Anton Veselov (Fond strategickej kultúry)
Grécko sa stalo protektorátom
Dňa 7. júla sa v Grécku uskutočnili predčasné parlamentné voľby, ktorých výsledky urobili hrubú čiaru za vládnutím bloku SYRIZA (Koalícia radikálnej ľavice) pod vedením A. Tsiprasa. Čaká ich formovanie novej vlády a v parlamente dôjde k prerozdeleniu mandátov. Pre koalíciu, ktorá vládla od januára 2015 je to úplné fiasko. Predtým utrpela zdrvujúcu porážku v regionálnych a komunálnych voľbách a tiež vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Alexis Tsipras sa dostal k moci s podporou Západu a priamej účasti J. Sorosa. Od Tsiprasa sa vyžadovala bezvýhradná poslušnosť veriteľom, zabezpečenie rozšírenia NATO na Balkáne a opozičný postoj k Rusku. Tomu sa aj venovala koalícia SYRIZY na úkor národných záujmov, v rozpore s mienkou väčšiny obyvateľstva, na úkor vlastnej krajiny.
Tsipras nesplnil ani jeden zo svojich predvolebných sľubov týkajúcich sa rozvoja ekonomiky, zlepšenia životnej úrovne a boja proti korupcii. Tu sú údaje organizácie EY EMEIA Fraud Survey: ak sa Grécko v roku 2015 umiestnilo na 12. mieste v rebríčku najskorumpovanejších európskych krajín, tak v roku 2017 už obsadilo prvú trojku v tomto rebríčku; skorumpovanejšie než Grécko boli už len Ukrajina a Cyprus.
Tsipras prejavil mimoriadnu horlivosť pri uzatváraní Prespanskej dohody o novom názve Republika Severné Macedónsko, čím sa krajine otvorila cesta pre vstup do Severoatlantickej aliancie. Tsiprasova vláda argumentovala svoju pozíciu odkazmi na VIII. storočie pred naším letopočtom, Aristotela a „Iliadu“. Súčasné Macedónsko už dávno nemá žiadne väzby ku Grécku. Atény nemali žiadne výhrady k názvu susednej krajiny ani v roku 1945 (v roku, keď bola založená Macedónska ľudová republika) ani v roku 1963, keď sa republika stala súčasťou Juhoslávie ako Macedónska socialistická republika. Až v 1991 roku, keď úsilím Západu Juhoslovanská socialistická federatívna republika (JSFR), regionálna mocnosť a líder Hnutia nezúčastnených krajín prestala existovať si v Aténach spomenuli na starovek a nástojčivo trvali na absurdnom názve „Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko“.
Podľa údajov gréckej sociologickej agentúry Pulse RC, bolo proti Prespanskej dohode 62% obyvateľstva. Ľudia na znak protestu vychádzali do ulíc, protestné akcie boli tvrdo potlačené políciou a sprevádzané masovým zatýkaním a väznením. Proti dohode ostro protestovali aj mnohí poslanci parlamentu. 22 biskupov Hellasskej cirkvi vyjadrilo svoje námietky proti Prespanskej dohode a svätý Kinot Svätej Hory Atos vyzval na celoštátne referendum. Poslanec parlamentu zo strany „Zlatý úsvit“ Konstantinos Barbarousis vyzval priamo počas rokovania parlamentu armádu, aby zvrhla politické vedenie, ktoré zrádza národné záujmy. Vo vládnej koalícii došlo k rozkolu - minister obrany Panos Kammenos odstúpil zo svojej funkcie na znak protestu proti politike Tsiprasa a oznámil stiahnutie svojej strany „Nezávislí Gréci“ z bloku SYRIZA. Predtým rezignoval aj minister zahraničných vecí Nikos Kotzias, ktorého práve P. Kammenos verejne nazval „Sorosovým človekom“.
Všetko márne - A. Tsipras išiel cez mŕtvoly. „Riskovali, boli ochotní obetovať svoje vlastné záujmy za spoločné dobro. Zoran, Alexis sú šikovní chlapíci!“ jasal predseda Európskej rady Donald Tusk. Zoran Zaev – to je premiér Macedónska, ktorý sa na Svetovom ekonomickom fóre v Davose stretol s J. Sorosom a informoval ho o splnení úlohy. Ten zhodnotil „vstup Macedónska do NATO a Európskej únie ako kľúčové kroky na zabezpečenie stability a bezpečnosti v regióne“.
Tsiprasa nezastavila dokonca ani hrozba realizácie myšlienky „Veľkého Albánska“. Podľa tejto myšlienky by Albáncom malo okrem Albánska patriť aj celé Kosovo, srbské Preševské údolie, severozápad Macedónska spolu s hlavným mestom Skopje, juhovýchod Čiernej Hory spolu s Podgoricou, a taktiež grécke územia Epirus s mestom Ioannina a ostrovom Korfu. Albánsky premiér Edi Rama už oznámil otvorenie hraníc s Kosovom a zdôraznil: „Podľa rovnakého princípu očakávame zmenu hraníc s Macedónskom, Čiernou Horou a Gréckom“. Dnes nikto nemôže povedať koľko nelegálnych Albáncov je v Grécku, ale je ich veľa.
Tsipras sa vydal na cestu, ktorá viedla k bezprecedentnému zhoršeniu vzťahov s Ruskom. Aj napriek faktickému defaultu Grécka sa štátne orgány všemožne bránili ruským investorom a investíciám. Gazpromu nedovolili, aby vyhral v tendri, ktorý sa týkal privatizácie gréckych plynárenských spoločností DEPA a DESFA a RŽD donútili vzdať sa účasti na privatizácii gréckych železníc a kontajnerového prístavu v Solúne. Rovnako bola zmarená dohoda o výstavbe ropovodu Burgas-Alexandroupolis.
S protiruskou kampaňou sa začalo v tlači, s pomocou úradov, ktoré mlčky schvaľovali nezákonnosti sa zvýšili útoky na občanov RF. V auguste 2017 zbili na ostrove Kréta turistov z Ruska. Vo februári 2018 v centre Atén napadla veľká skupina ľudí vyzbrojených boxermi päť ruských občanov. Polícia zadržala 18 útočníkov, tí sa predstavili ako členovia ukrajinského „Pravého sektoru“ (organizácia je v Ruskej federácii zakázaná). Tí prišli do Atén podporiť kyjevský klub “Dynamo“. Všetci boli okamžite prepustení "kvôli nedostatku corpus delicti". V médiách sa tieto incidenty nezverejnili - v RF kvôli tomu, že sa jedná o delikátnu záležitosť, v Grécku - zo strachu, že stratia turistov a prídu o ich peniaze. Pre informáciu: v roku 2017 navštívilo Grécko 856,2 tisíc ruských turistov (štvrté miesto po Veľkej Británii, Nemecku a Francúzsku), ale ruské ministerstvo zahraničia mlčalo.
V júli 2018 sa situácia ešte zhoršila: Atény obvinili Rusko zo zasahovania do vnútorných záležitostí a nezákonných činností proti národnej bezpečnosti Grécka, z pokusov zhromaždenia a šírenia informácií (!), z podplácania vládnych úradníkov a metropolitov gréckej pravoslávnej cirkvi v snahe získať vplyv na Svätej Hore Atos a z boja proti "urovnaniu macedónskej otázky". Šéf parlamentného výboru pre zahraničné vzťahy, člen bloku SYRIZA Kostas Dousinas výhrážne varoval, že: „Ak sa Rusi budú aj po druhý raz snažiť zmariť tento proces, tak odvetná reakcia Grécka bude tvrdá“. Potom nasledovalo vyhostenie ruských diplomatov, odvolanie gréckeho veľvyslanca z Moskvy a nové obvinenia z „neustáleho nerešpektovania“. Ruská strana požiadala grécku stranu, aby predložila fakty, ale tá sa odvolala na akési tajné údaje a tajné vyšetrovania. Za takýchto podmienok šéf MZV RF Segej Lavrov zrušil svoju návštevu Atén, ktorá bola časovo naplánovaná na september 2018 roku pri príležitosti 190-teho výročia nadviazania dipomatických stykov medzi Ruskom a Gréckom.
Historická pamäť niektorých Grékov sa stala selektívnou. Vedenie tejto krajiny nervózne reaguje na zmienky o tom, že Grécko sa zachovalo na mape sveta ako nezávislý štát vďaka Ruskému impériu, základy, ktorého položil v roku 1799 admirál Fjodor Ušakov. Rusko aj naďalej a niekoľkokrát pomohlo Grécku udržať si svoju nezávislosť. Grécke ministerstvo zahraničných vecí však vydalo ďalšiu nótu s novými námietkami: „Od tých čias ako sa Rusko stalo spojencom Turecka, keď mu začalo dodávať zbrane a systémy protivzdušnej obrany sa tým ustavične vzďaľovalo od pozícií vhodných úrovne priateľstva a spolupráce. Zdá sa, že Rusko nie je momentálne schopné pochopiť základné pozície zahraničnej politiky Grécka... Ako sa zdá nechápe, že Grécko má svoje vlastné záujmy a kritériá v medzinárodnej politike“.
V decembri 2018 si Tsipras konečne uvedomil, že stojí na červenej čiare a vydal sa do Moskvy, aby „vysvetlil pozíciu Grécka v súvislosti s Macedónskom“. Otázka o rozšírení NATO na Balkáne však už bola pretlačená a cieľom cesty bolo požiadať o peniaze, plyn a pokúsiť sa odradiť Moskvu od zásobovania Turecka obranným raketovým systémom S-400. Hosť navrhol: „Grécko, ktoré je pravoslávnou krajinou môže byť mostom vzájomného porozumenia medzi NATO a Ruskom“.
Ako ateista si Tsipras neuvedomuje, že grécka cirkev je rozdelená na Hellasskú pravoslávnu s centrom v Aténach a Konštantínopolský patriarchát. Proti prvej vláda bojuje, nariadila odstrániť kríže a ikony zo škôl, znížiť mzdy kňazom (Hellasská pravoslávna cirkev nie je oddelená od štátu), zvýšiť dane z kláštorov, umožnila gay pride, manželstvá homosexuálov a osvojenie si detí homosexuálmi žijúcimi v registrovaných partnerstvách. Čo sa týka Konštantínopolského patriarchátu, tak ten kontroluje severnú časť pevninského Grécka, vrátane Atosu a tiež Krétu a niekoľko ďalších ostrovov. V lete 2018 navštívil Atos americký veľvyslanec v Grécku, jeden z ideológov ukrajinského Majdanu Jeffrey Payette, ktorý požadoval „obmedziť“ interakciu svätého Kinota s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Grécke vládne orgány výrazným spôsobom sťažili pobyt kňazov z Ruskej federácie v Grécku a prestali im vydávať viacnásobné víza. Konkrétne na Atose bola splnená objednávka na výrobu "tomos" (akt vynesenia rozsudku v niektorých dôležitých otázkach cirkevného zriadenia, pozn. red.), s ktorým teraz v Kyjeve nevedia, čo majú robiť. Voči veľvyslanectvu USA nepostúpili žiadne obvinenia týkajúce sa zasahovania do vnútorných záležitostí Grécka ...
A čo sa zmenilo po Tsiprasovej ceste do Moskvy? Nič. Dňa 2. marca 2019 bol na letisku v Aténach zadržaný občan Ruska Jevgenij Kalinin. Po piatich dňoch bol prepustený, keď odvolací súd v Aténach uznal, že došlo k „chybe“: väzba bola vykonaná bez medzinárodného zatykača. Vysvitlo, že Kalinin je vedený na internetovej stránke ukrajinských radikálnych nacionalistov "Mierotvorca" a pre grécke orgány to bolo postačujúce. 22. marca odpálili pri Generálnom konzuláte Ruskej federácie v Aténach ručný granát. Obišlo sa to len materiálnymi škodami, ale v čase útoku na policajnom poste nikto nebol - diplomatickú misiu nechali bez ochrany. Útočníci, ako obvykle, nájdení neboli...
Teraz Tsiprasa nahradí pravicovo konzervatívna strana „Nová demokracia“. Odborníci sa domnievajú, že si v mnohých ohľadoch zachová rovnaký smerovanie. Závislosť krajiny od veriteľov je až príliš veľká. Grécko sa podľa slov jedného z miestnych politológov stalo protektorátom a perspektívy zbaviť sa dlhov sú iluzórne. V súčasnosti sú v Aténach zamestnaný hľadaním netriviálnych spôsobov - 17. apríla parlament krajiny prijal rozhodnutie, v ktorom žiada od Nemecka reparácie. Grécki zákonodarcovia odhadli škody spôsobené počas druhej svetovej vojny na 309,5 miliardy eur a pridali k tomu škody za činy Nemcov v prvej svetovej vojne (ďalších 9,2 miliardy). Je načase sa zasmiať, ale Gréci sú vážni - 3. júna grécky veľvyslanec v Berlíne odovzdal nemeckému ministerstvu zahraničných vecí nótu s požiadavkou, aby sa bezodkladne začali rokovania vo veci vyplatenia „odškodnenia za utrpenia obetí a potomkov obetí nemeckej okupácie, vrátenie okupačného úveru a vrátenie nezákonne vyvezených archeologických a iných kultúrnych hodnôt“. Reakcia nemeckej strany nie je známa. Možno, tam nenašli literárne výrazy.