Spojené štáty chcú vrátiť ruský plyn do Európy cez Ukrajinu. Kremeľ odpovedá, že zatiaľ to nejde, a Brusel návrh odmieta úplne. Európska komisia opakuje, že od Rusov plyn nekúpi ani po uzavretí mieru. Do prístavov Francúzska, Belgicka a Španielska pritom tento rok prišlo rekordné množstvo ruského skvapalneného plynu.
Plyn cez amerického sprostredkovateľa
Podľa denníka The Wall Street Journal priniesli tento návrh americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner v septembri do Moskvy aj Kyjeva. Ruský plyn by opäť tiekol ukrajinskými plynovodmi do Európy. Predával by ho americký sprostredkovateľ a peniaze by išli na viazaný účet v tretej krajine. Ukrajina by dostávala poplatky za tranzit, americkí investori podiel na obchode. Washington to ponúka ako súčasť energetického prímeria pred zimou a ako motiváciu pre Putina pred rokovaniami v Abú Dhábí, plánovanými na polovicu novembra.
Kremeľ sa k veci vyjadril v pondelok. „Zatiaľ sa o tom sotva dá hovoriť. Situácia na zemi viac než výrečne svedčí o tom, že takéto plány sa momentálne nedajú zrealizovať,“ povedal hovorca Dmitrij Peskov. Dvere tejto možnosti však nezavrel úplne. Podľa neho bude všetko závisieť od vôle kupujúcich, vôle predávajúcich a možností predávajúcich.
V Kyjeve vyvolal plán nevôľu. Podľa francúzskeho denníka Le Monde ho Witkoff 9. októbra na Floride predložil šéfovi Kancelárie prezidenta Budanovovi. Ten mal len ťažko krotiť hnev a Američanom povedať, že vzorom pre Ukrajinu nie je Bielorusko, ale Poľsko. Správy o spore s Witkoffom neskôr poprel a označil ich za informačné útoky na mierový proces. Ukrajina sa pritom ukončením tranzitu vzdala zhruba miliardy dolárov ročne na poplatkoch.
Americký záujem je dvojitý. Spojené štáty v prvom štvrťroku dodali 63 percent skvapalneného plynu, ktorý Európa doviezla, a podľa IEEFA je pre európskych odberateľov v priemere najdrahší. Trump v septembri podpísal zákon, ktorý umožňuje sankcionovať lode s ruským LNG aj prístavy, ktoré ich obsluhujú. Washington tak môže zasiahnuť do dovozu ruského skvapalneného plynu do Európy a súčasne jej ponúka ruský plyn z potrubia, na ktorom by zarábali americkí sprostredkovatelia. Agentúra Reuters v októbri napísala, že Kushner sa s Putinovým vyslancom Dmitrijevom rozprával aj o vstupe amerického investora do plynovodov Nord Stream. Biely dom však poprel, že by o tom v poslednom čase rokovali.
Odmietajú, ale kupujú
Brusel americkú ponuku odmieta. „Bez ohľadu na to, čo sa stane, ruský plyn a LNG postupne ukončujeme. Posledné dodávky skončia do konca budúceho roka,“ povedala hovorkyňa Európskej komisie Itkonenová. Eurokomisár pre energetiku Jørgensen 26. októbra pre maďarský portál 444.hu povedal, že Rusku neuverí, ani keby mier prišiel zajtra. O tri dni neskôr vyhlásil, že zákaz platí a Únia nechce znova kupovať ruský plyn. Návrat by podľa neho znamenal, že Európa bude opäť vo vrecku nepriateľa. V tej istej chvíli priznal, že ceny plynu budú v zime veľmi vysoké. Európske zásobníky boli 3. októbra naplnené na 72,4 percenta, najmenej v tomto období od roku 2011.
Reálne čísla ale hovoria úplne inou rečou. Od januára do septembra prišlo do prístavov EÚ rekordných 12,18 milióna ton ruského skvapalneného plynu z arktického projektu Jamal LNG. Je to o 9,5 percenta viac ako vlani. Európa zaň podľa nemeckej organizácie Urgewald zaplatila 7,88 miliardy eur. V treťom štvrťroku dovoz síce klesol, celý rok je však zatiaľ rekordný.
Najviac ruského LNG vykladajú Francúzsko, Belgicko a Španielsko. Francúzsku v prvom štvrťroku dodalo Rusko 35 percent celého dovozu LNG. Belgicko je jediná európska krajina, pre ktorú je Rusko hlavným dodávateľom LNG. V júli z Ruska pochádzal všetok skvapalnený plyn, ktorý Belgicko doviezlo. Únia síce v apríli zakázala nákupy na krátkodobé zmluvy, na dlhodobé kontrakty však plyn tečie ďalej. Úplný zákaz pre LNG začne platiť až 1. januára 2027.
Plyn pritom nezostáva tam, kde ho vyložia. Belgický Fluxys, ktorý prevádzkuje terminál v Zeebrugge, uvádza, že zhruba dve tretiny plynu z terminálu idú ďalej do iných krajín EÚ. S Jamal LNG má zmluvu do roku 2039 a argumentuje, že ju musí dodržať, inak mu hrozia nároky na náhradu škody. Medzi odberateľmi ruského LNG na dlhodobé zmluvy sú francúzska TotalEnergies, britský Shell aj nemecký štátny SEFE. Ruský plyn z tankerov sa teda cez prístavy dostáva ďalej do ďalších štátov EÚ.
Južná trasa viac nezvládne
Pre Slovensko je americký návrh praktická vec. Ruský plyn k nám dnes prichádza cez TurkStream a Maďarsko. Európska vetva TurkStreamu bežala v októbri na 92 percent kapacity a podľa SPP celú slovenskú spotrebu z juhu pokryť nemožno. Zvyšok prichádza zo západu a je drahší. Ropa Družbou cez Ukrajinu od konca januára do 23. apríla na Slovensko neprúdila, vláda vyhlásila ropnú núdzu a siahla do štátnych rezerv. O tom, či náhradný chorvátsky ropovod Adria kapacitne stačí, sa skupina MOL s chorvátskym prevádzkovateľom stále sporí.
Zastavený tranzit nás stojí aj peniaze. Rozpočtová rada odhaduje, že štátu bude z dividend Eustreamu, ktorý kedysi prepravoval ruský plyn na západ, každý rok chýbať 100 až 150 miliónov eur.
Na pranieri sú iní
Slovensko a Maďarsko za ruské energie kritiku schytávajú pravidelne. Keď vo februári stála Družba, ukrajinské ministerstvo zahraničia obvinilo obe vlády, že predlžujú závislosť od Ruska. Šéf ukrajinskej diplomacie Sybiha vyhlásil, že dve krajiny nemôžu držať celú EÚ ako rukojemníka.
Podľa fínskeho centra CREA bolo v júli Maďarsko najväčším odberateľom ruských fosílnych palív v EÚ a Slovensko druhým. Dve tretiny slovenských nákupov tvorila ropa. Bratislava a Budapešť to hovoria otvorene a o právo kupovať sa súdia na Súdnom dvore EÚ. Francúzske a belgické prístavy prijímajú ruský plyn potichu v brutálnych objemoch, vlády oboch krajín pritom za zákaz hlasovali.
Argument oboch strán je rovnaký. Belgický Fluxys sa odvoláva na dlhodobé zmluvy, náš minister zahraničia Blanár varuje, že Slovensku by pri predčasnom ukončení ruských dodávok hrozila arbitráž za 10 až 16 miliárd eur. Kritiku však zbierajú iba Bratislava a Budapešť, nie Zeebrugge.
Je tu aj ďalší paradox. „Najreálnejšie by bolo, ak by Slovensko kúpilo plyn na rusko-ukrajinských hraniciach a tento plyn sa prepravoval ako slovenský plyn cez územie Ukrajiny,“ navrhoval Fico na prelome rokov 2024 a 2025. Kyjev to odmietol. Dnes takmer rovnaký model ponúka Washington. Ruský senátor Puškov v týchto dňoch napísal, že EÚ prisahá, že ruský plyn odmieta, no v skutočnosti sa bez neho nezaobíde. Čísla mu dávajú za pravdu.
Ruský plyn je teda pre Úniu problém, iba keď tečie potrubím do Bratislavy alebo Budapešti. Keď pripláva tankerom do Zeebrugge či Dunkerque, je to „len“ dlhodobá zmluva s prechodným obdobím. Bratislave a Budapešti sa vyčíta, že financujú vojnu. O miliardách, ktoré za ruský plyn platia francúzski, belgickí či nemeckí odberatelia, sa hovorí oveľa tichšie a opatrnejšie. Ako sa tomu slušne hovorí?
Zdroj: cz24