Keďže obchodná vojna medzi USA a Čínou čoraz viac eskaluje a východisko z tejto situácie je čoraz nejasnejšie, Čína sa rozhodla oveľa aktívnejšie zapojiť do riešenia konfliktu v Iráne a uvažuje o odvetných opatreniach, ktoré sa už dlho označujú ako „nukleárne riešenie“.
Ide o to, že Čína si je vedomá pákového efektu, ktorý má pri svojich aktivitách v Iráne ako jedna z mála krajín na svete. Čína je čoraz viac
presvedčená o potrebe pokračovať v rozvoji svojich troch veľkých projektov v Iráne a to aj napriek čoraz prísnejším sankciám zo strany USA. Čína totiž bytostne potrebuje ropu a plyn a presne Irán je pre ňu kľúčovým producentom tohto bohatsva.
Ak by ale došlo k akémukoľvek ďalšiemu tlaku zo strany USA v súvislosti s niektorým z týchto čínskych projektov v Iráne, potom je Peking v plnej miere odhodlaný uplatniť svoje „
nukleárne riešenie“. Tým je predaj všetkých, alebo aspoň podstatnej časti štátnych dlhopisov USA, ktoré má vo svojej držbe v hodnote až 1,4 mld. USD. Tento krok by mohol prísť už septembri tohto roku. Masívne držanie týchto dlhopisov, prostredníctvom ktorých USA financujú svoju ekonomiku a ktoré sú už dnes jednym z najdôležitejších faktorov hodnoty dolára, predstavujú akúsi "zdravú" stabilitu medzinárodných spoločností v USA. Čína už skôr využívala tento fakt pri svojich vyjednávaniach, najmä keď sa cítila byť ohrozená. Naposledy sa tak stalo v roku 2007, tesne pred veľkou finančnou krízou.
Táto taktika úhľadne zapadá do celkovej stratégie Číny. Čínsky jüan (
na trchoch prezývaný aj ako "renminbi"), by tým zo dňa na deň napadol pozíciu amerického dolára, ako kľúčovej globálnej rezervnej meny a hlavnej meny pre globálne energetické transakcie.
„Dlhodobým sledovaním finančných plánov, bolo renminbi zahrnuté aj do mixu SDR (Special Drawing Rights), keďže čoraz častejšie sa používa ako obchodná mena a používa sa už aj ako kľúčová mena medzinárodnej burzy energií, k čomu došlo v minulom roku na Šanghajskej medzinárodnej energetickej burze, kedy veľkí producenti ropy a ďalšie významné obchodné krajiny využili renminbi ku svojim obchodom,“ povedal portálu
OilPrice.com, šéf ropného hedžového fondu so sídlom v New Yorku, Rory Green.
Nedávno už aj Leonid Mikhelson, výkonný riaditeľ ruskej ropnej ropnej spoločnosti Novatek uviedol, že sa uvažuje o budúcom predaji do Číny v denominovanom obchodnom platidle renminbi a že americké sankcie tento proces medzi Čínou a Ruskom iba urýchľujú, keďže škody spôsobené možnými sankciami zo strany USA by mohli byť väčšie ako samotný prechod obchodovania na báze národných mien. Obe krajiny sa totiž už dlhodobo snažia odtrhnúť od obchodovania s ropou a plynom na báze amerického dolára.
„O tejto otázke už nejaký čas diskutujeme v kruhu najväčších obchodných partnerov Ruska, ako sú India a Čína, a dokonca aj arabské krajiny o tom už začínajú premýšľať tiež... Ak by našim ruským bankám spôsoboval dolár akékoľvek ťažkosti, bude jednoduchšie ho vymeniť.“ povedal a dodal, že
„obchodná vojna medzi USA a Čínou tento proces len urýchli“.
Avšak práve obchodná vojna medzi Čínou a USA môže byť tým kľúčovým dôvodom, prečo Čína túto politiku práve teraz veľmi netlačí. Minulý týždeň to vysvetlil pre
OilPrice.com, ázijský ekonóm TS Lombard, Rory Green.
„Ak USA uložia na všetky čínske vývozy clá vo výške 25%, bude pre Čínu ťažšie presvedčiť veľkých producentov ropy, ako je Rusko, Irán, Irak či Venezuela, aby sa odpojili od dolára a prešli na oslabený čínsky juan,“ povedal
„aj pre Čínu by takéto načasovanie nebolo úplne najvhodnejšie, pretože jej využívanie financovania petrodolárom je v súčasnosti aj tak ešte dosť značné. Navyše má k dispozícii masívne množstvo dlhopisov denominovaných v dolároch a ich platobná bilancia potrebuje relatívne zdravý profil dopytu z USA. Čína sa však chce dostať zo začarovaného kruhu dolárového systému a to je cieľové smerovanie ich politiky,“ uzavrel.
