Čierna Hora a Srbsko by mali byť medzi prvými zo západobalkánskych krajín, ktoré sa stanú členmi Európskej únie (EÚ). Predseda Národnej rady SR Andrej Danko to povedal v pondelok v Budapešti počas prestávky stretnutia predsedov parlamentov krajín juhovýchodnej Európy a krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktorého hlavnou témou bolo rozširovanie EÚ.
Podľa jeho slov je budapeštianska schôdzka príležitosťou, ktorá ponúka možnosť vzájomne sa poučiť, hovoriť o problémoch a výzvach, ktoré čakajú štáty, ktoré by mali byť v EÚ spomedzi krajín západného Balkánu.
"Ak by to mali byť z tých štátov, ktoré sa dnešnej schôdzky zúčastnili, tak by medzi prvými mali byť Čierna Hora a Srbsko. Práve Srbsko si vzorovo vo veľa veciach splnilo povinnosti. Tou jeho traumou je Kosovo, ale slovenské stanovisko je v tom nemenné, že toto je problém a otázka, ktorú musia v prvom rade vyriešiť Kosovo a Srbsko, a následne slovenská diplomacia zaujme postoj," povedal Danko.
Predseda slovenského parlamentu zdôraznil, že Slovensko je medzi štátmi, ktoré si uvedomili, že hranice by sa v povojnovom usporiadaní nemali meniť ľubovoľne, a to je hlavným motívom aj pre západný Balkán.
"Aj my členské štáty V4 by sme si mali uvedomiť, že máme svoje historické traumy. Ak sa máme neustále vracať do minulosti, tak sa nepohneme ďalej," dodal Danko, ktorý vyzdvihol úlohu i pozíciu V4 vo vzťahu k EÚ.
EÚ má podľa jeho slov v súčasnosti mnoho problémov, ktoré nevie riešiť. Tými problémami sú nekonečný brexit, ale takisto nejednotnosť v otázke postupu spoločnej obrany. "Únia by mala mať svoju armádu, spolupracujúce armády členských štátov. Verím, že práve takéto fóra pomôžu k tomu, že EÚ, ako aj staré členské štáty, ktoré žijú v určitých stereotypoch, sa preberú," uzavrel predseda Národnej rady SR.
Predseda maďarského parlamentu László Kövér v reakcii na otázku TASR uviedol, že Maďarsko podalo žiadosť o vstup do EÚ v roku 1990 a do Únie vstúpilo v roku 2004.
"Čakali sme 14 rokov na to, aby nás prijali. Z tohto pohľadu vidno, že trpezlivosť prináša ovocie, avšak situácia je teraz komplikovanejšia, než to bolo v tom čase. Vtedy totiž EÚ bola v etape dynamického rozvoja a bola plná ambícií, ktorých súčasťou bolo aj rozširovanie. Dnes sa všetko zdá byť zneistené, niektoré členské krajiny chcú klásť opäť tie najzákladnejšie otázky, pričom trpezlivosť zo strany krajín, ktoré by chceli získať členstvo v EÚ, sa už míňa," konštatoval Kövér.
Podľa jeho vyjadrenia je pravda, že otázkou už nie je pripravenosť kandidátskych krajín, ale to, či je EÚ pripravená prijať nových členov. "Maďarsko, ale aj krajiny V4, ktoré sú takisto zastúpené na dnešnej konferencii, sú odhodlané podporovať proces rozširovania Únie v prípade každej kandidátskej krajiny, samozrejme, v závislosti od stupňa ich pripravenosti," podčiarkol Kövér.
Predseda českého Senátu Jaroslav Kubera podotkol, že pokiaľ Balkán nebude v Európe, respektíve v EÚ, tak sa ho zmocní niekto iný. "Nechcem menovať kto, pretože každému je to jasné. Rozumiem tomu, že Francúzsko či Nórsko sa toho obávajú, pretože V4 pôsobí v Únii na niektoré štáty ako červené súkno, ale my si iba bránime svoje záujmy, ako je to aj v prípade členstva balkánskych krajín," povedal.
Na Balkáne je podľa Kuberu situácia historicky komplikovaná. Po rozpade Juhoslávie sa tam odohrali vojny, situácia tam nie je vôbec jednoduchá, avšak všetky tamojšie kandidátske krajiny sa maximálne snažia splniť kritériá. Najhoršie, čo sa s nimi môže stať, je to, že po splnení kritérií musia čakať. Môže sa totiž stať, že tieto krajiny začnú hľadať iné kontakty a Únia o ne príde, čo by bolo pre Európu zničujúce, dodal predseda českého Senátu.
Na schôdzke sa zúčastňujú vysokí predstavitelia parlamentov Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Srbska, ako aj predsedovia parlamentov vyšehradského zoskupenia - Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska.
