fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Ilustračný obrázok / Fotobanka
KOMENTÁRE

Pôjde Čína v stopách americkej a európskej centrálnej banky? (Valentín Katasonov)

Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Čo je najväčším čínskym problémom?

Čína sa musí pripraviť na nulové úrokové sadzby“ uverejnený 24. novembra v denníku Global Times, by možno zostal bez povšimnutia. Lenže, ide o oficiálne médium Komunistickej strany Číny pre medzinárodnú politiku. Možno teda predpokladať, že prezentuje mienku najvyšších čínskych straníckych orgánov ohľadom menovej politiky.

Strana a vláda“ spolu čínskymi odborníkmi už nejaký čas rátajú s hrozbou blížiacej sa hospodárskej a finančnej krízy. Príčin je viac. Napätie vo vzťahoch medzi Čínou a USA, meškanie projektu novej „Hodvábnej cesty“, strata konkurencieschopnosti čínskeho hospodárstva v dôsledku zvyšujúcich sa nákladov na pracovnú silu, odmietnutie USA a krajín Svetovej obchodnej organizácie (WTO) udeliť Číne štatút trhovej ekonomiky, tendencia k poklesu obyvateľstva, či Hongkong.

Finančnú krízu môže spustiť prekvapivo Čína (Valentín Katasonov)

Najvážnejším problémom Číny je ale obrovský dlh zahŕňajúci všetky sektory hospodárstva. Podľa Global Times dosiahol k polroku celkový čínsky štátny dlh vrátane záväzkov podnikov, domácností a samotnej vlády 306 % hrubého domáceho produktu (HDP). V druhom tohtoročnom štvrťroku vzrástol o 2 percentuálne body. Pred 10 rokmi to pritom bolo 200 % HDP. Pred 20 rokmi len 130 % HDP. Počas dvoch desaťročí sa Číne podarilo dobehnúť relatívnu úroveň štátneho dlhu USA a krajín eurozóny. A mierne ich predstihnúť.

Pri diskusiách o problémoch rastúceho dlhu svetovej ekonomiky pritom Čína zostáva väčšinou bokom. Keďže bežne sa pre porovnanie používa ukazovateľ štátneho dlhu. V Číne je podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) len 54,44 % HDP. Pre porovnanie v USA je to 106,2 a v Japonsku až 234,18 % HDP. Po zahrnutí dlhov ďalších sektorov hospodárstva, podnikov a domácností, je však Čína vo „vedúcej“ skupine.

Obrovský dlh je čoraz ťažšie obsluhovať. Dlh si časom začne žiť svoj „vlastný život“. A jeho spojenie so skutočnou ekonomikou slabne. Investície do fixných aktív a doplnenie prevádzkového kapitálu formou pôžičiek už nezabezpečujú ani rast HDP potrebný na splatenie dlhu. Účinnosť pôžičiek v čínskej ekonomike neustále klesá. Už dávnejšie klesla pod jednotku. Teda, vďaka zvýšeniu dlhu o 1 jüan vzrastie HDP o menej ako 1 jüan.

Úžasný svet čínskych peňazí (Valentín Katasonov)

Global Times uvádza: „Od roku 2007 sa celkový dlh Číny zvýšil o 25 biliónov dolárov. HDP iba o 7,6 bilióna dolárov. Takže na 1 dolár dlhu pribudlo len 30 centov rastu HDP. Dlhy niet z čoho splácať. Štandardným riešením sú nové pôžičky. Dlhová pyramída neúprosne rastie.“

V porovnaní S USA, eurozónou a Japonskom sú náklady Číny na splácanie dlhu oveľa vyššie. V Číne sú totiž vyššie úrokové sadzby úverov. Pretože Čínska ľudová banka udržuje vyššiu kľúčovú sadzbu než centrálna banka USA Federálny rezervný systém (Fed), Európska centrálna banka (ECB) a Japonská centrálna banka.

Fed udržoval počas rokov 2008 až 2015 kľúčovú sadzbu v rozmedzí 0,00 – 0,25 %. Po niekoľkých zvýšeniach bolo jej maximum v decembri 2018 od 2,25 do 2,50 %. V druhej polovici roku 2019 postupne klesla trikrát. Konkrétne 1. augusta, 18. septembra a 31. októbra. V súčasnosti je medzi 1,50 až 1,75 %. V eurozóne je kľúčová sadzba od 16. marca 2016 nulová.

Najväčšiu záľubu v nízkych úrokových sadzbách má Japonsko. Tamojšia centrálna banka už vo februári 1999 znížila svoju kľúčovú sadzbu na nulu. Na tejto úrovni ju mala až do augusta 2000. Druhýkrát klesla na nulu v marci 2001. Zostala na nej do júla 2006. Teda takmer päť a pol roka. V januári 2016 potom znížila sadzbu na mínus 0,10 %. A drží ju tam doteraz.

Na zápornej úrovni majú svoju kľúčovú sadzbu i ďalšie dve centrálne banky. Národná banka Švajčiarska na mínus 0,75 % a Švédska banka na mínus 0,25 %. Od januára 2015 sa k nim priblížila aj Národná banka Dánska s takmer nulovou úrovňou 0,05 %.

Rusko a Čína zosúladili nový návrh plánu na ukončenie kórejského konfliktu

A čo Čína? Jej centrálna banka má niekoľko úrokových sadzieb. Pre rôzne typy úverových operácií. Pre porovnanie s ostatnými centrálnymi bankami sa zvyčajne používa hlavná úroková sadzba pre prvotných dlžníkov. Aj počas finančnej krízy v rokoch 2007 až 2009 zostala prekvapivo takmer rovnaká. V rokoch 2007 až 2008 bola mierne nad 7 percent. Od konca roka 2008 sa opatrne znížila a do októbra 2015 sa zastavila na hranici 4,35 %. Takmer štyri roky bola rovnaká. Zdalo sa, že v Číne na tento nástroj menovej politiky akoby zabudli. Zrazu však 20. augusta tohto roku klesla o 10 bázických bodov na 4,25 %. A 20. septembra a následne 20. novembra znova klesla o 5 bázických bodov. Kľúčová sadzba čínskej centrálnej banky je dnes 4,15 %.

Čo je stále pomerne vysoké číslo. Nielen v porovnaní s vyššie uvedenými centrálnymi bankami. Ale aj voči Anglicku, Kanade a Austrálii. Tam sú kľúčové úrokové sadzby v súčasnosti 0,75, ďalej 1,75 a napokon 0,75 %.

V porovnaní s rozvojovými krajinami pôsobí čínska menová politika mäkko. Turecko drží kľúčovú sadzbu na 14,00 % a Mexiko na 7,50 %. Čína má najnižšiu sadzbu aj spomedzi krajín BRICS. Kľúčové sadzby ostatných členov sú: India 5,15, Brazília 5,00, Južná Afrika 6,50 a Rusko 6,50 %.

Fed, ECB a aj ďalšie centrálne banky krajín „zlatej miliardy“ sa prakticky vzdali pokusov o návrat k úrokovým mieram pred krízou v rokoch 2007 až 2009. Isté obdobie sa pokúsili sprísniť menovú politiku zvýšením kľúčových sadzieb a znížením vydávania nových peňazí. Znaky krízy ich ale vrátili k mäkkej politike. Donald Trump požadoval, aby Fed stanovil nulovú a ešte lepšiu zápornú kľúčovú sadzbu. Nešlo mu ani tak o oživenie ekonomiky. Skôr chcel znížiť náklady na splácanie verejného dlhu USA. Úrokové sadzby štátnych dlhopisov totiž priamo závisia od kľúčovej sadzby Fed.

Rusko a Čína v Afrike. Konkurenti, alebo spojenci? (Vita Spivaková)

Pozorovatelia sa domnievajú, že nová prezidentka ECB Christine Lagardová sa môže snažiť posunúť kľúčovú sadzbu z nuly do zápornej hodnoty. Napríklad v Japonsku je jasné, že si zápornú sadzbu udržia.

Zdá sa, že epidémia nízkych, nulových a záporných kľúčových úrokových mier, ktorá postihla centrálne banky krajín „zlatej miliardy“, dorazila aj do Číny. Podľa viacerých odborníkov sú tri za sebou nasledujúce zníženia kľúčovej úrokovej sadzby v posledných mesiacoch iba začiatkom. Naznačujú plány centrálnej banky Číny na ďalšie obdobie. A článok Global Times to len potvrdzuje.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info