Komentár Vladimíra Prochvatilova: Čo stojí za spojenectvom Sorosa a bratov Kochovcov?
29 | 07 | 2019 I Zuzana Perželová

Vladimír Prochvatilov (Fond strategickej kultúry)


Oponenti Trumpa vypracovávajú víťaznú stratégiu nad 45. prezidentom Spojených štátov


Americké noviny The Boston Globe  uverejnili  článok s názvom „Zvláštny zvrat: George Soros a Charles Koch sa spájajú, aby skončili s americkou politikou „večnej vojny“ (‘forever war’ policy). Hovorí sa v ňom o vytvorení Quincyho inštitútu , ktoré je zamerané na zodpovedné riadenie štátu (Quincy Institute for Responsible Statecraft).


Spoluzakladatelia nového analytického centra miliardári George Soros a Charles Koch zastávajú rôzne, ak nie opačné názory. The Boston Globe, píše „Okrem toho, že „ľavicový“ finančník George Soros a stúpenci pravicových bratov Kochovcov sú miliardári... majú málo spoločného ...Soros je staromódny liberál “Nového smeru”. Bratia Kochovi sú horliví pravičiari, snívajúci o znížení daní a rozpustení vlády. Zdá sa však, že predsa len existuje jedna vec, v ktorej sú jednotní: USA by mali ukončiť svoju „večnú vojnu“ a prijať novú zahraničnú politiku“.



Čo stojí za týmito hodnoteniami?

Stephen Kinzer, autor publikácie v  The Boston Globe, samostatný vedecký pracovník vo Watsonovom inštitúte pre medzinárodné a verejné vzťahy pri Brownovej univerzite je presvedčený, že „nové centrum zahraničnej politiky vo Washingtone bude presadzovať svetový pohľad založený na diplomacii a zdržanlivosti a nie na hrozbách, sankciách a bombardovaní“.


„Je to veľmi veľká udalosť“ hovorí Trita Parsi, bývalá prezidentka Národnej iránsko-americkej rady a spoluzakladateľka Quincyho inštitútu (Quincy Institute). „...Budeme spochybňovať základy americkej zahraničnej politiky, k čomu nedošlo minimálne za posledné štvrť storočie".


Nové analytické centrum je pomenované na počesť šiesteho prezidenta Spojených štátov Johna Quincyho Adamsa, ktorý vo svojom prejave v Deň nezávislosti v roku 1821 vyhlásil: Spojené štáty „sa nebudú vydávať za hranice, aby hľadali príšery, ktoré musia zničiť. Uprednostňujú slobodu a nezávislosť pre všetkých. Chránia a riadia, len sami seba“. “Podľa Stephena Kinzera Quincyho inštitút bude presadzovať zahraničnú politiku založenú na princípe „ži a nechaj žiť druhých“.


Oficiálne otvorenie Quincyho inštitútu je naplánované na september. Sorosova Open Society Foundation a Charles Koch Foundation naň prispeli pol milióna dolármi každý. Niekoľko nezávislých sponzorov pridalo ďalších 800 000 dolárov. K začiatku roka 2020 dúfajú, že inštitút bude mať k dispozícii rozpočet 3,5 milióna dolárov. Okrem Trity Parsi sú spoluzakladateľmi tohto inštitútu aj mnohí známi americkí odborníci, vrátane Suzanne Di Maggio, ktorá obhajuje rokovací proces ako alternatívu konfliktom s Čínou, Iránom a Severnou Kóreou; Stephen Wertheim, profesor na Kolumbijskej univerzite; publicista protivojnového názorového razenia plukovník vo výslužbe Andrew Bacevich.


„Quincyho inštitút“, hovorí Bacevich, zvoláva progresistov a konzervatívnych odporcov intervencionizmu, aby zvážili nový, menej militarizovaný prístup k politike. Sme proti nekonečnej, kontraproduktívnej vojne. Chceme prinavrátiť zahraničnej politike krajiny snahu o mier“. Podľa týchto slov Stephen Kinzer predpokladá, že Quincyho inštitút „bude obhajovať stiahnutie amerických vojakov z Afganistanu a Sýrie; návrat k jadrovej dohode s Iránom; menej agresívny prístup k Rusku a Číne; ukončenie kampaní za zmenu režimu vo Venezuele a na Kube; výrazné zníženie rozpočtu na obranu“.


V podstate takáto aliancia nie je ničím výnimočná. Vedecký pracovník  Hudsonovho inštitútu Ronald Radosh  pripomína, že keď sa na konci druhej svetovej vojny Harry Truman rozhodol vytvoriť NATO proti Sovietskemu zväzu, prudko mu odporovala aj „ľavica“ aj „pravica“. Bývalý viceprezident USA Henry Wallace (ľavica) a senátor Robert Taft (pravica) „spolupracovali s komunistami, ktorí obhajovali mäkkú politiku spolupráce so Stalinom a obvinili USA z agresie a podnecovania vojny“.


"Pravicovo-ľavicové spojenectvo sa zrodilo počas... opozície voči vojne vo Vietname", píše Radosh a potom v čase prezidenstva Billa Clintona". Ultrakonzervativista Pat Buchanan vtedy vystupoval na zhromaždeniach proti bombardovaniu spolu s marxistom Alexandrom Cockburnom. Počas vojny v Iraku a vojny v Afganistane znovu vznikla neformálna pravo-ľavicová aliancia. Aktivisti z protivojnových mimovládnych organizácií Pink Code a International Answer usporiadali demonštrácie “zľava” a Pat Buchanan vystúpil proti intervencionizmu “sprava”.


Počas Obamovho prezidenstva došlo k ďalšiemu pokusu o vytvorenie pravo-ľavej koalície proti intervenčnej zahraničnej politike. Dvaja ľavicoví aktivisti, Medea Benjamin z Code Pink a vedec-socialista z Wisconsinu Paul Bule sa o to pokúsili v roku 2010 na konferencii „Aliancia ľavice a pravice proti vojne“. Chceli založiť „vlastenecké protivojnové hnutie“ s podporou „odporcov extrémneho militarizmu“. Táto skupina sa spoliehala na spoluprácu ako s priaznivcami Rona Paula tak aj so stúpencami Pata Buchanana, ale z ich pokusu nakoniec nič nebolo – neboli peniaze.


Tentoraz je však vytvorenie protivojnového analytického centra Quincyho inštitútu financované miliardármi. To, ale neznamená, že sa v USA formuje dlhodobá protivojnová aliancia. Vytvorenie Quincyho inštitútu má s najväčšou pravdepodobnosťou konjukturalistický charakter. Analytici Inštitútu Rona Paula sa domnievajú, že Quincyho inštitút je „spôsob, ako vzdorovať Trumpovi a nie skutočnej opozícii voči vojne“. Renomovaný politológ Robert Wenzel v článku zverejnenom na internetových stránkach Inštitútu Rona Paula,  píšeSoros je takmer „anti-Quincy“, pretože „financuje príliš veľa revolúcií na tejto prekliatej planéte“. A Charles Koch, ktorý má povesť baróna-lupiča, symbol bezcitnej chamtivosti, ničiteľa životného prostredia a finančníka všetkého reakcionárskeho, jednoducho začal s kampaňou na prebudovanie svojho imidžu.


Charles Koch a George Soros „vidia v hrubom, zastrašujúcom štýle nenávideného Trumpa slabosť, ktorú môžu využiť na svoje vlastné účely, vyzývajúc k „zodpovednému riadeniu štátu“, píše Wenzel. Analytik vidí v tejto intrige, ktorú rozpútali Soros a Koch, stret záujmov vnútri amerického Deep State. Hneď ako Trump opustí pódium, Quincyho inštitút ukončí svoje výzvy v štýle „ži a nechať žiť druhých“. Podľa  názoru,  The Washington Post, "to, čo možno opísať ako "ľavicový obrat" Kocha je do veľkej miery motivované rastúcim vplyvom Trumpa vo vnútri Republikánskej strany".


Zároveň v spojenectve Koch a Soros proti „večnej vojne“ si najtriezvejšia časť amerického establishmentu uvedomuje ten neúprosný fakt, že americká stratégia zahraničnej politiky prostredníctvom „donucovacej sily“ (coersive power), založená na kombinácii finančných sankcií, podpory politickej opozície v „nepriateľských“ štátoch a kybernetických útokov na „štáty-cieľové krajiny“ zlyhala skoro všade. Rusko, Venezuela, Severná Kórea a Irán neustúpili „donucovacej sile“ Ameriky. Povedie to k hľadaniu iných postupov v zahraničnej politike. USA sa však nevráti k izolácii. Vsadí na stratégiu „mäkkej sily“ (soft power).


Spojenie Charlesa Kocha a Georga Sorosa sa neobmedzuje, len na vytvorenie Quincyho inštitútu. Pred mesiacom sa Charles Koch  zapojil  do projektu After Charlottesville, ktorý sponzoruje aj Sorosova nadácia. Ako je známe, v auguste 2017 sa v americkom Charlottesville konal fakľový sprievod extrémne pravicových nacionalistov a členov Ku-Klux-Klanu, čo vyvolalo masové nepokoje a konflikty s políciou. 17. júla sa v San Franciscu uskutoční stretnutie hnutia After Charlottesville. Predstavitelia inštitútu Charlesa Kocha a Anti-Defamation League sa pripoja k lídrom technologických spoločností Eventbrite, Mozilla, Pinterest, Patreon a Airbnb, ktoré sa zúčastňujú na tomto projekte.


V predvečer prezidentských volieb v roku 2020 by malo spojenectvo mocných odporcov Donalda Trumpa, znepokojiť 45. prezidenta Spojených štátov, ktorý si niekedy svojím vlastným pričinením ničí volebnú základňu. Nedávno sa dostal pod kritiku „za rasistické komentáre“,  ako píše  BBC, na adresu členiek Kongresu za Demokratickú stranu, predstaviteliek etnických menšín. Trump im navrhol, aby sa najskôr vrátili do svojej rodnej vlasti, urobili tam poriadok a až potom, aby kritizovali Spojené štáty. Podľa prieskumov  televízneho kanálu NBC a denníka The Wall Street Journal rating Trumpa po týchto vyhláseniach výrazne klesol. Teraz je po prvý krát na tom horšie ako štyria kandidáti na prezidentský úrad Spojených štátov za Demokratickú stranu - Joe Biden (o 9%), Bernie Sanders (o 7%), Elizabeth Warrenová (o 5%) a Kamala Harrisová (o 1%).


Ak bude Trump aj naďalej strácať svoju popularitu, môže aliancia medzi tímom dosadeného človeka bratov Kochovcov, viceprezidenta Spojených štátov Mikea Penceho a suity Joea Bidena (veľkého priateľa Sorosa) zmeniť americkú históriu.