Emmanuel Macron má v pláne stať sa "kráľom" a záchrancom Európy, avšak jeho rázne úsilie o suverénnu EÚ, ktorá háji svoje záujmy na globálnej scéne so Spojenými štátmi, Čínou, Ruskom a Indiou, priniesla za prvé dva roky jeho moci len niekoľko hmatateľných výsledkov. Informuje o tom portál POLITICO.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová je oslabená domácim sporom, Británia je odsunutá v dôsledku občianskej vojny o Brexit a Taliansko sa ocitlo na okraji spoločnosti kvôli nepokojnej koalícii súperiacich populistov, to malo za následok, že sa stal francúzsky prezident nevyhnutným európskym vodcom.
Problém je v tom, že Francúzsko, dokonca s takým dynamickým vodcom, nemá energiu na to, aby dosiahlo svoj cieľ bez ochotného nemeckého partnera.
Schopnosť Macrona dosiahnuť výsledky sa otestuje tento mesiac, keď bude hosťovať ruského prezidenta na súkromných rokovaniach na oficiálnom dovolenkovom ústraní vo Fort de Brégançon a potom bude predsedať samitu G7 s vodcami USA, Kanady, Nemecka, Británie, Talianska a Japonska v Biarritz.
Politická a regionálna roztrieštenosť Európy, ktorá sa zhoršuje tohtoročnými voľbami do Európskeho parlamentu, je pre Macrona problémom, ale aj príležitosťou. Jeho skupina Renew Europe sa v Parlamente stala kľúčovou treťou silou popri stredo-pravej Európskej ľudovej strane a stredo-ľavých socialistoch a demokratoch.
Francúzsky vodca sa neodchýlil od agresívnej taktiky, v apríli trval na tom, že akékoľvek predĺženie lehoty na odchod Británie z EÚ by malo byť čo najkratšie, zatiaľ čo Merkelová a väčšina ostatných vedúcich predstaviteľov sa snažili o predĺženie lehoty.
Po tom, čo mladý prezident získal späť svoju domácu pozíciu po mesiacoch úsilia, sa jeho autorita na európskej scéne opäť zvýšila. Jeho rovesníci si teraz uvedomujú, že bude pri moci najmenej do roku 2022 a pravdepodobne až do roku 2027.
Frustrovaný Merkelovou opatrnosťou a nemeckým odporom voči jeho návrhom na posilnenie eurozóny a budovanie európskej obrannej sily sa Macron stal odvážnejším pri spochybnení Berlína, než bol jeho nesmelý predchodca François Hollande.
„To, čo ho najviac šokovalo, je absencia strategickej vízie a dlhodobého myslenia medzi vedúcimi predstaviteľmi EÚ,“ uviedol William Drozdiak z Brookings Institution, autor knihy Macron na svetovej scéne, ktorá sa má vydať budúci rok. „Jeho sklamanie z Merkelovej a Nemecka je obzvlášť kritické,“ dodal.
Napriek svojmu vojenskému dosahu, jadrovému arzenálu a trvalému sídlu Bezpečnostnej rady OSN nemá Paríž v EÚ rovnakú váhu ako Berlín na vrchole krízy eurozóny, keď bola Merkelová vnímaná, že má vo svojich rukách budúcnosť krajín južnej Európy.
Prezidentovi bráni aj jeho vnímaná neschopnosť presvedčiť Trumpa alebo Putina, aby zmenili smer v otázkach, ktoré sa týkajú EÚ. Napriek politickému kapitálu investovanému do Trumpa ho francúzsky vodca nemohol presvedčiť, aby udržal USA v parížskej dohode o zmene klímy alebo v medzinárodnej dohode o zmrazení iránskeho jadrového programu alebo aby sa zdržal obchodných sankcií na európsku oceľ. Taktiež sa mu nepodarilo presvedčiť Teherán, aby sa držal jadrovej dohody napriek novým sankciám USA.
Francúzski úradníci tvrdia, že sa Macron v mene Európy snaží ďalej. Francúzsky vodca opakovane požadoval „strategické partnerstvo“ medzi Ruskom a EÚ. Francúzski predstavitelia tvrdia, že ruská spolupráca je životne dôležitá v celom rade ďalších momentov vrátane Iránu, Sýrie a Líbye a tvrdia, že EÚ, nie Čína, je dlhodobým prirodzeným partnerom Moskvy.
Nie je však jasné, či je Putin ochotný zaplatiť akúkoľvek cenu za prijateľnejšie vzťahy s Európou. Macronova snaha o obnovenie dôvery závisí od toho, či dokáže presvedčiť ruského vodcu, aby urobil ústupky proti vojenským akciácm Moskvy na východnej Ukrajine.
.jpg)
