HLAVNÝ DENNÍK
Toxic greenback
Toxic greenback © Global Look Press
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Komentár Valentína Katanasova: Rusko ako „menový manipulátor“ už vie, ako skončí dolár

 Čo je za konceptom „menový manipulátor“, ktorý zaviedla Trumpova administratíva

Menové orgány Ruskej federácie by urobili najlepšie, ak by sa zbavili amerického dolára

V spŕške obvinení Washingtonu proti Rusku sa objavila nová téma. Spojené štáty majú podozrenie, že Rusko manipulovalo s výmenným kurzom rubľa v snahe pretlačiť svoje tovary na americký trh.

Krajiny manipulujúce s vlastnou menou sa nachádzajú na tzv. čiernych a šedých zoznamoch amerického ministerstva financií bolo doteraz málo. V čiernych zoznamoch sú krajiny, ktoré Washington bez váhania zaraďuje k manipulátorom s menou. V šedých zoznamoch sú zahrnuté krajiny, pri ktorých je potrebné vykonať monitoring ich aktuálnej menovej politiky. Zoznamy sú zrevidované a publikované dvakrát ročne. Na zostavenie zoznamov sa používajú take kritériá, akými sú objemy a frekvencia devízových intervencií vykonávaných menovými orgánmi krajiny; prebytok obchodnej bilancie (prebytok vývozu nad dovozom krajiny); dôležitosť krajiny pre zahraničný obchod USA.

Najdôležitejším obchodným partnerom pre USA je bezpodmienečne Čína. Od roku 2015 je Čína hlavným obchodným partnerom Ameriky, predbehla tak Kanadu a Mexiko. Na základe údajov amerického ministerstva obchodu export amerického tovaru do Číny predstavoval v januári 2019 7,1 miliardy dolárov (5,5% na celkovom exporte USA) a import 41,6 miliárd dolárov (20,3% na celkovom importe USA).

Už ani nie je potrebné hovoriť o rozsiahlych a pravidelných devízových intervenciách vykonávaných Čínskou ľudovou bankou s cieľom znížiť kurz jüanu voči americkému doláru. Rovnako o stabilných prebytkoch čínskej obchodnej bilancie, čím Čína prezentuje trvalú nerovnosť v obchode s USA a o obrovskom deficite USA vo vzájomnom obchode. V minulom roku deficit vzrástol na rekordných 419,2 miliardy dolárov. Len za jeden mesiac (január 2019) obchodný schodok USA s Čínou dosiahol 34,5 miliardy dolárov. Trump s tým nemôže nič urobiť. Napriek mostentatívnym vyhláseniam o „nespravodlivej“ povahe obchodných vzťahov s Čínou sa v týchto vzťahoch doposiaľ aj tak nič nezmenilo. Podľa americkej vlády Peking odoláva protekcionistickým opatreniam Washingtonu a postupne znižuje kurz jüanu voči americkému doláru. V správe, ktorá bola uverejnená na jeseň minulého roku v nej figuruje okrem Číny ešte 11 krajín, ktoré manipulujú s kurzom svojich národných mien.

Ďalšia správa Ministerstva financií USA na tému menových manipulátorov by mala byť zverejnená do konca mája. Američania dopustili únik informácií, z ktorých vyplýva, že zoznam menových manipulátorov sa zvýši na 20 krajín. Predpokladá sa, že bude doplnený o Vietnam, Thajsko, Indonéziu, Írsko a Malajziu a… Rusko.

Je to naozaj nečakané. Rusko rozhodne nepatrí k nejakým významným obchodným partnerom USA, keďže v roku 2018 dosiahol obchodný obrat medzi oboma krajinami len 25 miliárd USD, čo predstavuje približne 0,6% zahraničnoobchodného obratu USA.

Experti sa snažili pochopiť, prečo sa Rusko zrazu ocitlo v spoločnosti týchto krajín, keď naozaj nie je medzi poprednými obchodnými partnermi Spojených štátov. Dospeli však k záveru, že menové orgány Ruska v posledných dvoch rokoch aktívnejšie realizovali devízové intervencie, ktoré sa premietli do nákupu veľkých objemov zahraničných mien centrálnou bankou a ministerstvom financií. Konečným vyjadrením tohto procesu je stabilný rast medzinárodných rezerv Ruska. Celkový objem rezerv dosiahol k 10. máju 2019 hodnotu 494,7 miliárd dolárov. V priebehu troch rokov vzrástli rezervy o 107 miliárd dolárov a niekedy v lete by mali prekročiť úroveň 500 miliárd USD. Áno, v podstate je to akoby náznak toho, že Centrálna banka Ruska znižuje takto kurz ruského rubľa.

Existuje ešte taký termín, akým je prebytok obchodnej bilancie. Rusko má nielen dlhodobý prebytok obchodnej bilancie, ale ešte aj rekordne vysoký, až 7% HDP. Odborníci na základe údajov za rok 2018 tvrdia, že ide o jeden z najvyšších ukazovateľov na svete. Podľa výsledkov za štyri mesiace roku 2019 dosiahol prebytok obchodnej bilancie Ruska (prebytok komoditného vývozu nad dovozom) na základe práve zverejnených údajov Centrálnej banky, až 62 miliárd dolárov (oproti 59,2 miliardy dolárov za rovnaké obdobie minulého roka).

No čo už, podľa dvoch kritérií amerického ministerstva financií sa Rusko javí ako klasický menový manipulátor, ale význam Ruska pre USA, ako obchodného partnera je z pohľadu vzájomného obchodu dosť mizerný. Neexistujú teda racionálne dôvody pridania Ruska na čiernu listinu. Rusko však môže figurovať v týchto zoznamoch z čisto politických dôvodov. Zaradenie Ruska do kategórie menových manipulátorov poslúži ako základ pre zavedenie nových sankcií, ktoré budú pre Rusko skutočne bolestivé.

V čom je podstata menových manipulácií? V tom, že štáty vykonávajú devízové ​​intervencie na svojich devízových trhoch, čo znamená, že prostredníctvom menových orgánov nakupujú zahraničnú menu a zvyšujú medzinárodné rezervy.

Či sa Washington o to nepokúšal už od momentu, ako americký dolár pred 75 rokmi, v lete 1944 v Bretton Woods (USA) oficiálne získal status medzinárodnej meny? Vtedy bol americký dolár uznaný za rovnako univerzálne (svetové) platidlo, ako zlato. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia brettonwoodsky menový systém nahradil jamajský systém; zlato bolo pozbavené postavenia svetového platidla a jedinou svetovou menou sa stal americký dolár.

Jednak, okrem medzinárodného a právneho potvrdenia svoho osobitného postavenia potreboval „greenback“ (slangový výraz pre papierový dolár, pozn. red.) podporu aj zo strany ekonomických, informačných, politických a dokonca vojenských subjektov. Na to, aby si americký dolár udržal status svetovej meny je potrebné akýmkoľvek spôsobom podporovať vývoj kurzu a dopyt po ňom. Hlavnú podporu doláru poskytujú centrálne banky rôznych krajín sveta, ktoré sú neformálne podriadené americkému Federálnemu rezervnému systému (FED). FED je totižto sám tlačiarňou týchto „greenbackov“.

Washington však videl nevýhodu celej tejto hry. Silný dolár totiž oslabuje konkurencieschopnosť amerických tovarov na svetových trhoch a podkopáva tak reálne celý sektor americkej ekonomiky. V Amerike však aj napriek tomu finančný kapitalizmus prekvital, čo bolo nezlučiteľné s reálnou ekonomikou. Kurz na podporu finančného kapitalizmu s pomocou silného dolára pokračoval do tej doby, kým Donald Trump neprišiel do Bieleho domu. Pre Trumpa je na prvom mieste reálna ekonomika, musí sa obnoviť skôr, než definitívne zomrie. Na to, ale silný dolár nie je vhodný, potrebujú slabý dolár.

Nesnažím sa hodnotiť, či sa Trumpovi podarí rozšíriť hospodársku politiku USA smerom k reálnemu sektoru, ale do konca svojho prezidentského obdobia bude za každú cenu chcieť slabý dolár. V tejto záležitosti je Trump dokonca pripravený pochytiť sa s predsedom FEDu Jeromom Powellom (ten má niekedy nutkanie zvýšiť kľúčovú úrokovú sadzbu FEDu, čo by posilnilo dolár).

V tejto situácii by centrálne banky iných krajín, ktoré už desaťročia učili hrať v prospech dolára, t. j. posilneniu kurzu dolára a poklesu vlastných mien, mali svoj postoj zmeniť o 180 stupňov. Teraz by mali hrať za posilnenie svojich vlastných mien! Na tento účel musia prestať hromadiť devízové ​​rezervy v dolároch a cenné papiere denominované v dolároch. Predtým mohol Washington vyhlásiť krajinu, ktorá odmietla hrať v prospech amerického dolára za „vyvrheľa“ a začať proti nej vojenskú intervenciu. Pri Trumpovi sa však pravidlá hry obrátili. „Vyvrheľom“ sa môže stať práve krajina, ktorá bude naďalej podporovať silný dolár, čím pôjde proti americkému obchodu a americkej ekonomike. Takže toto je to, čo stojí za konceptom zoznamov „menových manipulátorov“, ktorý zaviedla Trumpova administratíva.

Niektoré krajiny si uvedomujú, že nové pravidlá hry už začali platiť. Medzi takéto krajiny patrí Čína. Peking si dlhodobo a veľmi aktívne dopĺňal americkými dolármi svoje devízové rezervy. Zdá sa však, že Čína začína prehodnocovať svoju menovú politiku. Investície Číny do amerického štátneho dlhu sa teraz približujú k minimu. Podľa amerického ministerstva financií v marci 2019 Čína odpredala americké vládne dlhopisy vo výške 20,5 miliardy USD. (ide o najrýchlejšie tempo v mesačnom vyjadrení od októbra 2016). V porovnaní s marcom minulého roka Čína znížila objem amerických štátnych dlhopisov o 67,2 miliard USD na 1,12 bilióna USD. Čínska vláda teraz hrá proti americkému doláru a Washington obviňuje Peking z hry pomocou, ktorej umelo udržiava slabý kurz jüanu. Jüan klesá, ale predovšetkým vo vzťahu k iným menám a nie k doláru.

To už ani nehovorím o tom, ako radikálne zredukovala podiel amerického dolára vo svojich rezervách ruská centrálna banka. Na začiatku minulého roka to bolo 45,8% a na začiatku tohto roka 22,7%. Podozrenie Washingtonu, že Rusko hrá v prospech amerického dolára, je preto neopodstatnené. Predtým sa taká hra naozaj hrala, ale pred rokom sa skončila. Áno, menové inštitúcie Ruskej federácie hrajú v prospech eura a jüanu, ale určite nie v prospech amerického dolára. Hoci pre Washington to nie je argument. Pravdepodobne bude v májovej správe amerického ministerstva financií Rusko zaradené do zoznamu menových manipulátorov z politických dôvodov. Ak k tomu naozaj príde, bude lepšie, keď sa menové inštitúcie Ruska celkom zbavia tejto toxickej hračky, akou americký dolár v tejto chvíli pre väčšinu sveta naozaj je. Hračka tohto typu je totiž málo užitočná a dokonca priam až nebezpečná.

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info