Prezident Erdogan, majster tureckého iliberalizmu, už dlho hľadá politikov, ktorí by sa s ním spojili proti Západu. Viktor Orbán je tým najlepším kandidátom, pretože je predsedom vlády členského štátu EÚ. Oboch politikov navyše spája, že „vytesali“ nepriateľov zo svojich bývalých najoddanejších majstrov: Erdogan Fethullaha Gülena a Orban Györgya Sorosa. Píše Gábor Billay z portálu 24.hu.
Svetské a konzervatívne strany, ktoré určujú tureckú politiku, nielen nesúhlasia v otázke náboženstva, sú rovnako rozdelené v otázke úlohy Turecka vo veľkej politike. Mustafa Kemal Atatürk, zakladateľ Tureckej republiky, si dobre uvedomoval, že najlepším riešením pre svoju krajinu bude, ak sa vyhne zmätkom veľkej politiky. Jeho heslo sa preto nieslo v duchu:
"Mier doma, mier vo svete".
[caption id="attachment_77520" align="alignnone" width="800"]
Mustafa Kemal Atatürk. Zdroj: Harlingue / Roger-Viollet / AFP[/caption]
Ako uznanie jeho konsolidačnej politiky v roku 1934 mu udelil vtedajší prezident Gréckej republiky Eleftherius Venizelos Nobelovu cenu mieru. Po jeho smrti v roku 1938 sa k moci dostal Ismet Inönü, ktorý v súlade so svetskou tradíciou dokázal s veľkým úsilím vylúčiť svoju krajinu z druhej svetovej vojny.
Atatürkova strana CHP (Republikánska strana), v roku 1950 prehrala voľby a namiesto nej prišla k moci opozičná konzervatívna strana DP (Demokratická strana). Okrem toho, že islamskému náboženstvu bolo umožnené viac priestoru v politike a verejnom živote, ešte v tom roku bolo do kórejskej vojny vyslaných 4 500 tureckých vojakov, aby presvedčili Západ o privzatí Turecka do NATO.
Nostalgia konzervatívnych Turkov pre Osmanskú ríšu odvtedy definuje turecké ambície v oblasti zahraničnej politiky. Na rozdiel od Recep Tayyip Erdogana, ktorý od svojho nástupu k moci v roku 2002 presvedčuje voličov, že on je v skutočnosti prvým mužom v štáte.
Výsledkom tohto projektu je, že Turecko získalo významný medzinárodný vplyv, napríklad turecké stavebné spoločnosti, ktoré prevažujú na Strednom východe, turecké banky, ktoré sa objavujú na desiatkach miest od Kosova po Somálsko, a odovzdanie „džámí“ -islamskej modlitebne v Kolíne nad Rýnom.
Vplyv hlavných činností zahraničnej politiky možno preukázať aj týmto: V Somálsku sú novorodenci často pomenovaní menom Erdogan - zatiaľ čo v Turecku to môže byť iba priezvisko. Turecký prezident má však obrovskú popularitu v Pakistane, Bangladéši, Jemene, Tadžikistane, Indonézii, Kosove a Čečensku.
Erdogan, okrem iného, stavia na tomto uznaní pre svoju demagógovú kampaň a hovorí, že je politickým vodcom, ktorého celý svet miluje. Po neúspešnom pokuse o vojenské prevzatie v roku 2016 sa oslavoval pád štátneho prevratu z Mogadiša cez Bejrút do Prištiny. Tieto krajiny však nie sú schopné poskytnúť značnú politickú podporu erdoganskému režimu, a preto turecký iliberalista už dlho hľadá politikov, s ktorými sa môže spojiť proti Západu.
Viktor Orbán je najlepším subjektom, keďže je predsedom vlády členského štátu EÚ. Pristúpenie Maďarska k Tureckej rade alebo vyhlásenie maďarského ministra zahraničných vecí, že turecká ofenzíva proti Kurdom je v záujme maďarského národa, majú veľký vplyv. Aj vďaka maďarskej podpore sa turecké médiá snažia dokázať, že Európska únia upadá, pretože niektoré jej členské štáty smerujú k Ankare.
Maďarská vláda vyhlásila, že bude podporovať vojnu tým, že utečencom zabráni od Európy
Vládnuca strana v Európskom parlamente hlasovala za odsúdenie Turecka, ale v Maďarsku sa hovorí o tom, že by sa mali podporovať Turkov, inak by do Európy prenikla záplava migrantov. Avšak, toto vysvetlenie krváca z mnohých rán.
Zatiaľ čo takmer všetky turecké provládne tlačové agentúry uviedli, že Maďarsko vetovalo spoločné rozhodnutie EÚ, ktorým sa Turecko odsudzuje, žiadna z nich však nikdy neuviedla, že maďarskí provládni poslanci EP hlasovali za tento návrh.
V marci tohto roku, francúzsky parlament prijal uznesenie o arménskej genocíde, ktorá sa stala začiatkom minulého storočia. Turecké spravodajské portály informovali, že v Maďarsku bol most Lánchíd ozdobený tureckými vlajkami odsudzujúc francúzske rozhodnutie. A je pravda, že obrázky priložené k správam boli skutočne urobené počas návštevy bývalého tureckého premiéra Ahmeta Davutoglu v roku 2015.
[caption id="attachment_77521" align="alignnone" width="800"]
Predseda vlády Viktor Orbán víta tureckého predsedu vlády Ahmeta Davutoglua, ktorý je v Budapešti na oficiálnej návšteve. Foto: Szilárd Koszticsák / MTI[/caption]
V tureckej provládnej tlači boli publikované desiatky článkov o neochote Maďarska uznať arménsku genocídu a to, že Maďari v skutočnosti považujú za genocídu postup arménskej armády v Náhornom Karabachu. V tureckých médiách sa meno Viktora Orbána zriedka objavuje, dôležitejšie je, že Maďarsko, členský štát EÚ, prejavuje trvalý záujem o Ankaru.
Erdogan to teraz veľmi potrebuje, pretože sýrsky zásah sa začal omieľať nielen v západných krajinách, ale aj na Blízkom východe. Mimochodom, okrem Maďarska vyjadrila podporu tejto ofenzíve aj palestínska teroristická organizácia Hamas.
Priateľstvo s Maďarskom je dôležité pre Erdogana, pretože turecko-americké vzťahy sú na nízkej úrovni. Skutočnosť, že Senát USA povedal, že išlo o arménsku genocídu, je jasným znakom toho, že Washington nežiada viac Erdoganovej politiky.
Najnovšie, v roku 2007, Arméni žijúci v Spojených štátoch dosiahli kongresové hlasovanie. Ankara sa vyhrážala Spojeným štátom, že ak USA vyhlásia, že Turci sa dopustili genocídy proti Arménčanom, zatvoria leteckú základňu Incirlik v Turecku. Tú používajú letecké sily Spojených štátov od roku 1951 - v tom čase americké letectvo bombardovalo Irak a Afganistan.
Smutným dovetkom je, že letecká základňa sa nachádza v oblasti, ktorú pôvodne vlastnili arménski občania, ktorí boli práve v čase genocídy v roku 1915 systematicky vraždení. V roku 2007 americký prezident George W. Bush požiadal poslancov, aby nehlasovali za uznanie arménskej genocídy, takže tento akt bol na žiadosť úradujúceho prezidenta USA výslovne vynechaný. Washington sa teraz rozhodol inak.
V tejto situácii Erdogan naliehavo potrebuje politikov ako maďarský minister „Szijjártó“, ktorí veľkolepo a pôsobivo stoja za svojimi názormi, v prospech jeho politiky. Čo majú spoločné Erdogan a Orbán, je skutočnosť, že obaja vytesali nepriateľov zo svojich bývalých pánov: Erdogan Fethullaha Gülena a Orban Györgya Sorosa.
Turecká štátna anatolická spravodajská agentúra zvyčajne preberá všetky správy o Györgyovi Sorosovi, ktoré píšu maďarské noviny Magyar Nemzet a Origo. Turecká spravodajská agentúra týmto spôsobom vysvetľuje, že ani civilizovaná Európa netoleruje Sorosa a Gülena.
Veľkým prekvapením by bolo pre turecké médiá, keby zverejnili správu o protestoch naplánovaných na Erdoganovu návštevu v Budapešti. Keby sa tak stalo, pravdepodobne by za politickú akciu zodpovedali György Soros alebo Fethullah Gülen.
