého vždy "hrabal" najmä sám za seba. Kto vie? Možno mu to občania v najbližších voľbách príznačne "spočítajú" aj s úrokmi!
