Sudánska armáda a prodemokratické protestné hnutie oznámili v utorok vytvorenie spoločného vládneho orgánu, ktorý nahradí doterajšiu vládnucu vojenskú radu. Nové vedenie, označované ako "zvrchovaná rada", bude mať 11 členov - šiestich civilistov a piatich príslušníkov armády. Na čele krajiny má stáť niečo vyše troch rokov, kým sa neuskutočnia voľby.
K oznámeniu vytvorenia novej vládnucej rady došlo tri dni po tom, ako sudánski aktéri uzavreli príslušnú dohodu, nazývanú "ústavná deklarácia". Tá má vytvoriť v tejto krajine podmienky na prechod k civilnému režimu. Dohoda predpokladá aj vymenovanie kabinetu ministrov a zákonodarnej rady, v ktorej má tvoriť väčšinu hlavná koalícia protestných zoskupení.
Prelomová dohoda vznikla po politickej patovej situácii, v ktorej sa Sudán ocitol, keď generáli pri palácovom prevrate v apríli tohto roku zvrhli prezidenta Umara Bašíra.
TASR pripája v tejto súvislosti stručný pohľad na históriu a súčasnosť tejto africkej krajiny.
Sudán je rozlohou treťou najväčšou krajinou Afriky. Nezávislosť získal v roku 1956, dovtedy bol kolóniou Británie a Egypta. Tieto krajiny tam mali spoločnú koloniálnu vládu od roku 1898. Po vyhlásení nezávislosti Sudánu vznikla v tom období najväčšia krajina afrického kontinentu, ktorá sa však od svojho vzniku zmieta v občianskych vojnách a nepokojoch.
Išlo najmä o rozkol medzi arabským severom, kde prevažuje islam, a africkým juhom, ktorého obyvateľstvo tvoria najmä černošské kmene vyznávajúce kresťanstvo a animizmus (prírodné náboženstvo).
Na juhu krajiny sa uskutočnilo 9. januára 2011 referendum, v ktorom sa 98,83 percenta obyvateľov vyslovilo za samostatnosť. Výsledky hlasovania akceptovala aj sudánska vláda v Chartúme. Nezávislosť Južného Sudánu vyhlásili 9. júla 2011.
Na čele Sudánu stál v tom období Umar Bašír, ktorý sa dostal k moci prevratom 30. júna 1989. Dva roky po nástupe vyhlásil v krajine islamské právo šaría a tvrdo postupoval proti občianskej spoločnosti. Zakázal odbory a politické strany, režim mučil a zabíjal aktivistov. Jeho extrémistická politika, ktorá diskriminovala nearabské obyvateľstvo, viedla ku konfliktu v regióne Dárfúr. Pre podozrenia z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v tejto oblasti bol na neho v marci 2009 vydaný medzinárodný zatykač. Bašír sa stal prvou úradujúcou hlavou štátu, na ktorú bol pre takéto obvinenia vydaný zatykač.
V decembri 2018 sa začali v Sudáne protesty a demonštrácie v reakcii na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu, vysokú infláciu a zámer vlády až trojnásobne zvýšiť ceny chleba. Protesty sa však prakticky vzápätí zmenili na odpor proti Bašírovmu režimu. Ten dlho odmietal odstúpiť a proti protestujúcim použil silu.
Jeho vláda sa skončila 11. apríla 2019, keď zasiahla sudánska armáda. "Ako minister obrany oznamujem zvrhnutie režimu a zatknutie jeho šéfa, ktorý je na bezpečnom mieste," vyhlásil minister Awad ibn Auf.
Protestujúci a predstavitelia sudánskeho prodemokratického hnutia však argumentovali, že noví vojenskí vládcovia sú len predĺženou rukou bývalého režimu, a požadovali viac ústupkov a prechod na civilnú vládu.
Napätie eskalovalo 3. júna 2019 v hlavnom meste Chartúm. Vládne sily zaútočili na tábor protestujúcich pred sídlom armády. Zrážky si vyžiadali viac než sto obetí, 40 tiel hodili vojaci do vôd Nílu. Viaceré štáty vrátane Spojených štátov a Európskej únie odsúdili násilie v Chartúme. Sudánu bolo zároveň pozastavené členstvo v Africkej únii. V reakcii na násilie zo strany vojenskej rady vyhlásili protestujúci generálny štrajk.
Patovú situáciu, v ktorej sa ocitol Sudán po aprílovom palácovom prevrate, sa podarilo podľa všetkého vyriešiť 4. augusta 2019. Predstavitelia sudánskeho prodemokratického hnutia a zástupcovia velenia sudánskej armády sa dohodli na rozdelení moci, čím vytvorili rámec na postupný prechod k civilnej vláde
Zástupcovia oboch strán - vodca protestného hnutia Ahmad Rabíja a zástupca šéfa vládnucej vojenskej rady generál Muhammad Hamdán Dagalú - podpísali tzv. ústavnú deklaráciu uplynulú sobotu v Chartúme. Stalo sa tak za účasti sprostredkovateľov dohody - vyjednávačov z Africkej únie a Etiópie.
