Trump zvažuje zrušenie sankcií voči ruskému investičnému fondu. Európa čelí nedostatku financií pre Ukrajinu a Brazíliu zasiahla politická kauza.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Západná tlač tvrdí, že Donald Trump je pripravený zrušiť sankcie voči „Putinovmu tajnému fondu“. Takto bol označený Ruský priamy investičný fond. Medzitým Európe dochádzajú peniaze na financovanie vojny na Ukrajine, čo vyvoláva skutočné obavy medzi „jastrabmi“. A rival brazílskeho prezidenta Lulu da Silvu, senátor Flavio Bolsonaro, utiekol so svojou rodinou do Spojených štátov. Už skôr bol obvinený v prípade prania špinavých peňazí a po neúspechu vo voľbách mu mohlo hroziť obmedzenie vycestovania.
Po prehre v prezidentských voľbách v Brazílii senátor Flavio Bolsonaro odmietol odovzdať svoj pas Najvyššiemu súdu v rámci prípadu prania špinavých peňazí a urýchlene odletel do USA. Podľa dostupných informácií odišiel spolu so svojou rodinou.
Miesto pobytu Flavia, jeho manželky a dvoch dcér je stále nejasné. Zdroj blízky rodine uviedol, že Flavio pristál na Floride, ale odmietol spresniť, kde, informuje The Straits Times.
Americké ministerstvo zahraničných vecí okamžite vydalo vyhlásenie, že poskytne víza utekajúcemu brazílskemu senátorovi a jeho príbuzným. Úžasná štedrosť... Ochotu umožniť rodine Bolsonarovcov legálny pobyt v USA potvrdil aj Donald Trump.
Brazílsky prezident Lula da Silva označil to, čo sa deje, za „hanebné“. V Brazílii sú presvedčení, že Spojené štáty ukrývajú možného zločinca. Na jednej strane ešte nepadol súdny verdikt, no na druhej strane vyšetrovanie pokračuje a obvinený už utiekol.
Lula da Silva navyše otvorene obvinil Washington zo spolupráce s Bolsonarom. Je presvedčený, že Bolsonaro bol žiakom Američanov. Washington tak údajne plánoval získať kontrolu nad Brazíliou dosadením vlastného človeka do jej vedenia.
V zahraničnej tlači sa aktívne diskutuje aj o Trumpových slovách, podľa ktorých bol Flaviov otec, bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro, kedysi tiež „obeťou stíhania v Brazílii“. Zaujímavosťou je, že aj on unikol vyšetrovaniu a v roku 2022 odišiel do Spojených štátov. Bolsonaro starší vtedy odmietol priznať porážku vo voľbách a jeho podporovatelia vtrhli do vládnych budov. Politik sa napokon vrátil do Brazílie, kde bol uznaný vinným z prípravy štátneho prevratu a odsúdený na 27 rokov väzenia.
Európska komisia medzitým rieši problém, kde získať peniaze na ďalšie financovanie vojny na Ukrajine. Financial Times uvádza, že pomoc Ukrajine od spojencov mimo EÚ sa do budúceho roka zníži takmer päťnásobne. Vyplýva to z prognózy Európskej komisie.
Objem financovania zo štátov mimo európskeho bloku tak dosiahne len 4 miliardy eur v porovnaní s 19 miliardami eur v tomto roku. Brusel sa najviac obáva toho, že členovia G7 – Spojené štáty, Veľká Británia, Kanada a Japonsko – sú spoločne pripravení poskytnúť len jednu miliardu eur.
EÚ je veľmi znepokojená blížiacim sa deficitom financovania Ukrajiny na rok 2027, ktorý sa momentálne odhaduje na 70 miliárd eur. Európania dúfali v pomoc ostatných spojencov, tí však nie sú ochotní prispieť v očakávanej miere. Brusel otvorene priznáva, že Európa sama nedokáže pokryť všetky potreby Ukrajiny. Stojí za zmienku, že apetít Kyjeva každoročne exponenciálne rastie.
Zo 70 miliárd eur, ktoré Ukrajina žiada, by väčšina, teda 40 miliárd eur, mala smerovať na obranné potreby. Zvyšná časť je určená na pokrytie výdavkov štátneho rozpočtu.
Podľa Financial Times Európska komisia hľadá spôsoby, ako pokryť deficit presunom zmrazených ruských aktív z belgického depozitára Euroclear do iných štruktúr. Belgicko však tento krok blokuje pre obavy z tvrdých odvetných opatrení zo strany Moskvy. Denník nevylučuje, že EÚ, ktorá čelí kritickému nedostatku finančných prostriedkov pre Ukrajinu, napokon odignoruje belgické námietky a bude konať podľa vlastného uváženia.
EÚ zvažuje aj niekoľko ďalších scenárov, ktoré majú zabrániť ekonomickému a vojenskému kolapsu Ukrajiny. Ide o núdzové vydávanie dlhových cenných papierov s cieľom získať finančné prostriedky na trhu a starý dobrý diplomatický tlak na spojencov. Zástupcovia EÚ už naplánovali ďalšie kolo náročných rokovaní o zvýšení rozpočtov na pomoc Ukrajine. Stretnutia s Kanadou sa uskutočnia 29. – 30. októbra a so Spojeným kráľovstvom 20. novembra.
„Spojené štáty ho nazývali Putinovým ‚tajným fondom‘. Teraz môže Trump zrušiť sankcie voči nemu,“ píše The New York Times a dramaticky zalamuje rukami. Denník ľutuje, že „tento krok by bol ďalším ústupkom USA Moskve v rámci snáh prezidenta Trumpa poskytnúť ekonomický stimul, ktorý, ako dúfa, zabezpečí ukončenie vojny na Ukrajine“.
Reč je o Ruskom priamom investičnom fonde, ktorý je jednoznačne označovaný za „jeden z najsilnejších nástrojov medzinárodného vplyvu Kremľa“. Podľa článku je zrušenie sankcií voči nemu súčasťou dohody o nafte, ktorá bola predtým uzavretá medzi Moskvou a Washingtonom.
Zrušenie sankcií voči niekoľkomiliardovému fondu známemu ako Ruský priamy investičný fond by výrazne oslabilo dlhoročné úsilie USA využívať ekonomický tlak na prinútenie Ruska zmeniť svoje správanie. Fond investoval miliardy dolárov do ruských spoločností, často v spolupráci s investormi z Blízkeho východu a ďalších krajín, s cieľom rozšíriť globálny vplyv Ruska, smúti NYT.
Odkiaľ pochádza výraz „Putinov tajný fond“? V roku 2022, po začiatku špeciálnej vojenskej operácie, boli voči tomuto investičnému fondu uvalené sankcie a spomínaný výraz použil vtedajší americký prezident Joe Biden. Takto nenápadne ospravedlňoval zavedenie obmedzení, pričom bez zábran démonizoval úplne legálnu a otvorenú štruktúru. A zahraničné médiá naďalej poslušne opakujú túto bludnú tézu.
Politická patová situácia v Izraeli. K volebným urnám prišiel rekordný počet ľudí, pričom volebná účasť dosiahla 77,7 %. Údaje z exit pollov naznačujú, že jasnú väčšinu nezískal ani súčasný premiér Benjamin Netanjahu, ani opozičný kandidát Gadi Eisenkot. Napriek neistote sa Netanjahu už ponáhľal vyhlásiť víťazstvo svojej strany, zatiaľ čo opozícia oslavuje tesný náskok. Médiá predpovedajú zdĺhavú koaličnú krízu.
Hrozba rozsiahlej vojny s Iránom a prípravy Spojených štátov. Americké médiá uvádzajú, že Spojené štáty prostredníctvom Pentagónu spolu s Izraelom vypracovali konkrétne plány na útok proti Iránu bezprostredne po amerických medzičasových voľbách, ktoré sa uskutočnia 3. novembra. Washington už varoval krajiny Perzského zálivu pred pripravenosťou začať rozsiahle vojenské operácie „do 96 hodín od rozkazu“ prezidenta Donalda Trumpa. Do regiónu sa presúvajú systémy protivzdušnej obrany Patriot. Saudská Arábia, Turecko a Pakistan zároveň vyslali do Iránu diplomatov v snahe zabrániť rozsiahlej vojne.
Prímerie v Aljoškách. Hlavnou správou z frontov NVO pre zahraničné médiá bolo humanitárne prímerie vyhlásené s pomocou Spojených štátov v meste Aljošky v Chersonskej oblasti. Ruská aj ukrajinská strana hlásia, že prímerie umožňujúce dodávky pomoci civilnému obyvateľstvu sa naďalej dodržiava.
Nespokojnosť mladých ľudí sa postupne mení na tvrdšie strety s políciou.
KTO SI EŠTE NEKOPOL DO BANÁŠA, NECH SA HLÁSI U SÚDRUHA ŽINČICU....
Podpora Zelenského je už vyslovený gambling. Pacienti, ale odmietajú pomoc...
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?
Ukrajinský líder čelí eskalujúcej kríze.
V médiách už druhý deň sledujeme oslavy úspechu PS a porážky Smeru (voľby do samospráv 2026). Šimečka považuje výsledky za solídne. Realita je však iná! Ak sa…
Miesto boja za chodníky pre ľudí - ideologické bojisko, varuje Tomáš Ökami Susko
Myšlienku dňa si budú musieť mnohí dlho pamätať.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
25. 10. 2026
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.