Škótsko, Wales a Severné Írsko chcú väčšie právomoci. Odborníci otvorili otázku rozpadu Británie, ekonomiky aj budúcnosti krajiny.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
O osude Spojeného kráľovstva a silnejúcich separatistických snahách Škótska, Walesu a Severného Írska diskutovali v Českém rozhlase Plus historička Johana Kłusek a novinár Ondřej Šmigol. Politickí predstavitelia týchto regiónov totiž podpísali memorandum o porozumení, v ktorom sa usilujú o väčšie právomoci. Kým podľa Kłusek ide o pochopiteľnú snahu regiónov vymaniť sa z britských problémov, Šmigol varuje pred nebezpečnou destabilizáciou kľúčovej západnej veľmoci.
Budúcnosť Spojeného kráľovstva čelí novým otáznikom po tom, čo politickí lídri Škótska, Walesu a Severného Írska v uplynulých dňoch v Cardiffe podpísali spoločné memorandum o porozumení a vyzvali na zmenu ústavy. Signatári v dokumente deklarovali, že o osude jednotlivých národov by mali rozhodovať výhradne ich obyvatelia, a zároveň zdôraznili, že smerovanie týchto regiónov patrí do Európskej únie. Tento krok vyvolal na britskej politickej scéne vlnu diskusií o tom, či ide o prirodzenú snahu o decentralizáciu a sebaurčenie, alebo o nebezpečný politický krok v čase pretrvávajúcej globálnej nestability.
Za zimný zvyk hrozí pokuta
Súťaž o primitíva hnutia je v plnom prúde...
Stovky hlásení o obrovských pavúkoch, niektoré nálezy sú blízko Slovenska
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ultimátum Berlína rozdeľuje Európu! Fico hrozí vetom, Lovaš varuje pred koncom EÚ
Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
Taraba má smolu, témou najbližších dní bude ochrana suverenity štátu.
10. 11. 2026
Moderátorka Lucie Vopálenská diskutovala v relácii Pro a proti s anglistkou a historičkou Johanou Kłusek z Jagelovskej univerzity v poľskom Krakove a s novinárom a historikom, ktorý sa zameriava na povojnovú Britániu, Ondřejom Šmigolom.
Na otázku, či je práve teraz vhodný čas na referendá o nezávislosti, Šmigol odpovedal, že nie. „Volanie po nezávislosti teraz rozhodne vedie k destabilizácii Veľkej Británie, pretože tá nemôže vedieť, či sa okrajové časti neodtrhnú. Veľká Británia je jednou z kľúčových krajín NATO a vôbec západnej aliancie a obrany Európy, jedna z tých, ktoré majú jadrové zbrane. Podieľa sa aj na jadrovom dáždniku Európy. Zvlášť odtrhnutie Škótska by malo vplyv na všetky tieto okolnosti. Myslím si, že v tejto chvíli to nie je úplne dobrý nápad,“ uviedol novinár.
Podľa Johany Kłusek sledujú predstavitelia škótskych a waleských snáh predovšetkým záujmy vlastného obyvateľstva. „Walesania a Škóti myslia predovšetkým na svoj vlastný prospech. Ak sa pozrieme na Britániu z medzinárodného hľadiska, stále ju možno považovať za veľmoc. Ak sa však pozrieme na vnútornú politiku, je to krajina, kde takmer nič nefunguje. Na keltských okrajoch je situácia, žiaľ, v mnohých ohľadoch ešte oveľa horšia. Preto je prirodzené – keď sa krajina potáca vo veľkých sociálnych problémoch – že sa to prejavuje rôznymi smermi. Okrem veľkej protiimigračnej rétoriky, ktorá je typická pre Anglicko, sa separatistické strany snažia nespokojnosť obyvateľstva na okrajoch a to, že sa im darí oveľa horšie, vyjadriť týmito snahami,“ uviedla v diskusii Českého rozhlasu Plus Kłusek s tým, že vnútorná politika Spojeného kráľovstva sa potýka s hlbokými problémami. Podľa jej slov okrajové regióny doplácajú na centrálne usporiadanie, čo pri silnejúcich sociálnych problémoch a chudobe otvára priestor pre volanie po väčšej devolúcii, teda presune moci a právomocí z centrálnej vlády na samosprávy, či dokonca federalizácii krajiny.
Zatiaľ čo Škótsko dlhodobo rieši otázku samostatnosti a Škótska národná strana (SNP) drží v regióne moc už dve desaťročia, vo Walese sú separatistické nálady tradične slabšie, pričom región v minulosti podporil odchod z Európskej únie.
Úplne odlišnú kapitolu predstavuje Severné Írsko. Tamojšie nacionalistické strany volajú po zjednotení Írska, odborníci však varujú pred otváraním citlivých politických a bezpečnostných otázok. Historik a novinár Ondřej Šmigol z denníka Echo24 upozornil, že akékoľvek neuvážené zásahy do súčasného usporiadania môžu oživiť latentné napätie. „Otvorenie tejto otázky v Severnom Írsku je veľmi nebezpečné, pretože v regióne stále pôsobia radikálne skupiny a roky budovaný krehký mier by mohol byť ľahko ohrozený,“ konštatoval Šmigol. Pripomenul tak historickú Veľkopiatkovú dohodu, ktorá na konci deväťdesiatych rokov ukončila krvavé sektárske násilie.
Šmigol zároveň odmieta, že by separatistické snahy priniesli regiónom ekonomický prínos. Podľa jeho názoru sú tieto kroky skôr emocionálnou záležitosťou než výsledkom racionálnej ekonomickej kalkulácie. „Wales aj Škótsko hospodária s obrovskými rozpočtovými deficitmi a centrálna vláda v Londýne im každý rok posiela desiatky miliárd libier vo forme dotácií a grantov,“ vysvetlil Šmigol s tým, že keltské regióny navyše v mnohých oblastiach, ako sú školstvo alebo zdravotníctvo, vykazujú horšie výsledky než samotné Anglicko.
V štúdiu sa hovorilo aj o tom, ako fungujú vzťahy medzi Anglickom a ostatnými krajinami Spojeného kráľovstva. Kłusek pripomenula, že pred desiatimi rokmi sme boli svedkami brexitu. „Británia sa nepoložila, ale, žiaľ, to prehĺbilo existujúce problémy, ktoré nemiznú a nezmiznú. Je logické, že Škóti aj Walesania, ktorí sú tradične ľavicovejší než zvyšok krajiny, hľadajú riešenie. Je to tu nie desiatky rokov, ale v prípade Škótska stovky rokov. Škóti sú v podstate suverénny národ,“ upozornila historička.
Šmigol si myslí, že volanie po väčšej autonómii až nezávislosti je skôr emocionálne než logické alebo podložené ekonomickými faktami. „Ako Wales, tak aj Škótsko majú veľké deficity. Centrálna vláda tam v podstate každý rok posiela grant, v Škótsku je to viac ako 50 miliárd libier, pre Wales je to niečo okolo 21 miliárd libier. Čiže to by bol výpadok, ktorý by museli nejako vyriešiť a nahradiť. Aj v prípade Škótska s plynom a ropou je to zložitejšie. Tam nie je úplne jasné, komu by ropné polia pripadli, to by sa muselo vyriešiť. Minimálne ekonomicky je dosť pochybné, či by si toľko polepšili. Zároveň neviem, či v skutočnosti – aspoň vo Walese – je až také silné volanie po nezávislosti. Tam chce nezávislosť len nejakých 36 percent populácie, možno ešte menej. A hlavne Wales na rozdiel od Škótska hlasoval za brexit. Teraz je tam tiež veľmi silná strana Reform UK Nigela Faragea. V prípade Walesu by som teda ani nepovedal, že je o toľko ľavicovejší alebo viac proeurópsky než Anglicko,“ povedal novinár.
Debata o budúcej podobe Veľkej Británie tak naďalej zostáva otvorená. Kým zástancovia užšej spolupráce a nezávislosti argumentujú potrebou vymaniť sa spod vplyvu Londýna a posilniť regionálne kompetencie, odporcovia varujú pred ekonomickou nestabilitou a ohrozením medzinárodného postavenia Británie ako kľúčového spojenca v rámci Severoatlantickej aliancie.
Zdroj: ParlamentniListy.cz
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
