Hoci po vyjadrení ministra spravodlivosti Gábora Gála, že na základe podozrenia treba vzniesť obvinenie ľuďom, ktorým polícia odobrala telefóny, väčšina občanov nepoznala presné znenie uznesenia, na základe ktorého vôbec začalo trestné stíhanie, bolo zrejmé, že vyšetrovateľ vydal formálne uznesenie na zabezpečenie zaisťovacích úkonov, respektíve zaistenie mobilných telefónov. Diletanstvo Gála prekročilo hranicu, ktorú by mohol poznať na úrovni začatého trestného stíhania, keď začal hovoriť o obvinení konkrétnych osôb.
Sudca Šamko uverejnil časť uznesenia o začatí trestného stíhania
Samozrejme so stanoviskom sudcu Krajského súdu v Bratislave - JUDr. Petra Šamku, nestotožnili sa niektorí prokurátori. Matúš Harkabus - prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline uviedol pre Denník N, že z uznesenia pochopil, čo vyšetrovateľ vyšetrovať chce a o čo ide“.
Prokurátor Matúš Harkabus zrejme uvažuje v pojmoch spoločenských a nie v právnych, pretože každý dozorový prokurátor je viazaný ustanoveniami trestného poriadku, ktoré presne vymedzujú formálnu, materiálnu, objektívnu a subjektívnu stránku trestného činu. Ak okolnosti nedovoľujú vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, ale je dostatočne odôvodnený záver, že skutok sa stal, vyšetrovateľ podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku procesne začne trestné stíhanie vo veci.
Bez ohľadu na to, či nejaký prokurátor niečo pochopí je podstatné, aby procesný úkon bol perfektný a v súlade so zákonom. V opačnom prípade je nezákonný a s najväčšou pravdepodobnosťou sú nezákonné aj úkony, v tomto prípade odňatie telefónov, ktoré na základe uznesenia príslušný orgán vykonal .
Čo je predmetom uznesenia o začatí trestného stíhania?
Uznesenie zverejnené JUDr. Šamkom v Právnych listoch:
Vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry P PZ, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ dňa 20.08.2019 uznesením pod ČVS: PPZ – 848/NKA – PZ – ZA – 2019 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v bode č. 1 a č. 2 výrokovej časti uznesenia o začatí trestného stíhania a za zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v bode č. 3 výrokovej časti uznesenia o začatí trestného stíhania, na tom skutkovom základe, že
1. bližšie nestotožnení sudcovia na rôznych súdoch v rámci Bratislavského kraja, najmä na Okresnom súde Bratislava I a na Najvyššom súde Slovenskej republiky, najneskôr od septembra roku 2017 minimálne do mája roku 2018 v Bratislave a na iných nezistených miestach, na základe pokynov doposiaľ bližšie nestotožneného páchateľa, odovzdaných prostredníctvom bližšie nestotožnenej osoby, ktorá vystupuje ako sudca Okresného súdu Bratislava I, v súdnych konaniach, ktoré mali ako zákonní sudcovia na týchto súdoch pridelené, rozhodovali v záujme a v prospech vyššie uvedeného páchateľa alebo v prospech iných ním určených osôb, a to bez ohľadu na zistený skutkový a právny stav týchto súdnych vecí, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, pričom na tomto konaní sa rôznym spôsobom podieľali aj bližšie nestotožnené osoby pôsobiace mimo justičných orgánov, a za takýto nezákonný výkon právomoci uvedení nestotožnení sudcovia, ako aj iné doposiaľ nestotožnené osoby podieľajúce sa na tejto protiprávnej činnosti žiadali a prijali úplatky vo forme finančnej hotovosti, prípadne iných nenáležitých výhod od páchateľa ako aj od ďalších doposiaľ nestotožnených osôb, ktoré v nezistených prípadoch vystupovali v rámci daných súdnych konaní aj ako strany konania a konali v súčinnosti s páchateľom,
2. bližšie nestotožnená zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, najneskôr od septembra roku 2017 minimálne od mája roku 2018, v Bratislave a na iných nezistených miestach, na základe pokynov doposiaľ nestotožneného páchateľa nezákonne ovplyvňovala výsledky súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava V a to u bližšie nezisteného zákonného sudcu Okresného súdu Bratislava V, ktorý následne podľa jej pokynov rozhodol v záujme páchateľa ako jednej zo strán konania bez ohľadu na skutkový a zákonný stav veci, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z .z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, pričom na tomto konaní sa rôznym spôsobom podieľali aj bližšie nestotožnené osoby pôsobiace mimo justičných orgánov, a za takýto nezákonný výkon právomocí, uvedený nestotožnený sudca, bližšie nestotožnená osoba vystupujúca ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ako aj iné doposiaľ nestotožnené osoby podieľajúce sa na tejto protiprávnej činnosti žiadali a prijali úplatky vo forme finančnej hotovosti prípadne iných nenáležitých výhod od páchateľa ako aj od ďalších osôb, ktoré vystupovali v rámci daných súdnych konaní aj ako strany konania a konali v súčinnosti s páchateľom,
3. doposiaľ bližšie nestotožnení páchatelia najneskôr od septembra roku 2017 minimálne do mája roku 2018, v Bratislave a na iných nezistených miestach, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, priamo, ako aj prostredníctvom sprostredkovateľa, poskytli úplatok vo forme finančnej hotovosti, alebo inej nenáležitej výhody bližšie nestotožneným sudcom na rôznych súdoch v rámci Bratislavského kraja, najmä na Okresnom súde Bratislava I a na Najvyššom súde Slovenskej republiky za to, že títo z titulu svojej funkcie na základe pokynov doposiaľ bližšie nestotožneného páchateľa, odovzdaných prostredníctvom bližšie nestotožnenej osoby, ktorá vystupuje ako sudca Okresného súdu Bratislava I, v súdnych konaniach, ktoré mali ako zákonní sudcovia na týchto súdoch pridelené, rozhodovali v záujme a v prospech vyššie uvedeného páchateľa alebo v prospech iných ním určených osôb a to bez ohľadu na zistený skutkový a právny stav týchto súdnych vecí, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, zároveň poskytli úplatok vo forme finančnej hotovosti, alebo inej nenáležitej výhody bližšie nestotožnenej osobe vystupujúcej ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a bližšie nezistenému zákonnému sudcovi Okresného súdu Bratislava V za to, že bližšie nestotožnená osoba vystupujúca ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z titulu svojej funkcie na základe pokynov doposiaľ nestotožneného páchateľa nezákonne ovplyvňovala výsledky súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava V a to u bližšie nezisteného zákonného sudcu Okresného súdu Bratislava V, ktorý následne podľa jej pokynov rozhodol v záujme páchateľa ako jednej zo strán konania bez ohľadu na skutkový a zákonný stav veci, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, a taktiež poskytli úplatok vo forme finančnej hotovosti alebo inej nenáležitej výhody doposiaľ nestotožneným osobám podieľajúcich sa na vyššie uvedenej protiprávnej činnosti vyššie uvedených bližšie nestotožnených sudcov na rôznych súdoch v rámci Bratislavského kraja, najmä Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava V, najvyššieho súdu Slovenskej republiky a bližšie nestotožnenej osoby vystupujúcej ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Čo uzneseniu a jeho zákonnosti vytýka sudca JUDr. Šamko?
Vydané uznesenie je z formálneho hľadiska v rozpore s § 199 ods. 3 trestného poriadku, pretože neobsahuje nič konkrétne. Skutky nie sú konkretizované uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nim došlo. Uznesenie je iba kombináciou opisu právnych viet priamo zo skutkových podstát trestných činov a paušálnych podmienok, ktoré vychádzajú z kolektívnej prezumpcie viny všetkých sudcov pôsobiacich na súdoch v Bratislavskom kraji. Niet divu, že formulácia vyšetrovateľa vyvolala pohoršenie nielen sudcov, ale aj právnickej verejnosti, nakoľko v podstate umožňuje postupovať bez dodržania imunity a prezumpcie neviny voči ktorémukoľvek sudcovi. V právnom štáte je postup spôsob vyšetrovateľa neakceptovateľný.
Uznesenie je právnou katastrofou, pretože neobsahuje konkrétny skutok a vykazuje prvky policajného štátu ( ten je opakom štátu právneho). Polícia rezignovala na zákonný postup, iba z dôvodu, že ide o mediálne známu vec a túžba polície po zviditeľnení bola tak veľká, že pomerne ľahko skĺzla do absurdností.
Všetci sudcovia pôsobiaci na desiatich súdoch v Bratislavskom kraji sú podozriví z toho, že na podklade pokynov „nestotožneného páchateľa“ boli sudcom odovzdávané úplatky prostredníctvom „bližšie nestotožnenej osoby, ktorá vystupuje ako sudca Okresného súdu Bratislava I“. V nestotožnených súdnych konaniach postupovali v rozpore so svojimi povinnosťami a rozhodovali „ v záujme a prospech vyššie uvedeného páchateľa“.
Nejedná sa o frázy, ale o presný výklad povinností a rozsahu znenia formulácii, ktoré aj na úrovni začatia trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 3 trestného poriadku musia byť presné a nie všeobecné. Pripustiť akúsi kolektívnu vinu v rozpore s prezumpciou neviny u všetkých sudcov Krajského súdu je svojim spôsobom veľmi vážny útok na povesť a inštitucionálnu autoritu justície na Slovensku. Minister Gál, by mal vzniknutú situáciu okamžite riešiť, pretože v opačnom prípade, nemôže počítať so žiadnym rešpektovaním vlastnej autority ministra a právnika zo strany sudcov.
Nikto z nás nemusí byť presvedčený o bezúhonnosti sudcov, prípadne ich etickej a profesionálnej čistote, ale osobná skúsenosť s jednotlivcami nikoho neoprávňuje zovšeobecňovať a tvrdiť, že väčšina alebo dokonca všetci sudcovia sú podozriví zo skutkov a spolupáchateľstva pri korupčných trestných činoch.
Z tohto dôvodu je nepochopiteľné stanovisko prokurátora, ktorý sa vyjadril, že celkom chápe, čo vyšetrovateľ chce, a o čo mu ide. Zverejnené stanovisko prokurátora v súvislosti so schvaľovaním diletantského postupu a nezákonnej formy uznesenia nielenže poburuje, ale nie je ho možné akceptovať ani v súkromnom rozhovore.
Quo Vadis NAKA ?
NAKA musí reagovať na medializované informácie a verejný tlak viac ako kedykoľvek v minulosti. Z aktívnych spisov vedených NAKA sa presúvajú informácie na realizáciu do nových konaní z úradnej povinnosti. Postup je možné vysvetliť iba pokynmi prokurátorov, ktorí spracúvajú poznatky a odstupujúcich z bežiacich aktívnych konaní. Poznatky musia byť dosť konkrétne aj z hľadiska vymedzenia pojmov určených trestným poriadkom a určite nemôžu byť až také všeobecné, ako to v uznesení vidíme. Z tohto dôvodu uznesenie týkajúce sa spomínaných skutkov je potrebné kvalifikovať ako snahu mať zavedené spisové číslo ČVS: PPZ-848/NAKA-PZ-ZA-2019. Po založení spisu a začatí stíhania sa môžu začať vykonávať procesné, operatívne a technické úkony a opatrenia, pribrať znalcov na skúmanie obsahu odobraných mobilných telefónov a túžobne očakávať, že potvrdia sa také indície, ktoré neskôr povedú k spresneniu uznesenia je totiž možné až na základe založenia spisu a vydania uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci.
Určite sa nepotvrdí podozrenie proti „bližšie neurčeným a nestotožneným páchateľom“. Možno sa nepotvrdia podozrenia ani voči osobám, ktorým polícia odobrala mobilné telefóny.
Čo bude nasledovať?
Zruší polícia uznesenie a vráti telefóny?
Vrátia JUDr. Jankovskej a ostatným sudcom vážnosť, dôstojnosť a osobnú česť? Kto? Vyšetrovateľ alebo štát aj s tučným šekom za odškodné?
Text JUDr. Šamku neobsahuje informáciu ako a od koho získal uznesenie. Nie je však vylúčené, že aj keď nie je priamym, vymedzeným účastníkom konania, uplatnil si svoje právo v zmysle Európskej judikatúry. Keďže sa na základe textácie a definície uznesenia cíti podozrivý, má právo prístupu do celého vyšetrovacieho spisu. Právo sa vzťahuje na každého „bližšie neurčeného“ sudcu.
